Michal Murin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Murin Michal
slovenský výtvarný umelec
Narodenie30. jún 1963 (57 rokov)
Prešov, Slovensko

Michal Murin (* 30. jún 1963, Prešov) je slovenský výtvarný umelec, tvorca inštalácií, objektov, performancií, akcií, venuje sa zvuku, novým médiám a konceptuálnemu umeniu a po roku 2004 je aj vysokoškolský pedagóg.

V rokoch 1981 – 1985 študoval Ekonomicko-matematické modely na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, v rokoch 1999 – 2001 študoval na Fakulte výtvarných umení v Brne u prof. Petra Rónaia, v roku 2003 ukončil doktorantúru (ArtD.) u prof. Dezidera Tótha na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zakladajúci člen združenia Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu (1990) a KRUH (1994) – vydávajúci časopis PROFIL súčasného výtvarného umenia. Žije v Bratislave. Pôsobí na Fakulte umení v Košiciach, kde vedie ateliér Nové médiá a na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde vedie ateliér Digitálne médiá.

18. februára 2020 prezidentka Zuzana Čaputová Murina vymenovala do funkcie rektora Akadémie umení v Banskej Bystrici.[1]

Umelecká tvorba[upraviť | upraviť kód]

Michal Murin od roku 1984 verejne realizuje akcie, performancie, konceptuálne akustické projekty a konceptuálne ideí v nových médiách a inštáciách. Pôvodne, ako autodidakt, vychádza z alternatívneho, experimentálneho a pred rokom 1989 aj neoficiálneho umeleckého prostredia na Slovensku. Svoju tvorbu prezentoval ako člen experimentálneho nonverbálneho pohybového divadelno-performančného zoskupenia BALVAN (1987 – 1992), ak člen postfluxového akusticko-performančného zoskupenia Transmusic comp, (1989 – 1996), umenia ídeí, konceptu (LENGOW & HERMES s J. Cseresom, 1997) a nových médií a performancií (od 1984). V poslednom období sa jeho tvorba orientuje na umenie intervencie, na otázky filozofie jazyka ako aj problematiku múzea v súčasnom umení. Jeho diela boli prezentované v galériách a na desiatkach experimentálnych a alternatívnych festivaloch hudby, divadla a tanca a festivaloch performancie v Austrálii, Japonsku, na Taiwane, v Európe rovnako ako aj na významných výstavných projektov na Slovensku (v SNG výstavy Slovenské výtvarné umenie 20. storočia, Axis Mundi, Umenie akcie 1965 – 89, Autopoesis, Osemdesiate) alebo Umenie akcie 1989 – 2000 (Poprad, Trnava), Reality Real (E)State (SCCA, 2000) atď.[2]

Teória umenia[upraviť | upraviť kód]

Popri svojej aktívnej umeleckej tvorbe sa venuje aj teoretickej a publicistickej reflexii vybraných okruhov súčasného výtvarného umenia (performancia, umenie akcie, umenie zvuku, nové média, digitálne média, intermédií a pod.), ktoré publikuje v zahraničných (Arte Action 1958 – 1998) aj domácich publikáciách (Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia 2. polovice 20. storočia, časopis Profil, www.radioart.sk). Je autorom monografického textu o performerovi Joszefovi R. Juhászovi, ktorý vyšiel v publikácii PARAF v Budapešti v roku 2008. Zostavil publikáciu Od analógového k digitálnemu. Nové pohľady na nové umenia v audiovizuálnom veku[3] (s Jozefom Cseresom) v 2011. Zostavil a redakčne pripravil antológiu Archív I (EXPO)[4] o experimentálnej poézii a Archív III (NOTY) o grafických partitúrach Milana Adamčiaka (2012) vo vydavateľstve Dive buki (Košice).

Organizačne aktivity[upraviť | upraviť kód]

Michal Murin paralelne participoval aj na ďalších projektoch reprezentovaných redakčnou činnosťou (zástupca šéfredaktora časopisu PROFIL - od roku 1991), riadením činnosti Galérie Slovenskej sporiteľne (1995 – 2003) organizovaním alternatívnych a experimentálnych umeleckých podujatí (Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu, MusicSolarium, Sound Off 1990 – 2002) organizovaním výstav (TransArt Communication 1995 – 1997, Piano Hotel, Stano Filko, Milan Adamčiak) edičnou činnosťou (editor publikácie o intermediálnych presahoch výtvarného umenia, hudby a divadla AVALANCHES 1990 – 1995, RadioArt).

