Lou Andreas-Salomé

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lou Andreas-Salomé
rusko-nemecká spisovateľka a psychologička
Lou Andreas-Salomé
Narodenie12. február 1861
Petrohrad, Rusko
Úmrtie5. február 1937 (75 rokov)
Göttingen, Nemecko
RodičiaGustav von Salomé
Louisa, rod. Wilm
ManželCarl Friedrich Andreas
PodpisLou Andreas-Salomé, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Lou Andreas-Salomé
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Lou Andreas-Salomé

Lou Andreas-Salomé (*12. február 1861, Petrohrad, Rusko – † 5. február 1937, Göttingen, Nemecko) bola rusko - nemecká spisovateľka a psychologička.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bola dcérou ruského generála Gustava von Salomé (1804 – 1879), ktorého predkovia pochádzali z francúzskej protestantskej rodiny, a Louisy von Salomé, rodenej Wilm (1823 – 1913). Mala päť bratov.

V roku 1880, po súkromných štúdiách v Rusku, začala v Zürichu študovať teológiu, filozfiu a dejiny umenia. Pri následnej ceste po Taliansku sa Lou v Ríme zoznámila so spisovateľom Paulom Rée, ktorý ju zakrátko spriatelil s nemeckým filozofom Friedrichom Nietzschem. Ich spoločné cesty ukončilo až Nietzscheho vyznanie lásky a žiadosť o ruku Lou, ktorá jeho cit neopätovala a rozišla sa s ním. Rovnako tak odmietla neskôr návrh Rainer Maria Rilkeho. Lou, odporkyňa manželského stavu, sa nakoniec vydala za nemeckého lingvistu Carla Friedricha Andreasa. Napriek tomu, že udržiavala blízke priateľstvo aj s inými mužmi, ako práve s Rilkem, ktorého blízko zoznámila s ruskou kultúrou, s Andreasom zostali manželmi až do jeho smrti v roku 1930. V Berlíne, kde manželia žili, sa stýkala s poprednými európskymi kultúrnymi osobnosťami, ako boli Gerhart Hauptmann, August Strindberg alebo Arthur Schnitzler. Pri svojich početných cestách po Európe sa zoznámila s mnohými ďalšími, ako napríklad s Frankom Wedekindom.

V roku 1911 začala u Sigmunda Freuda študovať psychoanalýzu, na čo si v Göttingene otvorila vlastnú psychoanalytickú prax. Jej úspešná terapeutická kariéra trvala viac ako dvadsať rokov.

Okrem vedeckej práce a spoločenského života sa venovala aj literárnej činnosti, napísala pätnásť románov a viacero literárno-vedeckých či psychologických prác (napr. štúdiu o ženských postavách v Ibsenových drámach alebo o láske Die Erotik. Napísala knihu o Friedrichovi Nietzschem. Písala po nemecky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]