Martin Gardner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Martin Gardner

Martin Gardner (* 21. október 1914, Tulsa – † 22. máj 2010) bol americký matematik a spisovateľ špecializujúci sa na zábavnú matematiku. V rokoch 1956 – 1981 prispieval do časopisu Scientific American sériou článkov pod názvom Mathematical Games (Matematické hry). Publikoval viac než 70 kníh.

Medzi jeho záujmy patrila aj mágia, pseudoveda, literatúra (najmä Lewis Carroll), filozofia a náboženstvo. Vytvoril pojem matemagický.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Martin Gardner vyrastal v okolí Tulsy v štáte Oklahoma. Počas II. svetovej vojny slúžil niekoľko rokov ako gardista v americkom námorníctve. Zatiaľ čo jeho prvoradou povinnosťou bola svetelná a vlajková signalizácia, pôsobil aj ako sekretár (tajomník) kapitána lode a jeho dôstojníkov. Zakrátko na to sa z neho stal profesionálny spisovateľ. Po vojne Gardner navštevoval Univerzitu v Chicagu, kde získal bakalársky titul z filozofie. Na tejto univerzite pokračoval postgraduálnym štúdiom, ktoré však neukončil. Zvyšok svojich vedomostí získal nezávisle, prostredníctvom čítania kníh a knižničného výskumu.

Niekoľko desaťročí Gardner žil so svojou manželkou Charlotte a ich dvomi synmi v Hastings on Hudson v štáte New York, kde si zarábal na živobytie ako nezávislý autor, publikoval knihy u viacerých vydavateľov a taktiež napísal stovky článkov do rôznych časopisov. V roku 1979 on a jeho manželka odišli do čiastočného dôchodku a presťahovali sa do Hendersonville v štáte North Carolina, kde žili v relatívnej izolácii. Manželstvo Gardnera a jeho manželky bolo dlhé a šťastné až do jej smrti v roku 2000.

Rekreačná matematika[upraviť | upraviť zdroj]

Martin Gardner sa veľkú časť 20. storočia, v spojených štátoch viac-menej samostatne, zaujímal o rekreačnú matematiku. Je dobre známy svojim niekoľko desaťročí trvajúcim úsilím v populárnej matematike a vedeckej žurnalistike, najmä jeho stĺpcami Matematické hry v časopise Scientific American. Stĺpec "Matematické hry" vychádzal od roku 1956 do roku 1981 a širokému publiku objasnil mnoho tém zahŕňajúcich:

V roku 1981, keď Gardner odišiel na dôchodok, jeho stĺpec nahradili Metamagické témy Douglasa Hofstadtera, ktorých názov bol anagramom k Matematickým hrám. Gardner tiež koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov písal puzzle stĺpce pre časopis (Isaac) Asimov´s Science Fiction.

Pseudoveda[upraviť | upraviť zdroj]