DigiVAF(ex) od 2004, New Media Point od 2008.

Pedagogická činnosť[upraviť | upraviť kód]

Michal Murin vedie od roku 2005 ateliér Digitálne médiá na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

V roku 2004 založil festival DigiVAF(ex), ktorý je zameraný na dynamizáciu edukačných prístupov v oblasti digitálneho umenie, videoartu, videoinštalácií, video objektov, videoperformancií, internetových projektov, experimentálnych filmov, zvukovo orientovaných projektov, interaktivite v digitálnom prostredí, intervenciám do verejného digitálneho prostredia, databázovej vizualite, on-lineovej komunikácii, sociálnemu networkingu, integrovaniu jazyka počítačových hier do výtvarného umenia – „machinima“, mobil art, software art, net.art a pod. všetko, čo súvisí s využívaním nových digitálnych technológií v súčasnom umení.

V roku 2008 inicioval vznik projektu New Media Point orientovaný na videoart, interaktívne inštalácie a net.art študentov slovenských a amerických univerzít.

Výstavy v inštitúciách (výber)[upraviť | upraviť kód]

  • ArtFacts.Net

Zastúpenie v zbierkach (výber)[upraviť | upraviť kód]

Najznámejšie projekty[upraviť | upraviť kód]

  • BALVAN - experimentálne, nonverbálne pohybové divadlo, (1987 - 1992)
  • Transmusic Comp. - hudbobno divadené, postfluxové, experimentálne zoskupenie (1989 - 1996)
  • PROFIL - časopis súčasného výtvarného umenia (1991 - ... )[5]
  • Festival SOUND OFF (1995 - 2002)
  • Galéria Slovanskej sporiteľne, Bratislava, kustód zbierky a vedenie galérie (1995 -2003)
  • Piano Hotel, 1997
  • Signatures, (1999 - 2011)
  • M.A. - Altruism as Arttruism, 2005 - 2012
  • www.RADIOART.sk (2000 - ...)
  • DigiVAF(ex) - festival digitálnych technológií v súčasnom umení (2004 - 2010)[6]

Bibliografia[upraviť | upraviť kód]

