Ohniváčik čiernokrídly
| Ohniváčik čiernokrídly | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Lycaena phlaeas Linné, 1761 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Ohniváčik čiernokrídly (Lycaena phlaeas)[2] je pomenší motýľ z čeľade ohniváčikovité (Lycaenidae) a rodu Lycanea. Ako prvý ho v roku 1761 opísal Carl Linné.
Morfológia[upraviť | upraviť zdroj]
Larva: Húsenice sú pomenšie, zelené s jemnými priesvitno-bielymi alebo bledo fialovými chĺpkami. Vyvíjajú sa jednotlivo počas celého leta. Ich vývoj môže, kvôli neskorému vyliahnutiu buď prebehnúť rýchlo, alebo prezimujú do ďalšieho leta. Najčastejšie možno húsenice počas roka resp. leta pozorovať v troch generáciach: prvá generácie je aktívna od mája do júna, druhá je aktívna od júna do augusta a tretia je aktívna od septembra do októbra. Živia sa listami rôznych rastlín ako napríklad štiavičkou obyčajnou (Acetocella vulgaris), štiavom lúčnym (Acetosella pratensis) alebo rôznymi druhmi rastlín rodu stavikrvov (Polygonum) a mnohými inými rastlinami, ktoré môže nájsť na lúkách alebo iných podobných stanovištiach.
Imágo: Podobne ako aj u ostatných motýľov tohto rodu sú krídla hnedo-oranžových farieb. Rozpätie krídel je asi od 22 mm do 27 mm pričom dĺžka krídla sa pohybuje okolo 14 až 16 mm. Obe pohlavia majú skoro rovnaké spodné krídla, ktoré tvorí hnedý podklad a oranžové lemovanie po bokoch. Narozdiel od samca, u ktorého na horných krídlách prevláda hnedá farba u samice sú krídla oranžové a dopĺňajú ich hnedé okraje okrajmi a hnedé vzory. Pri pozorovaní vo voľnej prírode si ho možno zameniť so samičkou ohniváčika zlatobyľového (Lycaena virgaureae) a samičkou ohniváčika prútnatcového (Lycaena thersamon), užitočným indikátorom môže byť pri určovaní vo voľnej prírode aj to, že v akom prostredí sa motýľ nachádza alebo aj či sa tu vyskytujú vo veľkých alebo malých počtoch.
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Na Slovensku, v Česku a aj vo väčšine Európy je to všeobecne rozšírený druh. Okrem Európy sa vyskytuje aj v Severnej Amerike, na severnej polovici Afriky a v podstate v celej Ázií až po Čukotku a Japonsko. Na miestach je hojný a to najmä v nížinách. V horách je menej častý ale môže sa vyskytnúť aj tam. Na území Slovenska a Česka je zaznamenané stúpanie tohto motýľa až do výšky okolo 1 500 m n. m. Vyskytuje sa na väčšine biotopov, nájdeme ho napr. na poľných cestách, pasienkoch, pastvinách, na kvetnatých stráňach a podobne.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Bělín V.: Motýli České a Slovenské republiky aktivní ve dne, 1999 Zlín ISBN 80-901466-7-8
- Laštůfka Z.: Roztoči, malé řády hmyzu, motýli. In: Příroda české republiky průvodce faunou, 2007 ISBN 978-80-200-1569-3
- Zahradník J.: HMYZ, 2004 ISBN 978-80-7442-051-1
- Korbel L.: Hmyz. In: Veľká kniha živočíchov, 1993 Bratislava
- Novák I.: MOTÝLI a jejich puvab v ilustracích BOHUMILA VANČURY, AVENTINUM s. r. o. 2010 Praha ISBN 978-80-7442-006-1
- Mapování a ochrana motýlů České republiky http://www.lepidoptera.cz/motyli/ohnivacek-cernokridly-lycaena-phlaeas-linnaeus-1761
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ohniváčik čiernokrídly
