Michal Beca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Michal Beca
slovenský lekár, spisovateľ a básnik
Narodenie24. september 1950 (73 rokov)
Úbrež, Slovensko

MUDr. Michal Beca (* 24. september 1950, Úbrež) je slovenský lekár, spisovateľ, básnik, rozhlasový glosátor a pedagóg.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Lekársku fakultu Karlovej univerzity absolvoval na Vojenskom lekárskom, výskumnom a doškoľovacom ústave v Hradci Králové. Lekársky diplom mu bol udelený v pražskom Karolíne v roku 1977.

Hneď po promócii nastúpil v hodnosti nadporučíka na ročnú postgraduálnu stáž vo Vojenskej nemocnici Košice. Po jej absolvovaní začal vykonávať samostatnú lekársku prax na Vojenskej strednej odbornej škole leteckej v Prešove. Tam už po 2 rokoch mimo svoj riadny úväzok začal pracovať aj ako externý stredoškolský pedagóg v zdravotníckych predmetoch. Súčasne popri zamestnaní pôsobil 6 rokov ako lektor zdravotníckej osvety v meste Prešov a okolí. Štyri roky (1980 - 1984) bol členom užšej výskumnej skupiny s poprednými lekármi Vojenskej nemocnice Košice na riešení problému „Primárna prevencia aterosklerózy“.

Počas tohto obdobia pôsobnosti v Prešove absolvoval v roku 1982 na svojej alma mater v Hradci Králové špecializačnú atestáciu z vnútorného lekárstva (s výsledkom summa cum laude) a v roku 1985 špecializačnú atestáciu zo všeobecného lekárstva. Skoro na to, v roku 1986 získal na pražských klinikách (Ústredná vojenská nemocnica, Fakultná nemocnica Královské Vinohrady...) aj certifikáty z klasickej korporálnej akupunktúry, aurikuloterapie, mikrosystémov, vákuumterapie, reflexnej liečby a certifikát z manuálnej medicíny. V roku 1988 v Slovenskej postgraduálnej akadémii medicíny v Bratislave získal špecializačnú atestáciu z fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie a certifikát z laseroterapie.

Takto odborne pripravený vyhral v roku 1988 výberové konanie na primára Fyziatricko-rehabilitačného oddelenia v prestížnej Vojenskej nemocnici v Košiciach, kde sa súčasne stal aj odborným garantom svojho odboru. Počas pôsobenia vo vojenskej nemocnici ho minister obrany povýšil do hodnosti plukovníka Armády Slovenskej republiky. Boli mu udelené medaily: Za službu vlasti a Za zásluhy o obranu vlasti, vojenské i policajné uznania. Vybudoval nové, technicky i personálne kvalitné rehabilitačné oddelenie, ktoré skoro získalo dobrú reputáciu nielen v meste Košice a okolí. Od založenia Vojenskej nemocnice v roku 1858 sa stal (podľa dostupných dokumentov nemocnice) najdlhšie pôsobiacim primárom (náčelníkom) na svojom oddelení - 31 rokov (1988 – 2019). Po zániku Leteckej vojenskej nemocnice Košice v roku 2019 pokračoval vo funkcii primára Fyziatricko-rehabilitačného oddelenia v nástupníckej Univerzitnej nemocnici - Nemocnici svätého Michala v Košiciach. Počas dlhého obdobia v armáde pôsobil 2 roky aj ako poverený Hlavný odborník pre fyziatriu, balneológiu a liečebnú rehabilitáciu Armády Slovenskej republiky a potom 2 roky ako predseda Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Štyri roky pôsobil, popri svojej funkcii primára oddelenia, ako prísediaci sudca v hodnosti plukovníka na Vojenskom obvodovom súde v Prešove.

V časopisoch publikoval práce v oblasti rehabilitačného lekárstva, športovej a preventívnej medicíny. Bol častým hosťom v Slovenskom rozhlase, kde propagoval najnovšie praktické poznatky zo svojho odboru, ale aj kultúrny, výtvarný a najmä literárny život mesta Košice i celého východoslovenského regiónu.

Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Druhou oblasťou, ktorej sa Michal Beca venoval, bola oblasť krásnej literatúry. Už počas stredoškolských štúdií písal a aj publikoval v časopisoch, novinách a zborníkoch svoje básne, fejtóny a eseje. Napísal:

4 básnické zbierky:

  • Milovanie na úver (1997)
  • Súkromný vesmír (1998)
  • Aby som ti nezabudol povedať (1998)
  • Ako kruhy v obilí (2002)

1 kniha z výberu poézie:

  • Ostýchavá láska (2003)

4 romány:

  • Chytanie vetra v poli (1997)
  • Trpkejšia ako smrť (1999)
  • Satanova pieseň (2000)
  • Kto koho ťahá na povrázku (2014)

2 knihy spomienok:

  • Bosý po črepinách (2001)
  • Úsmevy a úškrny (2003)

1 kniha rozprávok:

  • Čarovné slová (2002)

2 knihy poviedok:

  • Dvanásty (ne) smrteľný hriech (2006)
  • Nebeské jazero (2008)

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Mimoriadnym ocenením Becovej tvorby boli:

  • v roku 2002 Cena primátora mesta Košice – za vynikajúce tvorivé výkony v oblasti krásnej literatúry a reprezentácii mesta Košice
  • v roku 2006 Cena mestskej časti Košice – Ťahanovce – za dosiahnuté významné úspechy v literárnej činnosti
  • v roku 2013 – v rámci významného roka: Košice – Európske hlavné mesto kultúry: Cena mesta Košice – za dlhoročný aktívny podiel na propagácii kultúrneho, výtvarného a najmä literárneho života mesta
  • v roku 2014 mu udelila European WHO is Who Association (EU – WIWA) Európske vyznamenanie Who is who