Monografie a katalógy
  • Lucia Gregorová: Umelci, ich telá a performancie. In: Osemdesiate - Postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985 -1992, s. 200 - 214, ed. Beata Jablonská, Slovenská národná galéria, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-8059-140-3
  • Katarína Rusnáková: História a teória mediálneho umenia na Slovensku, s. 17, 25, 78, 84, 92, 93, 98, 99, 100, 101, 217, 218, 242, 243, 249, 250, 251, 252, 263, 264, 265, 268-270, 271, 276, 278, 285, 286, AFAD Press, Bratislava, 2006, ISBN 80-89259-04-9
  • Zora Rusinová: Michal Murin, Umenie akcie 1965 – 89, ed. Zora Rusinová, str. 20, 197-204, SNG, Bratislava, 2001, ISBN 80-8059-054-0
  • Radislav Matuštík: Umenie akcie, s. 167. In: Zora Rusinová a kol.: 20. storočie, Dejiny slovenského výtvarného umenia, SNG, Bratislava, 2000, ISBN 80-8059-031-1
  • Hushégyi Gábor: 20 years of Studio erté / 20 rokov Štúdia erté / A Stúdió erté 20 éve, Zsolt Sőés: Noise (&) Musica Perennis Rinforzando! ss. 14, 21, 28, 32, 33, 34, 44, 46, 52, 53, 62, 88, 90, 93, 97, 105, 108, 111, 120, 121, 143, 149, 153, 159, 164, 168, 169, 178, 186, 187, 208, 234, 285 (M. Murin), 21, 28, 46, 93, 99, 159, 165 (ako Balvan), 187, 168 (ako Lengow), spolu 13 reprodukcií a 32 citácií, In: Transart Communication - Performance and Multimedia Art, Studio erté 1987 – 2007, editori: Gábor Hushegyi, Jószef R. Juhász, Ilona Nément, vydal Kalligram, 2008, Bratislava, ISBN 978-80-7149-975-6
  • Eva Kapsová: Internet v umení – umenie v internete, In: Vplyv globalizácie na mediálnu kultúru, ed.: Marta Žilková, Ústav literárnej komunikácie, Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra, 2006, ISBN 80-8050-942-5
  • Jozef Cseres: Hudobné simulakrá, s. 31-33, Hudobné centrum, Bratislava, ISBN 80-88884-30-6
  • Peter Michalovič: O signatúre, signovaní a jazyku, In: Peter Michalovič a hostia: De disciplina et arte, Kaligram, Bratislava, 2006, ISBN 80-85508-54-0
  • Július Fujak: TRANSMUSIC COMP. + SNEH (Adamčiak, Machajdík, Murin a Cseres), Hudobný život 10/2004, s. 36 – 38, Bratislava, ISSN 1335-4140
  • Jaroslava Čajková: Balvan v kontexte, Avalanches, s. 65-68, Murin, M. ed.: 1995, SNEH, Bratislava, ISBN 80-967206-4-3
  • Gábor Hushegyi: Importance. Place et rôle du Studio eré (1987-1997) dans l´art de la (Tchéco)Slovaquie. / The Importance. Position and Role of Studio erté (1987-1997) in the Art of (Czécho)Slovakia. U.o., 458-467; In: Art Action 1958-1998. Ed.: Richard Martel. Éditions Intervention, Québec, Canada, 2001, ISBN 2-920500-19-8
  • Radislav Matuštík: The incredible Miracle of Being, In: Body and the East, First MIT Press editon, Moderna galerija, ed.: Zdenka Badovinac, 1998, Ľubľana, Slovinsko, ISBN 0262522640
  • Rusinová, Zora: Autopoesis, Slovenská národná galéria, Bratislava, 2006, ISBN 80-8059-116-4
Ďalšia literatúra
  • Gerhard Dirmoser, Boris Nieslony, Performance-Art Kontext: Performative Ansaetze in Kunst und Wissenschaft am Beispiel der „performance art“,[7] visualisation, Linz/Cologne, 2001
  • Ľudo Petránsky, Výtvarné hry so zvukom Michala Murina,[8] SME, 10. máj 2001
  • Andrea Kopernická, Súčasné výtvarné umenie už aj pre bezdomovcov,[9] SME, 22. júl 2004
  • Andrea Kopernická, Slovenskí autori na pulte v centre Pompidou,[10] SME, 22. jún 2004
  • Tina Čorná, performer Michal Murín: Hippies museli bojovať, preto umožňujú rozbeh nového,[11] SME, 29. september 2007
  • Diana Olčáková, Michal Murin,[12] Vlna 37 (2008), pp 8-18
  • Jaroslava Čajková, Behom a stopom v pohybe. Rozhovor s Michalom Murinom,[13] Javisko 3 (2008), pp 2-9
  • Miroslava Putišová, 1. Intermédia v slovenskom umení, web Ministerstva kultúry SR
  • Marcus Gammel, Black Holes and White Spots. Visiting the Experimental Studio at Slovakian Radio. In conversation with Milan Adamčiak, Juraj Ďuriš, Michal Murin,[14] in n.b.k. Sounds: Radio - Kunst - Neue Musik edited by Marius Babias and Katrin Klingan, Verlag der Buchhandlung Walther König, Cologne, 2010, pp 93-111. (English, German)
  • Michal Stolárik, Akčné umenie a performance na Slovensku. Rozhovor s Michalom Murinom,[15] Festival Performaction 2010, ISBN 9788089078769, 2010
  • Slávo Krekovič, Organizovaný zvuk a experiment v slovenskej hudbe Slávo Krekovič,[16] in Anthology of Experimental Music Cultures in Central and Eastern Europe 1950-2010
  • Michal Murin, Netradičný divadelný priestor,[17] Javisko 1 (2011), pp 9-12
  • Alexander Balog, Aj bôžik umenia bol spokojný,[18] SME, 2. august 2011
  • Dušan Barok, Rozhovor s Michalom Murinom,[19] Monoskop, apríl 2012
  • Dušan Barok, Rozhovor s Michalom Murinom,[20] 3/4 Revue, apríl 2012

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]