Lakšárska pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lakšárska pahorkatina
geomorfologická časť
Borskej nížiny
Severný okraj územia
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský
Okres Senica
Časť Borská nížina
Hranice Bor, Myjavská niva
Mestá Lakšárska Nová Ves, Bílkove
Humence
, Borský Mikuláš
Rieky Rudava, Šaštínsky potok
Súradnice 48°36′00″S 17°13′55″V / 48,6°S 17,232°V / 48.6; 17.232
Najvyšší bod Kopec Márie Magdalény
 - výška 297 m n. m.
Najnižší bod severný okraj územia
 - poloha niva Myjavy
 - výška cca 180 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lakšárska pahorkatina[1] je geomorfologická časť Boru, podcelku Borskej nížiny.[2] Zaberá zvlnené územie západne od Senice a južne od mesta Šaštín-Stráže.[3] Najvyšší Kopec Márie Magdalény dosahuje 297 m n. m.[4]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Lakšárska pahorkatina sa nachádza v severovýchodnej časti Borskej nížiny a zaberá zvlnenú, severovýchodnú oblasť podcelku Bor. Územie obklopuje materský podcelok Bor, len na severe susedí rovinatá Myjavská niva, ktorá je samostatným podcelkom Borskej nížiny.[2] Pahorkatinu odvodňujú prítoky Myjavy, južný okraj riečka Rudava[4], všetky patriace do povodia Moravy.[3]

Oblasť patrí do Trnavského kraja, okresu Senica a zasahuje na katastrálne územia obcí Bílkove Humence, Lakšárska Nová Ves, Šaštín-Stráže a Borský Mikuláš.[5] Územie obsluhuje cesta II/590 a na ňu nadväzujúce cesty III. triedy.[6]

Významné vrchy[upraviť | upraviť zdroj]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká časť územia patrí do Chránenej krajinnej oblasti Záhorie.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Lakšárska pahorkatina patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti, vhodné na nenáročnú pešiu a cykloturistiku.[4]

Značené trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  3. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  4. a b c d TM 128 Malé Karpaty – Záruby (7. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  6. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 72.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]