Gardnerov nekompromisný postoj k pseudovede z neho urobil jedného z popredných svetových anti-pseudovedných diskutérov druhej polovice 20. storočia. Jeho kniha Fads and Fallacies in the Name of Science (1952, revidovaná v roku 1957) je klasickou a zárodočnou prácou hnutia skepticizmu. Preskúmava nespočetné množstvo pochybných postojov a projektov ako fletcherizmus, kreacionizmus, ekologické poľnohospodárstvo, Charles Fort, Rudolf Steiner, dianetika, neidentifikovateľné lietajúce objekty, prútikárstvo, mimo-zmyslové vnímanie, Batesova metóda a psychokinéza. Táto kniha a jeho ďalšie snahy (Science: Good, Bad and Bogus, 1981; Order and Surprise, 1983, atď) si našli v oblasti fringe science (t. j. vedná disciplína zaoberajúca sa všetkým, čo zvyšok sveta odmieta uznať za skutočné) množstvo odporcov a antagonistov, s ktorými Gardner viedol dialóg (verejný aj súkromný) po niekoľko desaťročí. V roku 1976 bol zakladajúcim členom Výboru pre vedecký výskum paranormálnych javov (CSICOP) a v rokoch 1983 – 2002 písal pre periodikum tejto organizácie Sceptical Inquirer stĺpce nazvané Notes of a Fringe Watcher (pôvodne Notes of a Psi-Watcher). Tieto stĺpce boli zozbierané do piatich kníh: New Age: Notes of a Fringe Watcher (1988), On the Wild Side (1992), "Weird Water and Fuzzy Logic (1996), Did Adam and Eve Have Navels (2000), a Are Universes Thicker than Blackberries (2003). Nezvyčajne pre zakladateľa CSICOP a prominentného skeptika paranormálnych javov, Gardner je teista a verí v Boha, aj keď kritizuje organizované náboženstvo. Gardner bol citovaný, ako povedal, že si cení parapsychologický a ďalší výskum paranormálnych javov rovnako ako láskavého Boha a hľadanie znamení a zázrakov. Gardner však tvrdí, že cíti, že je možné, aby boli modlitby skutočne vyslyšané. Môžu neustále pôsobiť na matematické pravdepodobnosti.

Náboženské a filozofické záujmy[upraviť | upraviť zdroj]

Gardner bol neustále fascinovaný náboženskou vierou. Opakovane písal o tom, v čo verili známe osobnosti ako Robert Maynard Hutchins, Mortimer Adler, William F. Buckley, Jr. , a či ich viera bola logicky konzistentná (logically consistent). V niektorých prípadoch obviňuje prominentné náboženské osobnosti, ako napríklad Mary Barker Eddy-ovú, z toho že ich tvrdenia nie sú ničím podložené. Vo svojom polo-autobiografickom románe The Flight of Peter Fromm vykresľuje tradičného protestantského muža bojujúceho za svoju vieru, skúma vzdelanosť a intelektuálne pohyby 20. storočia a nekompromisne odmieta kresťanstvo, zatiaľ čo zostáva veriacim. Popisuje svoju vlastnú vieru ako filozofický teizmus inšpirovaný teológiou filozofa Miguela de Unamuno. Zatiaľ čo Gardner kritizuje organizované náboženstvo, stále verí v Boha a tvrdí, že jeho viera nemôže byť z nijakého logického dôvodu potvrdená alebo vyvrátená. V tom istom čase je však skeptický k tvrdeniam, že Boh komunikuje s ľudskými bytosťami prostredníctvom slovných alebo telepatických zjavení, či prostredníctvom zázrakov vo fyzickom svete. Gardnerova filozofia by mohla byť zhrnutá do niekoľkých tvrdení: Neexistuje nič nadprirodzené a nič v ľudskej mysli alebo viditeľné vo svete nemôže prinútiť ľudí veriť v Boha. Záhada života je okúzľujúca, ale viera v Najvyššieho pramení z viery bez akýchkoľvek dôkazov. Tak či onak, s vierou a modlitbou môžu ľudia nájsť v živote väčšie šťastie ako bez nich. Ak existuje nejaký posmrtný život, potom je láskavý Boh skutočný. Citát "[Pre ateistu] svet znamená ten najúžasnejší výtvor, ktorý bol vytvorený nikým" G. K. Chestertona, je jedným z Gardnerových najobľúbenejších. Gardner povedal, že sa obáva, že prirodzený charakter ľudského vedomia nie je možné spoznať, ani odhaliť, až kým jedného dňa nebude rozvinutá hlbšia fyzika ako ("základná") kvantová mechanika. V tejto súvislosti hovorí, že sa radí k prívržencom "Nového Mysterianizmu" ("New Mysterianism").

