MPEG

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Názov MPEG skracuje anglické slová Moving Picture Experts Group (vyslovuje sa [empeg]), v preklade Skupina expertov pre pohyblivý obraz, čo je názov pracovnej skupiny vyvíjajúcej štandardy používané na kódovanie audiovizuálnych informácií (napr. film, obraz, hudba) pomocou digitálneho kompresného formátu. MPEG je jedna z mnohých pracovných skupín pracujúcich v rámci spoločnej komisie vytvorenej organizáciami ISO (Medzinárodná organizácia pre normalizáciu) a IEC (International Electro-Technical Commission). MPEG je označená ako ISO/IEC JTC1/SC29 WG11 - Coding of moving pictures and audio - ISO/IEC spojená technická komisia 1, podkomisia 29, pracovná skupina 11 - Kódovanie pohyblivého obrazu a audia.

Skupina MPEG štandardizovala nasledujúce skupiny formátov:

  • MPEG-1: Kódovanie pohyblivého obrazu a pridruženého zvuku pre digitálne dátové nosiče pri bitovej rýchlosti od 0,9 až do 1,5 Mbitu/s. Štandard pre kódovanie zvuku zahŕňa aj obľúbený zvukový kompresný formát Layer 3 (MP3).
  • MPEG-2: Všeobecné kódovanie pohyblivého obrazu a pridruženého zvuku. Zahŕňa prenosové, obrazové a zvukové kódovacie štandardy pre vzduchom šírené televízne vysielanie ATSC a DVB, digitálny satelitný TV prenos, digitálny káblový TV signál, a (s určitými zmenami) pre disky DVD Video. Bitová rýchlosť sa pohybuje od 1,5 Mbitu/s až do rýchlosti 15 Mbitov/s (pre TV signál sa používa rýchlosť 6 Mbitu/s).
  • MPEG-3: Pôvodne určený pre kódovanie štandardu HDTV, no neskôr bol jeho vývoj pozastavený a štandard MPEG-3 bol zlúčený so štandardom MPEG-2.
  • MPEG-4: Kódovanie audiovizuálnych objektov. Zahŕňa nové kompresné formáty audia a videa, podporu audio/video „objektov“, časovaného textu, štandardizovaný formát fontov písma, 3D obsah, vektorovú grafiku, Digitálnu správu práv (angl. Digital Rights Management (DRM)) a ďalšie možnosti. Poskytuje široké možnosti kódovania audiovizuálnych prezentácií - od veľmi nízkych dátových tokov vhodných napríklad pre vreckové mobilné zariadenia alebo pomalé internetové pripojenia, až po vysoké dátové toky používané pre televízne vysielanie, video a audio vo vysokom rozlíšení.
  • MPEG-7: Štandard pre popis dát s multimediálnym obsahom. Tento formát by mal slúžiť k rýchlemu a efektivnému vyhľadávaniu multimediálnych dát. (ISO/IEC 15938)
  • MPEG-21 (ISO/IEC 21000)
  • MPEG-A (ISO/IEC 23000)
  • MPEG-B (ISO/IEC 23001)
  • MPEG-C (ISO/IEC 23002)
  • MPEG-D (ISO/IEC 23003)
  • MPEG-E (ISO/IEC 23004)

Princíp MPEG[upraviť | upraviť zdroj]

Kodeky MPEG väčšinou využívajú tzv. stratovú kompresiu pomocou transformných kodekov. Pri stratových transformných kodekoch sa vzorky obrazu alebo zvuku rozdelia na drobné segmenty, transformujú sa na frekvenčný priestor a potom kvantizujú (quantized). Výsledné kvantizované údaje sa ďalej kódujú entropicky.

V rámci štandardov MPEG je popísaný len formát bitového prúdu a dekodér (angl. decoder). Kóder (angl. encoder) nie je v rámci štandardu popísaný. Pre členov skupiny MPEG sú však k dispozícii referenčné implementácie, ktoré vytvárajú platné bitové prúdy. To v praxi znamená, že ľubovoľný dekodér formátu MPEG-4 dokáže dekódovať ľubovoľný materiál formátu MPEG-4 (rovnakého typu) bez ohľadu na to, akým kóderom bol konkrétny materiál kódovaný.

Využitie štandardov MPEG[upraviť | upraviť zdroj]

Štandardy vyvinuté pracovnou skupinou MPEG našli okrem ich priameho využitia uplatnenie aj v ďalších špecifikáciách alebo štandardoch vyvinutých inými organizáciami:

  • VCD alebo inak Video CD je formát záznamu videa prostredníctvom MPEG-1 a zvuk je kódovaný v MPEG-1 Audio Layer II. Video je možné vytvoriť v dvoch formách a to PAL alebo NTSC. Formát bol definovaný spoločnosťami Sony, Philips, Matsushita a JVC a vydaný pod označením White Book (Biela kniha).
  • SVCD alebo SuperVideo CD je kvalitnejší formát využívajúci kódovanie videa vo formátoch MPEG-2 Video a MPEG-1 Audio Layer II. Formát bol definovaný v štandarde IEC 62107.
  • DVD-Video (definované organizáciou DVD Forum) podporuje kódovanie videa vo formátoch MPEG-2 a MPEG-1.
  • BD-ROM (Blu-ray) podporuje kódovanie napríklad vo formátoch MPEG-4 Part 10 (H.264) a MPEG-2 (ale aj vo formátoch, ktoré neboli definované skupinou MPEG).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému MPEG