Medzigeneračná nerovnosť

Medzigeneračná nerovnosť je všeobecný pojem, označujúci rozdiely medzi mladšou a staršou generáciou. Pojem pochádza zo západných krajín, kde sa touto problematikou v 60-tych rokoch začali systematickejšie zaoberať. Rozmach tejto tematiky spôsobili prehlbujúce sa rozdiely v názoroch medzi deťmi a rodičmi v čoraz rýchlejšie sa vyvíjajúcej spoločnosti.

Vplyvom historických udalostí, modernizácie a inovácii sa hodnoty generácii vo veľkej miere zmenili. Ich definíciou sa zaoberajú rôzni autori. Podľa Schwartza a Bilskeho sú hodnoty koncepty či presvedčenia o želaných stavoch alebo správaní, ktoré presahujú špecifické situácie, usmerňujú výber alebo hodnotenie správania alebo konania a sú zoradené podľa relatívnej dôležitosti. Spomínaní autori hodnoty rozdeľujú podľa dôležitosti pre človeka na:

• hodnoty založené na biologických potrebách organizmu
• hodnoty vyplývajúce z potreby sociálnej interakcie potrebnej v medziľudských vzťahoch
• hodnoty vyplývajúce z požiadaviek spoločnosti na zabezpečenie prosperity a bezpečia skupiny

Hodnoty sa nelíšia len v čase, ale aj v priestore, v závislosti od kultúry či náboženstva. Schwartz a Bilsky (1987) na základe výskumu hodnôt v kultúrach rozdelili hodnoty podľa

• potrieb (cieľov)
• záujmu
• motivácie

Na druhej strane hodnoty možno skúmať aj v rámci populácie alebo rodiny, kde sa porovnávajú hodnotové priority jednotlivcov. Schwartz pri skúmaní tohto typu hodnôt rozlišuje dve dimenzie:

• prístupnosť k zmenám verzus konzervativizmus
• odklonenie sa od sebeckých záujmov verzus snaha o ovládnutie okolia

V rámci uvedených dimenzií identifikoval nasledujúce hodnoty:

• moc a vplyv
• úspech
• hedonizmus
• autonómia
• univerzalizmus
• tradícia
• konformita
• individuálna ochrana/národná ochrana
• stimulácia
• benevolencia

Takejto medzigeneračnej nerovnosti sa venujú viaceré výskumy, ktoré ukázali priamy vplyv staršej na novú generáciu, teda prenos hodnôt, úspechu či chudoby, vzdelania, istôt a pod.

Genetika verzus výchova

Názory autorov na pomer vplyvu genetiky a výchovy na „kvalitu“ jedinca sa líšia. Od začiatku 20. storočia sa striedali vlny názorov na prevažujúci vplyv genetických daností alebo prostredia na ľudskú inteligenciu. Po vyše 75 rokoch skúmania tohto problému možno dnes s určitosťou označiť vplyv dedičnosti na inteligenciu za podstatný. Intelektové nadanie je v podstatnej miere výsledkom genetickej výbavy a vplyvu hormónov. Tak, ako sa šíri mýtus o tom, že nadanie je výlučne dedičné, tak sa šíri mýtus o tom, že nadanie je v skutočnosti iba záležitosťou tvrdej driny pri rozvíjaní schopností v určitej oblasti.

Vplyv biologických a spoločenských aspektov na jedinca znázorňuje nasledujúca schéma:

Fenotyp = genotyp x prostredie + výchova

Pod genotypom rozumieme všetky genetické predispozície, ktoré jedinec získava od svojich rodičov pri narodení. Prostredie považujeme za faktor, ktorý má na jedinca podstatný vplyv. Vo všeobecnosti platí, že vzdelaní ľudia majú vyššiu šancu na úspech, kvalitnejšie zamestnanie, lepšie zárobky a teda sú aj ekonomicky stabilnejší a nemusia riešiť existenčné problémy. Z uvedeného vyplýva, že takýto rodičia kladú vo výchove dôraz na rovnaké priority. Majú viac času a prostriedkov sa jej venovať, deti sa stretávajú s knihami, kultúrou, športom, bohatou slovnou zásobou a pod. Na druhej strane možno predpokladať, že negramotní ľudia túto tendenciu nemajú, nakoľko majú iné priority.

Z vyššie uvedeného možno konštatovať, že kvalita rodinného prostredia, genetická predispozícia a výchova sú najdôležitejšie faktory úspechu či neúspechu jednotlivca. Bernadič (2003) uvádza výskumy, podľa ktorých hlavný ukazovateľ úspechu je inteligenčný kvocient. Ľudia s priemerne nižším IQ sú v priemere menej úspešní.

Medzigeneračné rozdiely vo vzdelaní

V dnešnej dobe je vzdelanie dostupnejšie a vo všeobecnosti dochádza k nárastu vzdelanosti, čoho dôkazom sú aj štatistické údaje získané sčítaním v roku 2011. (Zdroj: Štatistický úrad SR). Na druhej strane štúdie ukazujú, že rodičia s vysokoškolským vzdelaním majú z väčšej časti deti s rovnakým vzdelaním a naopak deti rodičov bez základného vzdelania sú len v malom percente absolventi vysokých škôl. Dôkazom je empirický „Medzigeneračný prieskum životných podmienok rodín“ (2005 – 2006).