Literárna kritika a fikcia[upraviť | upraviť zdroj]

Gardner je považovaný za odborníka v oblasti tvorby spisovateľa Lewisa Carrolla. Jeho anotované vydania ku Carrollovym prácam boli vydané v roku 1999 pod názvom The Annotated Alice. Jeho stanovisko bolo nedávno podrobené kritike prívržencami "Carrollovho Mýtu". Gardner sa proti najznámejšej z nich – Karoline Leach – veľmi agresívne bránil v nedávnom vydaní časopisu Knight Letter, ktorý vydáva Severoamerická spoločnosť Lewisa Carrolla (Lewis Carroll Society of North America).

Ako dodatok ku Carrollovym knihám, Gardner publikoval Komentované vydania diel Chesterton’s The Innocence Of Father Brown a The Man Who Was Thursday, a tiež slávne básne The Rime of the Ancient Mariner, Casey at the Bat a The Night Before Christmas.

Gardner sa občas usiloval, aby sa jeho fikcia vždy úzko spájala s jeho non-fiktívnymi záujmami (napríklad Visitors from Oz , založené na diele The Wonderful Wizard of Oz L. Franka Bauma a príbehy o imaginárnom numerológovi Dr. Matrixovi. Gardnerove krátke poviedky boli zozbierané a vydané pod názvom The No-Sided Professor and Other Tales of Fantasy, Humor, Mystery, and Philosophy (1987).

Sporná otázka[upraviť | upraviť zdroj]

