Mário Radačovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mário Radačovský
slovenský choreograf
Narodenie29. september 1971 (52 rokov)
Partizánske, Slovensko
Profesiachoreograf
ManželkaKlaudia Bittererová (2015 – súčasnosť)

Mário Radačovský (* 29. september 1971, Partizánske[1]) je slovenský tanečník a choreograf. V súčasnosti umelecký šéf Baletu Národného divadla Brno.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Absolvoval Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave, po absolvovaní získal angažmá v Balete SND.[2] Nastúpil v roku 1989. V roku 1990 vyhral Československú baletnú súťaž v kategórii A. Onedlho sa v SND stal sólistom. Účinkoval v baletoch ako Rómeo a Júlia, Carmen, Giselle a Dáma s kaméliami.[1] V roku 1992 dostal ponuku od Nederlands Dans Theater, ale ešte predtým pol roka pôsobil ako sólista Baletu NdB.[2] V Nederlands Dans Theater tancoval sedem rokov pod vedením Jiřího Kyliána[3] ako prvý Stredoeurópan. Zúčastnil sa aj viacerých turné súboru.[1] V roku 1999 sa stal prvým sólistom Les Grands Ballets v Montréali.[2] Stvárnil tu hlavné postavy baletov Giselle, Luskáčik, Labutie jazero, Poľná omša, Concerto Barocco či Piková dáma.[1] Začal tu aj prvý krát choreograficky tvoriť[2], jeho prvým dielom bola miniatúra The Letter. V ten istý rok vytvoril aj Inspiration a v roku 2004 Train Station.[2][1]

Opäť v Slovenskom národnom divadle[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2000 sa vrátil do SND ako hosťujúci sólista.[2] Predstavil sa v úlohe Alberta v balete Giselle. V roku 2005 bol choreografom baletu Zmena. Na miesto riaditeľa Baletu SND nastúpil 17. októbra 2006. V sezóne 2006/2007 priniesol balet inšpirovaný príbehom umelca Andyho Warhola. V máji 2008 pripravil v spolupráci s Jiřím Kyliánom a Lukášom Timulákom tretí premiérový večer sezóny kde uviedol svoj balet inšpirovaný udalosťami roku 1968.[1] Po balete Warhol premiéroval aj 68.[4] V roku 2009 pripravil druhý celovečerný balet v SND Everest s hudbou Pavla Hammela. 21. mája 2010 ho generálny riaditeľ SND Ondrej Šoth odvolal z funkcie riaditeľa Baletu SND.[1]

Ďalšia tvorba a pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

V júni roku 2010 založil vlastný súbor, Balet Bratislava, zaoberajúci sa neoklasickým baletom.[1] Súbor viedol až do jeho zániku v roku 2013.[1][2] V apríli 2012 s jeho účasťou vznikol Tanečný súbor Divadla Nová Scéna.[1] V Balete Bratislava vytvoril diela Monos (2o12), Queen (2013) a muzikál Mata Hari (2013).[2] Pre Národné operetné divadlo v Rumunsku vytvoril balet María de Buenos Aires a pre Grand Rapids Ballet Company v Michigane diela Romeo and Juliet (2011) a Black and White (2012).[2][1]

V Brne[upraviť | upraviť zdroj]

1. novembra 2013 sa riaditeľom Národného divadla Brno stal Martin Glaser, ktorý Radačovského uviedol do funkcie umeleckého šéfa baletného súboru NdB.[3] Už v roku 2012 tu však Radačovský uviedol svoj balet Osudové lásky.[2] Black and White je súčasťou reportoáru NdB.[5]

25. novembra 2017 mal na Brnenskom výstavisku premiéru balet West Side Story. Na hudbu Leonarda Bernsteina novú choreografiu vytvoril Mário Radačovský.[6][7]

V roku 2015 získal bakalársky titul z choreografie na Hudobnej a tanečnej fakulte Akadémie muzických umení v Prahe. V štúdiu pokračuje.[1]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Vo veku 27 rokov prekonal onkologické ochorenie a v roku 2008 založil tradíciu baletných gala na podporu liečby tohto ochorenia. V septembri 2015 sa oženil s bývalou sólistkou Baletu SND Klaudiou Bittererovou.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m TASR. Choreograf a tanečník Mário Radačovský bude mať 45 rokov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-09-29. Dostupné online [cit. 2018-01-01]. Archivované 2018-01-02 z originálu.
  2. a b c d e f g h i j JANA, Žáková. Mário Radačovský [online]. Národní divadlo Brno, [cit. 2018-01-01]. Dostupné online.
  3. a b Mário Radačovský: Chci z brněnského baletu udělat číslo jedna nejen v ČR [online]. Český rozhlas, 2013-11-25, [cit. 2018-01-01]. Dostupné online.
  4. Artistic director [online]. Balet Bratislava, [cit. 2018-01-01]. Dostupné online. Archivované 2018-01-02 z originálu.
  5. VANĚK, Vítek. Black and White, Národní divadlo Brno [online]. Národní divadlo Brno, [cit. 2018-01-01]. Dostupné online.
  6. Brněnský balet se přestěhoval na výstaviště, West Side Story lidé sledovali ze dvou tribun [online]. Economia, a.s, 2017-11-26, [cit. 2018-01-01]. Dostupné online.
  7. West Side Story ušitá výstavišti na míru [online]. Mesto Brno, [cit. 2018-01-01]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]