Posun vo vzdelaní generácie rodičov a ich detí je badateľný:

• 25% matiek bez ukončeného základného vzdelania má deti s ukončeným základným vzdelaním
• 47,9% matiek bez ukončeného základného vzdelania má deti s ukončeným stredoškolským vzdelaním bez maturity
• 17,7% matiek bez ukončeného základného vzdelania má deti s ukončeným stredoškolským vzdelaním s maturitou
• Len 1% % matiek bez ukončeného základného vzdelania má deti s ukončeným vysokoškolským vzdelaním
• 39,6% matiek s ukončeným základným vzdelaním má deti s ukončeným stredoškolským vzdelaním bez maturity
• 52,8% matiek s ukončeným stredoškolským vzdelaním bez maturity má deti s ukončeným stredoškolským vzdelaním s maturitou

Na druhej strane len 13,2% detí matiek s maturitou mali prinajhoršom stredoškolské vzdelanie bez maturity a vysokoškolsky vzdelané matky mali deti so stredoškolským vzdelaním bez maturity iba v 8,3 %.

Rovnako pozitívne výsledky vidieť v závislosti od vzdelania otca:

• 44% otcov bez dokončenia základného vzdelania majú deti s absolvovanou strednou školou bez maturity
• 38, % otcov bez dokončenia základného vzdelania majú deti s absolvovanou strednou školou bez maturity
• 26,8 % otcov so stredoškolským vzdelaním s maturitou majú deti s absolvovanou vysokou školou
• 51,9% otcov s vysokoškolským vzdelaním majú deti s absolvovanou vysokou školou

Z uvedených výsledkov možno usúdiť, že potomkovia vzdelaných ľudí majú väčšiu pravdepodobnosť dosiahnuť lepšie vzdelanie. Tento jav je v nemalej miere podmienený postojom rodičov k vzdelaniu detí. Vysokoškolsky vzdelaní otcovia respondentov si oveľa častejšie želali vysokoškolské vzdelanie pre svoje deti a vo vysokoškolskom vzdelaní svojich detí videli významný prostriedok pre získanie dobrého zamestnania. Otcovská rada dieťaťu aby sa so školou netrápilo a nezáujem o štúdium dieťaťa sa medzi otcami s vysokoškolským vzdelaním vôbec nevyskytli. Pre porovnanie, medzi otcami respondentov, ktorí mali neukončené základné vzdelanie alebo základné vzdelanie, sa snaha o čo najskorší vstup detí na trh práce vyskytoval častejšie.

Prenos úspechu a chudoby

Získanie dobrého vzdelania úzko súvisí aj s úspechom a životnou úrovňou. S dosahom kvalitného vzdelania rastie pravdepodobnosť zisku dobrého zamestnania a „dobrého“ života.

Rovnako dobre, či ešte lepšie sa prenáša aj chudoba. Menej úspešní ľudia majú vyššiu mieru fertility, z čoho vyplýva, že chudoba sa prenáša na väčšie potomstvo. Otázkami fertility u rozdielne úspešných ľudí sa zaoberá evolučne biologická teória označovaná ako K a r stratégia.

Medzi K-stratégov radíme ľudí s menším potomstvom; táto skupina disponuje väčším priestorom na kvalitnejšiu výchovu. Na druhej strane k tzv. r-stratégom patria ľudia s väčším potomstvom a teda menšími možnosťami kvalitnej výchovy. Zjednodušene možno povedať, že jedna skupina sa snaží o zachovanie rodu kvalitou a druhá kvantitou. V spojení so vzdelanosťou a uvedomelosťou dochádza k porušeniu rovnováhy medzi K a r stratégmi. Medzi dôvody patrí možnosti interrupcií, dostupnosť antikoncepcie, sterilizácie a pod.

Možno konštatovať, že počet detí v rodine má vplyv na úspech jednotlivcov. Rodičia, ktorí majú menej detí majú spravidla viac času a prostriedkov sa im venovať na rozdiel od viacdetných rodín.

Podľa Štatistického úradu SR sú rizikom chudoby viac ohrozené ženy, neúplné domácnosti a dôchodcovia.

Riziko nezamestnanosti sa prenáša po generáciách a teda je vyššie pri deťoch, ktorých rodičia majú s nezamestnanosťou skúsenosť a rovnako je vyššie pri deťoch rodičov s nižším vzdelaním.

Použitá literatúra

• BERNADIČ, M. 2003. Nadpriemerné intelektové nadanie – prediktor úspechu? In: Psychiatria č. 3, 10, 2003 [cit. 2010-12-20]. s. 139-142. online
• Bodnárová, B., Gerbery, D., Filadelfiová, J., Bernhauserová, E.: Medzigeneračný prieskum podmienok života rodín, Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava, december 2006
• PASTOR, Karol. 2008. Demografické trendy a rodina. In: Impulz č. 3/2008 [cit. 2010-12-20] online
• SCHWARTZ, Shalom, BILSKY, Wolfgang. (1987). Toward A Universal Psychological Structure of Human Values. online
• Structure of Human Values. In: Journal of Personality and Social Psychology. Zv. 53, č. 3, 1987, s. 550 – 562.
• SCHWARTZ, Shalom, BILSKY, Wolfgang. (1990). Toward a Theory of the Universal Content and Structure of Values: Extensions and Cross-Cultural Replications. In: Journal of Personality and Social Psychology. Zv. 58, č. 5, 1990, s. 878 – 891. online
• www.statistics.sk