Popri svojom interpretačnom písaní o matematike, Gardner bol, pokiaľ ide o súčasné sporné otázky, vášnivým diskutérom, pričom obhajoval svoje pohľady na široké spektrum oblastí, od všeobecnej sémantiky cez fuzzy logiku až po sledovanie televízie (raz napísal negatívnu recenziu na knihu Jerryho Mandera Four Arguments for the Elimination of Television). Aj keď je Gardner známy prevažne svojou kritikou pseudovedy, zapájal sa aj do politických, ekonomických, historických a filozofických diskusií. Svoje filozofické názory napríklad popisuje a obhajuje v knihe The Whys of a Philosophical Scrivener. Gardner je známy svojou niekedy kontroverznou filozofiou matematiky. Napísal negatívne recenzie na diela Philipa J. Davisa a Reubena Hersha The Mathematical Experience a na Hershovo What is mathematics, really? , ktoré boli kritické k aspektom matematického platonizmu, pričom prvé z nich bolo veľmi dobre prijaté matematickou komunitou. Zatiaľ čo je Gardner vnímaný ako zarytý platonista, v jeho názoroch sa prejavujú určité formalistické tendencie. Gardner tvrdí, že jeho názory sú medzi matematikmi veľmi rozšírené, Hersh mu oponuje tým, že podľa jeho skúseností ako profesionálneho matematika a rečníka, to tak nie je.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1956 Mathematics, Magic and Mystery Dover; ISBN 0-486-20335-2
  • 1957 Science Puzzlers The Viking Press, Scholastic Book Services
  • 1957 Fads and Fallacies in the Name of Science Dover; ISBN 0-486-20394-8
  • 1957 Great Essays in Science (editor); Prometheus Books (Reprint edition 1994) ISBN 0-87975-853-8
  • 1957 The Wizard of Oz and Who He Was. (with Russel B. Nye) Michigan State University Press. Revised 1994.
  • 1958 Logic Machines and Diagrams. McGraw-Hill New York
  • 1960 The Annotated Alice New York: Bramhall House Clarkson Potter. Lib of Congress #60-7341 (no ISBN)
  • 1962 The Annotated Snark New York: Simon & Schuster. (Unabridged Hunting of the snark with introduction and extensive notes from Gardner). 1998 reprint, Penguin Classics; ISBN 0-14-043491-7
  • 1962 Relativity for the Million New York: MacMillan Company (o.p.). Revised and updated 1976 as The Relativity Explosion New York: Vintage Books. Revised and enlarged 1996 as Relativity Simply Explained New York: Dover; ISBN 0-486-29315-7
  • 1964 The Ambidextrous Universe: Mirror Asymmetry and Time-Reversed Worlds (updated 1990, to be re-released with updates June 92005 as The New Ambidextrous Universe: Symmetry and Asymmetry from Mirror Reflections to Superstrings: Revised Edition, Dover; ISBN 0-486-44244-6)
  • 1965 The Annotated Ancient Mariner New York: Clarkson Potter, Reprint. Prometheus. ISBN 1-59102-125-1
  • 1967 Annotated Casey at the Bat: A Collection of Ballads about the Mighty Casey New York: Clarkson Potter. Reprint. Chicago: University of Chicago Press, 1984. ISBN 0-226-28263-5 Reprint. New York: Dover, 1995. ISBN 0-486-28598-7
  • 1973 The Flight of Peter Fromm, Los Altos, California: William Kaufmann, Inc. Prometheus Books; Reprint edition (1994) ISBN 0-87975-911-9
  • 1975 Mathematical Carnival: A New Round-up of Tantalizers and Puzzles from "Scientific American", Knopf Publishing Group; ISBN 0-394-49406-7
  • 1976 The Incredible Dr. Matrix, New York, Charles Scribner's Sons; ISBN 0-684-14669-X
  • 1978 Aha! Insight, W.H. Freeman & Company; ISBN 0-7167-1017-X
  • 1981 Science: Good, Bad, and Bogus, Prometheus Books; ISBN 0-87975-573-3 (paperback), ISBN 0-87975-144-4 (hardback), ISBN 0-380-61754-4 (Avon pocket paperback)
  • 1981 Entertaining Science Experiments With Everyday Objects; Dover; ISBN 0-486-24201-3
  • 1982 Aha! Gotcha: Paradoxes to Puzzle and Delight (Tools for Transformation); W.H. Freeman & Company; ISBN 0-7167-1361-6
  • 1983 The Whys of a Philosophical Scrivener, 1999 reprint St. Martin's Griffin; ISBN 0-312-20682-8
  • 1983 Order and Surprise, Prometheus Books, ISBN 0-87975-219-X
  • 1984 Codes, Ciphers and Secret Writing (Test Your Code Breaking Skills), Dover; ISBN 0-486-24761-9
  • 1985 Magic Numbers of Dr Matrix, Prometheus Books; ISBN 0-87975-282-3
  • 1986 Entertaining Mathematical Puzzles, Dover; ISBN 0-486-25211-6
  • 1987 The No-Sided Professor and other tales of fantasy, humor, mystery, and philosophy, Prometheus Books; ISBN 0-87975-390-0
  • 1987 The Annotated Innocence of Father Brown Oxford University Press, ISBN 0-19-217748-6 (Notes by Gardner, on G. K. Chesterton’s stories).
  • 1987 Riddles of the Sphinx Mathematical Association of American, ISBN 0-88385-632-8 (collection of articles from Isaac Asimov's Science Fiction Magazine)
