Makrobiotika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Makrobiotika je náuka o skvalitnení a predĺžení ľudského veku životným štýlom spočívajúcim najmä v návrate k prírode, zmierneniu negatívnych následkov civilizácie a špeciálnom spôsobe stravovania (diéte).

Slovo makrobiotika pochádza z gréckeho lingvistického prostredia. Vzniklo zložením dvoch slov - „makros“ znamená veľkosť alebo dĺžku, „bios“ znamená život.

Makrobiotika predstavuje nielen vedu o zdravej vyváženej výžive a liečbe, ale ponúka i životný štýl rešpektujúci zákony prírody a vesmíru. Holistickým pohľadom na človeka sa dotýka otázky prepojenosti jeho duchovnej a telesnej stránky. Okrem dietetiky odporúča i dychové cvičenia, masáže DO-IN a im príbuzné, externé aplikácie ako zábaly, prehrievanie (moxovanie) alebo bankovanie známeho starovekého lekára Galena. Nebráni sa ani formám neinvazívnej terapie ako sú aromaterapia, koloroterapia, muzikoterapia, kineziológia a podobné formy fyzioterapie vedúce k nastoleniu energetickej rovnováhy v organizme. Za súčasť makrobiotického životného štýlu sa považuje i osobnostný rozvoj, individuálna zodpovednosť a využívanie energetickej sily pozitívnych myšlienok a modlitby.

Z historického hľadiska poznatky makrobiotiky (energetickej medicíny) využívali prevažne kultúry Ďalekého východu, ktoré je založené na udržovaní rovnováhy medzi pólmi jin (odstredivá energia vznikajúca rotáciou Zeme) a jang (dostredivá energia pôsobiaca na Zem z vesmíru), ale dochovali sa i práce vedcov, lekárov i filozofov na území Európy. Z Herakleitovej filozofie do istej miery vychádzal najslávnejší lekár staroveku Hippokrates a s ním i celá jeho škola. Položil základy systému starostlivosti o zdravie, ktorý sa úspešne používal až do stredoveku. Hippokrates pripisoval dôležitú úlohu pri liečbe vážnych chorôb práve diétnym meradlám. Napríklad v“ Knihe o výžive“ vysvetľoval : Potrava nech je tvojim liekom!.. Hippokratov prístup k ochoreniam bol jednoduchý. Jeho zásadami bolo zmeniť stravu a zmeniť prostredie. Ako liečebnú stravu odporúčal hlavne jačmeň (krúpy,ale tie sú obrúsené a zbavené šupky v ktorej je obsah zdraviu prospešných látok ako vitamíny,minerály,vláknina najvyšší), ďalej zeleninu a polievky z potravín rastlinného pôvodu. V jeho pojednaní „O vzduchu, vode, územiach“ sa nachádza prvá európska zmienka pojmu makrobiotika . Otec západnej medicíny označuje slovom makrobiotici skupinku zdravých ľudí vedúcich život v harmónii s prírodou, rešpektujúcich vesmírne zákony a dožívajúcich sa vysokého veku.

Slovo makrobiotika použil v roku 1797 i nemecký lekár Christoph Wilhelm Hufeland vo svojej knihe „Makrobiotik, oder die Kunst das menschliche Leben zu verlängern“ (Makrobiotika alebo umenie predĺženia ľudského života). Varoval v nej pred odklonom od celozrnnej stravy.

Po mnohé desaťročia bolo odvetvie energetickej medicíny zabudnuté a až počiatkom 20. storočia opätovne rozpracované japonským bádateľom Georgom Oshawou. Vyliečil sa z ťažkej choroby prechodom od rafinovanej modernej stravy na stravu jednoduchú, zloženú z tradičných potravín, a tak znovu oživil pojem makrobiotika. Jeden z jeho najznámejších žiakov Michio Kushi dodnes vo veku 80 rokov prednáša po celom svete a je zakladateľom Kushiho Inštitútu pre výučbu v oblasti makrobiotiky. Od roku 1962 funguje v USA „Makrobiotická spoločnosť v OSN“, ktorá upozorňuje odbornú i laickú verejnosť nielen na potrebu zmeny stravy, ale i s tým spojenú zmenu v spôsobe hospodárenia, v doprave, štruktúre priemyslu a podobne.

Strava[upraviť | upraviť zdroj]

V našom miernom klimatickom pásme, charakterizovanom štyrmi ročnými obdobiami sú optimálne proporcie dennej stravy dané makrobiotickým štandardným režimom: 40-50 % celozrnné obilniny - prevažne varené zrno, 30-35 % zelenina (hlavne tepelne upravená rôznymi spôsobmi a kvasená, vždy s malým množstvom surovej zeleniny), 5-10 % strukoviny a morské riasy, 5 % polievky. Doplnkovo možno zaradiť ryby, ovocie mierneho pásma, semená, orechy, oleje a pod. Pomery potravín boli odvodené z tradičných diétnych modelov, ktoré po tisícročia chránili našich predkov pred degenerativnými chorobami, ktorými dnes ľudstvo trpí.

Bežné zloženie makrobiotickej stravy

Priemerné stravovanie populácie
  • 12 % bielkovín
  • 42 % tukov
  • 22 % polysacharidov
  • 24 % rafinovaného cukru
Odborníci na výživu v USA odporúčajú
  • 12 % bielkovín
  • 30 % tukov
  • 48 % polysacharidov
  • 10 % rafinovaného cukru.
Spoločnosť pre výživu v ČR odporúča
  • n/a % bielkovín
  • 30 % tukov
  • n/a % polysacharidov
  • 10 % rafinovaného cukru

V 20.storočí sa koncom osemdesiatych a počas deväťdesiatych rokov storočia uskutočnil historicky zatiaľ najdlhší, najrozsiahlejší, najfundovanejší a medzinárodnými vedeckými tímami najpodrobnejšie robený výskum vzťahu výživy a zdravia. Štúdia s názvom China Health Study potvrdila, že najoptimálnejší stravovací model korešponduje práve s makrobiotickým. V dôsledku veľmi pozitívnych výsledkov pri liečbe závažných ochorení ako napríklad rakovina bola korektne uplatňovaná makrobiotika vedecky preverená a oficiálne uznaná. Makrobiotická rastlinná strava je najstarší a tiež najpreverenejší výživový systém, pretože jeho energetické zásady platia a využívajú sa už niekoľko tisíc rokov. Je tiež najfyziologickejší, pretože sa snaží dodávať telu a jeho orgánom potraviny energeticky vyvážené a nutrične najvhodnejšie.

Makrobiotika svojim dôrazom na konzumáciu tradičných potravín z primeraného klimatického pásma, organicky pestovaných a z 98% rastlinného pôvodu priaznivo prispieva k ochrane životného prostredia. Má minimálne nároky na spotrebu elektriny, fosílnych palív, nezaťažuje ovzdušie masívnou diaľkovou dopravou. Navyše odmieta podriadiť sa novodobému trendu konzumácie geneticky modifikovaných potravín, pretože hlása, že príroda stvorená ako celok je dokonalá.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]