Mediálne umenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Mediálne umenie (iné názvy: umenie nových médií, digitálne, elektronické umenie, umenie a nové technológie, kyberkultúra) je označenie používané pre projekty otvárajúce aktuálne technologické, estetické, sociálne, kultúrne, právne či politické otázky, ktoré so sebou prinášajú tzv. nové médiá. Od 90. rokov boli novými médiami postupne internet, web, mobily, bezdrôtové technológie, GPS a ďalšie. Kultúra nových médií v tomto zmysle pracuje s novými médiami.

Umenie a kultúra spojené s týmito médiami prekračujú tradičné kontexty, ale zároveň sa s nimi čiastočne prekrývajú. Spájajú v sebe rôzne, predtým oddelené oblasti ľudskej činnosti (výtvarné umenie, hudbu, literatúru, programovanie, dizajn, vedu a výskum, politiku) a zároveň vytvárajú vlastné sociálne okruhy (internetoví umelci, elektronickí hudobníci, hnutie za slobodný softvér, spoločensko-politickí aktivisti a pod.) aj inštitúcie (festivaly, medialaby, učebné odbory). Napriek tomu, že všetky uvedené termíny majú nejasné hranice, odrážajú reálne zmeny, ktorými spoločnosť a umenie vďaka technologickému vývoju prechádzajú a ktoré sú len pomalšie reflektované tradičnými disciplínami. Čoraz viac však dochádza aj k vzájomnému prelínaniu a spätnému ovplyvňovaniu týchto okruhov. Preto by sme mohli pri aktuálnych prejavoch často hovoriť aj o postdigitálnom umení, ktoré síce odráža aktuálny technologický a umelecký vývoj, avšak ktorého médium už nemusí mať "novú" (elektronickú, digitálnu) podobu.

V posledných rokoch boli diskusné mailing listy, konferencie a festivaly mediálneho umenia venované napríklad témam prístupu k informáciám, softvéru a nástrojom; demokratizácie elektromagnetického spektra; sociálneho webu či otázkam svetovej politiky.

Klasifikovanie mediálneho umenia[upraviť | upraviť kód]

Tvorba systémov klasifikácie, kategorizácie a definovania umeleckej formy nových médií je napriek vyše 25-ročnej histórii mediálneho umenia v začiatkoch. Podľa Christiane Paul sa digitálne umenie najprv nazývalo počítačovým umením, potom multimediálnym a dnes je zaraďované pod pojem umenie nových médií (Paul 2003). Ďalšími termínmi používanými pre túto oblasť ako takú alebo jej podžánre sú: elektronické umenie, umenie a technológie, videoumenie, softvérové umenie, net art, generatívne umenie, umenie informácie, umenie virtuálnej reality, game art, telerobotické umenie, hypermédiá, hypertext, interaktívne inštalácie. Pojmy sa líšia v závislosti na pozícii teoretika - či už historickej, alebo v teoretickej alebo umeleckej perspektíve.

Väčšina klasifikácií je založená na používanej technológii (videoumenie, net art), a tiež sa objavilo niekoľko pokusov kategorizovať mediálne umenie podľa podnetov, topoi či iných estetických kategórií. Stephen Wilson v práci Information Arts (Wilson 2002) dáva prednosť encyklopedickému prístupu. Odvolávajúc sa na "nedokonalosť kategorizácie" tvrdí, že je nemožné uplatniť na mnoho-vrstevnaté mediálnoumelecké práce akýkoľvek systém kategórií, a sám zvolil kategórie podľa technológií, ktoré jednotlivé práce používajú. Takýmto spôsobom prichádza k 81 rozličným technológiám, ktoré rozdeľuje do ôsmich kapitol.

