Mak vlčí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
mak vlčí
Koeh-101.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Papaver rhoeas
Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Mak vlčí alebo zriedkavo mak divý[1] (iné názvy pozri nižšie; lat. Papaver rhoeas) je jedovatá liečivá rastlina z čeľade makovité (Papaveraceae).

Ľudové názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudové (často zároveň staršie) názvy tejto rastliny sú: vlčí mak, vlčací mak, divý mak, planý mak, poľný mak, slepý mak, psí mak, červený mak, bubovec, červánky, karafiát, kohútiky, kokrhel, mačinec, ohníček, panáček, panenka, paničky, pleskanec, prchlík, pukovec, tulipánky, vlčí kvet.[2][1][3][4]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Je to kozmopolitný druh, ktorý sa vyskytuje takmer na celom svete. Pochádza pravdepodobne z Ázijského východného Stredomoria a z priľahlej časti Blízkeho východu. V strednej Európe je archeofyt, ktorý bol zavlečený s obilným osivom už v priebehu neolitu. Vlčí mak zdomácnel takmer na celom svete ako kozmopolitný burinný druh. Rastie na násypoch, rumoviskách a ako burina na poliach a v záhradách.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Mak vlčí je jednoročná, 20 až 80 cm vysoká rastlina, s priamou, málo rozkonárenou stonkou, so striedavými, perovite dielnymi listami. Z pazúch listov vyrastajú dlhé kvetné stopky. Kvetné puky sú previsnuté, kryté dvoma štetinatými kališnými lístkami. Rozkvitnutý, sýtočervený kvet má štyri široké, prekrývajúce sa korunné lupienky s čiernou škvrnou na báze. Plod je tobolka (makovica). Celá rastlina je pokrytá chĺpkami a prestúpená mliečnicami.

Ďalšie divorastúce druhy maku, ako mak poľný (Papaver argemone L.), mak pochybný (Papaver dubium L.) a mak hybridný (Papaver hybridum L.) sú na liečebné účely bezcenné.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b mak. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok II K – N. Bratislava : Veda, 1992. 614 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0385-7.
  2. mak. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok II l – o. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 82. ; vlk. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok V v – ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 122.
  3. mak. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0900-6. S. 113.
  4. https://www.drkresanek.sk/atlas-bylinka/mak-vlci

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mak vlčí
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Mak vlčí
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Mak vlčí

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]