Magurka (Partizánska Ľupča)
| Magurka | |
| miestna časť obce Partizánska Ľupča | |
 kostol v Magurke
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Región | Liptov |
| Vodný tok | Ľupčianka |
| Nadmorská výška | 1 080 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′39″S 19°25′37″V / 48,944292°S 19,426918°V |
| Prvá pís. zmienka | 14. storočie |
| PSČ | 032 15 |
| EČV (do r. 2022) | LM |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
  Poloha miestnej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa miestnej časti
| |
| Wikimedia Commons: Magurka (Partzánska Ľupča) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Magurka je osada v Nízkych Tatrách, súčasť obce Partizánska Ľupča, v okrese Liptovský Mikuláš.
Poloha
Nachádza sa v závere Ľupčianskej doliny, v nadmorskej výške 1 080 m n. m., pod vrchmi Ďurková (1 750 m n. m.) a Zámostská hoľa (1 612 m n. m.) Cez lokalitu Tajch je spojená s Partizánskou Ľupčou, cez osadu Železnô s Lúžňanskou a Revúckou dolinou cez Liptovskú Lúžnu.
Dejiny
Magurka bola založená ako banícka osada už v 14. storočí, hoci v oblasti sa ťažilo zlato už okolo roku 1250. Zlato sa dolovalo aj vymývalo ručne, časom pribudli aj v tejto odľahlej lokalite stroje. V 19. storočí tu žilo a pracovalo až 250 baníkov. Produkcia baní predstavovala okolo 10 - 11 kg zlata i striebra a viac ako 3000 m³ antimónu. Štôlňa Kilian bola dlhá až 3 km, Ruseger 1,6 km a Ritterstein 1,4 km.
Po ukončení nerentabilnej ťažby v roku 1923 bolo vybavenie prevezené do Banskej Štiavnice a budovy odpredané. Na Magurke tak zostala len malá časť predošlého obyvateľstva a v roku 1928 žilo v 20. domoch iba 75 ľudí.
Pamiatky
Z obdobia najväčšieho rozmachu osady sa zachoval banský neogotický[1] kostolík z roku 1911 s rapkáčom vo veži, ktorý zvolával baníkov z celého okolia.
Turizmus
V okolí sú pestré možnosti pešej turistiky a z osady vedú značené chodníky:
značka z lokality Tajch cez Magurku do sedla Latiborskej hole
značka z osady Železnô cez Magurku a Mestskú horu (1 520 m n. m.) na hlavný hrebeň pod Malým Chabencom
značka do sedla Zámostskej hole
Literatúra
- VÍTEK, Peter; ČELKO, Marián; CHURÝ, Slávko; SOMBATHY, Ladislav. Magurka : dejiny ťažby kovov a obce. Partizánska Ľupča : Obecný úrad Partizánska Ľupča, 2002. 143 s. ISBN 80-968861-0-X.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Magurka (Partizánska Ľupča)
Zdroje
- ↑ PARTIZÁNSKA ĽUPČA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 2. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 452.