Definovanie mediálneho umenia[upraviť | upraviť kód]

V práci The Language of New Media (2001) Lev Manovich analyzuje "jazyk nových médií jeho vsadením do histórie moderných vizuálnych a mediálnych kultúr". Takúto metodológiu nazýva 'materialistickým' prístupom. Umožňuje mu vyhnúť sa obvyklým problémom s definíciou a klasifikáciou. Inšpirujúc sa počítačovou vedou, pracuje s modelom vrstiev, aby sa posunul "z materiálnych základov nových médií k ich formám". Takto pri analýze foriem nestráca zreteľ od materiálnej reality. Manovichova práca býva kritizovaná za uprednostnenie filmu ako "kľúčovej konceptuálnej optiky" nazerania na nové médiá.

Simon Penny chápe mediálne umenie ako priesečník vektorov troch historických síl: techniky (predovšetkým počítačovej vedy), transnárodného komoditného kapitalizmu a tradičného výtvarného umenia. Umelci nových médií sa pokúšajú pracovať s estetikou technológie, ktorá je v našej kultúre technológiou moci, paradigmaticky aj ekonomicky. Penny tvrdí, že takéto 'sily' majú silný vplyv na oblasť mediálneho umenia, niekedy až za cenu toho, že vo výsledku je samo ťažko identifikovateľné.

Významné svetové inštitúcie [1][upraviť | upraviť kód]

Ars Electronica Center Linz, ZKM Zentrum für Kunst und Medientechnologie Karlsruhe, Fundación Telefónica VIDA Art and Artificial Life Madrid, La Fondation Daniel Langlois Montreal, The Banff Centre Alberta, Japan Media Arts Festival Tokyo, transmediale Berlin, CYNETART Media-Art Festival Dresden, VIPER Internationales Festival Basel, V2_ Institute for Unstable Media Rotterdam, DEAF Dutch Electronic Art Festival Rotterdam, EMAF European Media Art Festival, CyberBoston Festival Boston, Images Festival Toronto, FILE Electronic Language International Festival São Paulo / Rio de Janeiro, onedotzero festival London, amber Art and Technology Festival Istanbul, Edith-Russ-Haus for Media Art Oldenburg, MARS-Exploratory Media Lab Sankt Augustin, Laboral Center for Art and Industrial Creation Gijon, Eyebeam New York, FACT Foundation for Art and Creative Technology Liverpool, Electrohype Biennial Malmö, Baltan Laboratories Eindhoven

Prix Ars Electronica, ZKM International Media Art Awards, The LUMEN Prize, VIDA Art and Artificial Life International Awards, CYNETART International Media-Art Awards, Bio Art & Design Award, NTAA New Technological Art Award, Japan International Media Arts Awards, scene.org Awards

ISEA International Symposium on Electronic Art, SIGGRAPH, New York Institute of Technology, Massachusetts Institute of Technology / MIT Media Lab, Fraunhofer Society Munich / Fraunhofer Institute Network, Telefonica I+D Research and Development Center Madrid, NESTA Innovation Lab London

SVA Museum of Visual Arts New York, Bitforms Gallery New York, Kinetica Museum London, DAM Digital Art Museum Berlin, Science Gallery Dublin, GV Art & Science Gallery London, House of Electronic Arts Basel

Leonardo Journal The MIT Press, Neural Magazine neural.it

Rhizome rhizome.org, Wired wired.com, DICCAN DIgital Creation Critical ANalysis Dictionary of Digital Art diccan.com, CTHEORY ctheory.net, Arts Numériques arts-numeriques.info, Media Arts Watch Lab / DigitalArti digitalarti.com / scoop.it/t/arts-numeriques, Netzspannung netzspannung.org, DigiCult digicult.it

Intel+Vice The Creators Project thecreatorsproject.vice.com, Creative Applications Network creativeapplications.net, "The Scene" scene.org

Východoeurópske inštitúcie[upraviť | upraviť kód]