  • 1987 Time Travel and Other Mathematical Bewilderments, W.H. Freeman & Company; ISBN 0-7167-1925-8
  • 1988 Perplexing Puzzles and Tantalizing Teasers, Dover; ISBN 0-486-25637-5
  • 1988 New Age: Notes of a Fringe Watcher, Prometheus Books; ISBN 0-87975-432-X (collection of "Notes of a Fringe Watcher" columns)
  • 1990 More Annotated Alice, Random House; ISBN 0-394-58571-2 (a "supplement" to The Annotated Alice)
  • 1991 The Unexpected Hanging and Other Mathematical Diversions, University Of Chicago Press; Reprint edition; ISBN 0-226-28256-2
  • 1991 The Annotated Night Before Christmas: A Collection Of Sequels, Parodies, And Imitations Of Clement Moore's Immortal Ballad About Santa Claus Edited, with an introduction and notes, by Martin Gardner, Summit Books (Reprinted, Prometheus Books, 1995); ISBN 0-671-70839-2
  • 1991 Fractal Music, Hypercards and More; W. H. Freeman
  • 1992 On the Wild Side, Prometheus Books; ISBN 0-87975-713-2 (collection of "Notes of a Fringe Watcher" columns)
  • 1993 The Healing Revelations of Mary Baker Eddy, Prometheus Books,
  • 1994 My Best Mathematical and Logic Puzzles, Dover; ISBN 0-486-28152-3
  • 1995 Classic Brainteasers, Sterling Publishing; ISBN 0-8069-1261-8
  • 1995 Urantia: The Great Cult Mystery, Prometheus Books; ISBN 0-87975-955-0
  • 1996 Weird Water & Fuzzy Logic: More Notes of a Fringe Watcher, Prometheus Books; ISBN 1-57392-096-7 (collection of "Notes of a Fringe Watcher" columns)
  • 1997 The Night Is Large : Collected Essays, 1938-1995, St. Martin's Griffin; ISBN 0-312-16949-3
  • 1998 Calculus Made Easy, St. Martin's Press; Revised edition ISBN 0-312-18548-0 (Revisions and additions to the 1910 calculus textbook by Silvanus P. Thompson.)
  • 1998 Martin Gardner's Table Magic, Dover; ISBN 0-486-40403-X
  • 1998 Mathematical Recreations: A Collection in Honor of Martin Gardner, Dover; ISBN 0-486-40089-1 - This book, edited by David A. Klamer, was the tribute of the mathematical community to Gardner when he retired from writing his Scientific American column in 1981. (The Dover edition is a reprint of the original, titled The Mathematical Gardner, published by Wadsworth.) Discreetly assembled for the occasion, the stature of the mathematicians submitting papers is a testament to Gardner's importance.
  • 1999 Gardner's Whys & Wherefores Prometheus Books; ISBN 1-57392-744-9
  • 1999 The Annotated Alice: The Definitive Edition ; W.W. Norton & Company; ISBN 0-393-04847-0
  • 1999 The Annotated Thursday: G. K. Chesterton's Masterpiece, the Man Who Was Thursday by G. K. Chesterton, Edited by Martin Gardner.
  • 2000 From the Wandering Jew to William F. Buckley, Jr. : On Science, Literature, and Religion, Prometheus Books; ISBN 1-57392-852-6
  • 2000 The Annotated Wizard of Oz, New York: W.W. Norton & Company; ISBN 0-393-04992-2 (introduction)
  • 2001 A Gardner's Workout: Training the Mind and Entertaining the Spirit ISBN 1-56881-120-9
  • 2001 Mathematical Puzzle Tales; Mathematical Association of America ISBN 0-88385-533-X (collection of articles from Isaac Asimov's Science Fiction Magazine)
  • 2001 Did Adam and Eve Have Navels?: Debunking Pseudoscience, W.W. Norton & Company; ISBN 0-393-32238-6 (collection of "Notes of a Fringe Watcher" columns)
  • 2002 Martin Gardner's Favorite Poetic Parodies Prometheus Books; ISBN 1-57392-925-5
  • 2003 Are Universes Thicker Than Blackberries?: Discourses on Gödel, Magic Hexagrams, Little Red Riding Hood, and Other Mathematical and Pseudoscientific Topics, ISBN 0-393-05742-9 (collection of "Notes of a Fringe Watcher" columns and others)
  • 2004 Smart Science Tricks, Sterling; ISBN 1-4027-0910-2
  • 2007 The Jinn from Hyperspace: And Other Scribblings--both Serious and Whimsical, Prometheus Books; ISBN 1-59102-565-6
  • (For a downloadable version of The Mathemagician and the Pied Puzzler, another tribute book, see external links below)

Poznámka: Gardner napísal množstvo kníh o " mágii pre trh", ktoré nie sú na zozname.

Zbierky článkov v časopise Scientific American[upraviť | upraviť zdroj]

Spolu 15 kníh obsahujúcich články Martina Gardnera v časopise Scientific American:

V ďalších troch knihách sú zozbierané niektoré alebo všetky články Martina Gardnera v časopise Scientific American:

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Martin Gardner na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Pozri ďalej[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]