Magurka (Partizánska Ľupča)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°56′39″S 19°25′37″V / 48,944292°S 19,426918°V / 48.944292; 19.426918
Magurka
miestna časť obce Partizánska Ľupča
Magurka Kirche.JPG
kostol v Magurke
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Rieka Ľupčianka
Nadmorská výška 1 080 m n. m.
Súradnice 48°56′39″S 19°25′37″V / 48,944292°S 19,426918°V / 48.944292; 19.426918
Prvá pís. zmienka 14. storočie
PSČ 032 15
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Poloha miestnej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha miestnej časti na Slovensku
Poloha miestnej časti v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha miestnej časti v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Magurka (Partzánska Ľupča)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Magurka je osada v Nízkych Tatrách, súčasť obce Partizánska Ľupča, v okrese Liptovský Mikuláš.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v závere Ľupčianskej doliny, v nadmorskej výške 1 080 m n. m., pod vrchmi Ďurková (1 750 m n. m.) a Zámostská hoľa (1 612 m n. m.) Cez lokalitu Tajch je spojená s Partizánskou Ľupčou, cez osadu Železnô s Lúžňanskou a Revúckou dolinou cez Liptovskú Lúžnu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Magurka bola založená ako banícka osada už v 14. storočí, hoci v oblasti sa ťažilo zlato už okolo roku 1250. Zlato sa dolovalo aj vymývalo ručne, časom pribudli aj v tejto odľahlej lokalite stroje. V 19. storočí tu žilo a pracovalo až 250 baníkov. Produkcia baní predstavovala okolo 10 - 11 kg zlata i striebra a viac ako 3000 m³ antimónu. Šachta Kilian bola dlhá až 3 km, Ruseger 1,6 km a Ritterstein 1,4 km.

Po ukončení nerentabilnej ťažby v roku 1923 bolo vybavenie prevezené do Banskej Štiavnice a budovy odpredané. Na Magurke tak zostala len malá časť predošlého obyvateľstva a v roku 1928 žilo v 20. domoch iba 75 ľudí.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Z obdobia najväčšieho rozmachu osady sa zachoval banský neogotický[1] kostolík z roku 1911 s rapkáčom vo veži, ktorý zvolával baníkov z celého okolia.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí sú pestré možnosti pešej turistiky a z osady vedú značené chodníky:

  • modrá turistická značka značka z lokality Tajch cez Magurku do sedla Latiborskej hole
  • zelená turistická značka značka z osady Železnô cez Magurku a Mestskú horu (1 520 m n. m.) na hlavný hrebeň pod Malým Chabencom
  • žltá turistická značka značka do sedla Zámostskej hole

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VÍTEK, Peter; ČELKO, Marián; CHURÝ, Slávko; SOMBATHY, Ladislav. Magurka : dejiny ťažby kovov a obce. Partizánska Ľupča : Obecný úrad Partizánska Ľupča, 2002. 143 s. ISBN 80-968861-0-X.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PARTIZÁNSKA ĽUPČA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 2. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 452.