C3 Budapest, Center for the Promotion of Science Belgrade, CIANT Centre For Arts And New Technologies Prague, SCAS Computer Art Center Sofia, DIG Gallery Košice, Institute of Intermedia Prague, Kapelica Gallery Ljubljana, KIBLA Multimedia Centre Maribor, Kitchen Budapest, Ljudmila Art and Science Laboratory Ljubljana, MoTA Museum of Transitory Art Ljubljana, RIXC Centre for New Media Culture Riga, WRO Art Center Wrocław

Významní svetoví teoretici a kurátori [1][upraviť | upraviť kód]

Roy Ascott, Jay David Bolter, Susan Broadhurst, Mónica Bugallo, Esther Choi, Sarah Cook, Heather Corcoran, Mario Costa, Regine Debatty, Bracha L. Ettinger, Monika Fleischmann, Jean Gagnon, Charlie Gere, Oliver Grau, Jo-Anne Green, Lelia Green, Donna Harraway, Joichi Ito, Natalie Jeremijenko, Denisa Kera, Arthur Kroker, Marilouise Kroker, Machiko Kusahara, Daniel Langlois, Hannes Leopoldseder, Pierre Lévy, Wolf Lieser, Margot Lovejoy, Alessandro Ludovico, Roger F. Malina, Lev Manovich, Marshall McLuhan, Masahiro Morioka, William Myers, Joseph Nechvatal, Sally Jane Norman, Jussi Parikka, Christiane Paul, Simon Penny, Frank Popper, Neil Postman, Domenico Quaranta, Carla Rapoport, Pierre Restany, Douglas Rushkoff, Thecla Schiphorst, Christine Schöpf, Francisco Serrano, Edward Shanken, Peter Sloterdijk, Neal Stephenson, Bruce Sterling, Gerfried Stocker, Wolfgang Strauss, Nell Tenhaaf, Eugene Thacker, Mark Tribe, Paul Virilio, Bruce Wands, Peter Weibel, Stephen Wilson, Gene Youngblood

Slovenskí teoretici a kurátori[upraviť | upraviť kód]

Dušan Barok, Jozef Cseres, Juraj Čarný, Michal Murin, Mária Rišková, Katarína Rusnáková, Martin Šperka

Slovenskí mediálni umelci[1][upraviť | upraviť kód]

Dušan Barok, Erik Bartoš, Martinka Bobríková, Andrej Boleslavský, Darija Czibulková, Ivor Diosi, Richard Fajnor, Ana Filip, Peter Gonda, Jonáš Gruska, Zdeno Hlinka, Peter Huba, Zuzana Husárová, Richard Kitta, Marek Kvetan, Peter Machajdík[2], Michal Marenčík, Michal Murin, Jakub Pišek, Peter Rónai, Ján Šicko, Michal Šimonfy, Boris Vitázek

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c http://monoskop.org
  2. http://monoskop.org/Peter_Machajdík

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  • Lev Manovich, 2001. The Language of New Media. Cambridge a Londýn: MIT Press.
  • Armin Medosch, 2006. Technological Determinism in Media Art.
  • Juan Martín Prada, Prácticas artísticas e Internet en la época de las redes sociales, Editorial AKAL, Madrid, 2012, ISBN 978-84-460-3517-6
  • Simon Penny, 1996. Realities of the Virtual. In: Media Art Perspectives. Karlsruhe: Edition ZKM. 127-134
  • Christiane Paul, 2003. Digital Art. Londýn: Thames & Hudson.
  • Stephen Wilson, 2002. Information Arts: Intersections of Art, Science, and Technology. Cambridge a Londýn: MIT Press.
V slovenčine a češtine

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • IDM/FVU/DigiVAF(ex), databázová stránka venovaná študentským prácam v ateliéroch Intermédiá a Digitálne média na Fakute výtvarných umení v Banskej Bystrici
  • New Media Exporer, stránka venovaná najlepším videoartovým prácam a interaktívnym inštaláciam na 3 vysokých umeleckých školách: Košice, Banská Bystrica a Bratislava
  • Nové médiá, Košice, stránka venovaná študentským prácam ateliéru Nové médiá na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach