Kyselina etándiová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyselina etándiová
Kyselina etándiová
Kyselina etándiová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C2H2O4
Synonymá kyselina šťaveľová, kyselina oxálová
Vzhľad biela kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 90,034 g/mol
Ďalšie informácie
Číslo CAS 144-62-7 (bezvodá)

6153-56-6 (dihydrát)

Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina etándiová, triviálny názov kyselina šťaveľová alebo kyselina oxálová, je najjednoduchšia dikarboxylová kyselina, ktore vzorec je HOOC-COOH. Jej konjugovanou bázou je etándioát, triválne šťaveľan alebo oxalát.

Kyselina šťaveľová bola prvýkrát pripravená v roku 1776.[1]

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Je to bezfarebná kryštalická látka, vo vode dobre rozpustná.[2] Zvyčajne sa vyskytuje ako dihydrát.[1]

Kyselina šťaveľová je schopná redukovať zlatité katióny na zlato.[3]

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina etándiová sa vyrába z mravčanu sodného,[1][2] oxidáciou sacharidov pomocou kyseliny dusičnej[1] alebo fermentáciou roztokov cukrov niektorými plesňami.[1]

Výskyt v prírode[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina etándiová sa vyskytuje vo forme solí v rastlinách[4] (napr. rebarbora, karambola alebo špenát) a v ľudskom tele (vo forme obličkových kameňov z šťaveľanu vápenatého).[chýba zdroj] Na rozdiel od komerčne pripravovaného šťaveľanu vápenatého majú tieto soli v rastlinách presne definovaný tvar, ktorý je rôzny pre rôzne rastliny.[4]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina šťaveľová sa používa v analytickej chémii,[2] konkrétne sa využíva na odmernú analýzu ako štandard pri alkalimetrickej titrácii[5] a manganometrii.[6]

Okrem toho sa používa v čistiarenstve[2] (pri odstraňovaní škvŕn od hrdze a atramentu, pretože premieňa väčšinu nerozpustných solí železa na rozpustné šťaveľany[1]) a vo farbiarstve.[2]

Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina etándiová je jedovatá.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g "oxalic acid". Encyclopædia Britannica. 2010. Encyclopædia Britannica Online.
  2. a b c d e kyselina oxálová. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 411.
  3. zlato. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 717.
  4. a b WEBB, Mary Alice. Cell-Mediated Crystallization of Calcium Oxalate in Plants. The Plant Cell, 1999, roč. 11, čís. 4, s. 751–761. Dostupné online [cit. 2022-10-05]. ISSN 1040-4651. DOI10.2307/3870897.
  5. alkalimetria. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 84.
  6. manganometria. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 438.