Max Immelmann

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Max Immelmann
nemecký stíhací pilot
nemecký stíhací pilot
Narodenie21. september 1890
Drážďany
Úmrtie18. jún 1916 (25 rokov)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Max Immelmann

Max Immelmann (* 21. september 1890, Drážďany – † 18. jún 1916) bol nemecký stíhací pilot – letecké eso v prvej svetovej vojne.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Drážďanoch ako syn miestneho zámožného priemyselníka. Od mladosti sa zaujímal o techniku a tak po ukončení školy v roku 1905 vstúpil ako kadet do armády k Eisenbahnregimentu v Berlíne, bol však sklamaný malým množstvom praktickej technickej práce.

Od roku 1912 bol dôstojníckym čakateľom – rezervistom. Medzi rokmi 1913 a 1914, študoval mechaniku na drážďanskej technike.

Keď začala vojna, bol Immelmann povolaný do aktívnej služby, prevelený k letectvu (Luftstreitkräfte) a v novembri šiel do výcvikového kurzu pre pilotov. Po ukončení kurzu sa dostal na front v Ardénach v severnom Francúzsku ako pilot prieskumného lietadla Fliegerabteilung 10. Potom ho prevelili k Fliegerabteilung 62, ktoré boli vybavené lietadlami Fokker Eindecker, prvými strojmi so synchronizovaným guľometom.

3. júna 1915 sa jeho lietadlo poškodilo v súboji s francúzskym pilotom a Immelmann bol prinútený pristáť, čo sa mu aj podarilo a pristál až za nemeckými líniami. Za záchranu lietadla bol vyznamenaný Železným krížom druhej triedy. V roku 1915 sa stal stíhacím pilotom.

Immelmann bol vynikajúci taktik a excelentný pilot. Bol prvým pilotom, ktorý využíval výhodu útoku zo Slnka tak aby o ňom protivník do poslednej chvíle nevedel. V súbojoch využíval maximálne aj kinetickú energiu, rýchlosť a výšku. Robil aj akrobatické figúry, z ktorých niektoré sú po ňom pomenované. Jedna z najpovestnejších dostala meno „immelmann“. Manéver používal v prípade, že bol jeho stroj napadnutý zo zadnej polosféry. Išlo o polovičný premet, pri ktorom otočil stroj okolo vertikálnej osi a polovičný výkrut, pri ktorom stroj vrátil do normálnej horizontálnej polohy.

Od začiatku roku 1916 spolu s Oswaldom Boelckem lietal Immelmann nad oblasťou Flámska. Immelmann a Oswald Boelcke boli v januári roku 1916 prvými pilotmi, ktorých cisár Viliam II. vyznamenal rádom Pour le Mérite, najvyšším nemeckým vyznamenaním.

Medaila sa vďaka nemu stala známou aj pod prezývkou Modrý Max.

Max Immelmann v kokpite liatadla Fokker Eindecker

Immelmann prišiel o život pri súboji nad mestom Sallaumines v severnom Francúzsku 18. júna 1916. Niektoré zdroje, vrátane nemeckého letectva v tom čase uvádzali, že ho omylom zostrelilo nemecké protilietadlové delostrelectvo. Iní (medzi nimi jeho brat) verili, že príčinou nehody bola fatálna porucha zariadenia na synchronizáciu guľometu.

V súlade s oficiálnou britskou správou Immelmanna zostrelilo lietadlo F.E.2b, ktoré riadili G.R. McCubbin s J. H. Waller ako strelci-pozorovatelia patriaci k 25. leteckej peruti Royal Flying Corps. Wallerovi zostrel oficiálne uznali, ale v štatistikách nemeckého letectva sa dodnes uvádza, že Immelann bol zostrelený delostreleckou paľbou.

Immelmann mal uznaných 17 vzdušných víťazstiev. Bol známy ako Der Adler von Lille – Orol z Lille.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]