Michal I. (Rumunsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Michal I.
Kráľ Rumunov
Michal I.
Michal I., erb (z wikidata)
Michal I., podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaHohenzollernovci-Sigmaringenovci
Ostatné titulyrumunský kráľ
Biografické údaje
Narodenie25. október 1921
Sinaia, Rumunsko
Úmrtie5. december 2017 (96 rokov)
Aubonne, Švajčiarsko
Rodina
Manželka
OtecKarol II.
MatkaHelena Grécka
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMichal I.
(multimediálne súbory na commons)

Michal I. (rumunsky: Mihail I.) (* 25. október 1921, Sinaia, Rumunsko – † 5. december 2017,[1][2]Aubonne, Švajčiarsko) bol medzi rokmi 1927 – 1930 a potom opäť počas rokov 1940 – 1947 štvrtý a posledný rumunský kráľ z dynastie Hohenzollernovcov. Michal I. abdikoval po komunistickom prevrate 30. decembra 1947 a emigroval.

Bol nositeľom najvyššieho sovietskeho vyznamenania – Radu víťazstva. V čase jeho udelenia bol najmladším nositeľom vyznamenania, ktoré získal ho ako vrchný veliteľ rumunskej armády za prechod z nemeckej na sovietsku stranu.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Princ Michal Rumunský alebo princ Michal Hohenzollernský (Michal Hohenzollern-Sigmaringen) sa narodil na zámku Peles v Sinaia korunnému princovi Karolovi a jeho manželke Helene Gréckej. Michal (či Michael) bol prapravnuk kráľovnej Viktórie a bratranec z tretieho kolena kráľovnej Alžbety II. Od roku 1925 bol určený za následníka svojho starého otca, kráľa Ferdinanda I.

Po nástupe na trón (hoci sám nevládol) sa stal najmladšou žijúcou osobou na titulnej strane časopisu Time.

Prvá vláda[upraviť | upraviť kód]

Keď 20. júla 1927 zomrel kráľ Ferdinand I. nastúpil po ňom vtedy šesťročný princ Michal, pretože jeho otec sa musel (vtedy ešte ženatý s Helenou Gréckou a Dánskou) dedičného práva zriecť kvôli svojmu záletníctva a pomeru s Elenou Lupescu. Za maloletého kráľa vládla regentská rada. Michael však nebol kráľom dlho, pretože sa jeho otec samozvane vrátil v roku 1930 z Francúzska a bol vyhlásený kráľom. Počas svojej vlády zaviedol kráľovskú diktatúru.

Druhá vláda[upraviť | upraviť kód]

Antonescu a kráľ Michal I. v roku 1941 sledujú vojenské operácie

Král Karol II. však zostal kráľom len do 6. septembra 1940 kedy musel abdikovať v prospech vtedy devätnásťročného Michala v dôsledku druhej viedenskej arbitráže kvôli ktorej stratilo Rumunsko Severnú Bukovinu, Besarábiu, severné Sedmohradsko a Južnú Dobrudžu. V krajine mal v tej dobe najväčší vplyv maršal Ion Antonescu, ktorý pokračoval vo svojej vláde nad Rumunskom. Kráľ Michal od tej doby svojho otca už nikdy nevidel.

V roku 1944 sa kráľ Michal, ktorý mal len minimum právomocí, rozhodol prikloniť na stranu spojencov a vykonal prevrat pri ktorom dal uväzniť Antonescu a Rumunsko prešlo na stranu spojencov. Antoneskov spojenec Adolf Hitler už pred prevratom kráľovi nedôveroval a bol pripravený ho nahradiť jeho bratrancom, arcivojvodom Štefanom Habsbursko-lotrinským, ktorý žil od roku 1942 v Rumunsku.[3]

Kráľ Michal I. bol posledným monarchom za Železnú oponou, ktorý prišiel o trón. Na konci vojny ho americký prezident Harry S. Truman vyznamenalLegion of Merit a bol tiež J.V. Stalinom dekorovaný Rádom víťazstvo za odvahu počas kráľovského prevratu.

Od roku 1945, kedy sa vlády v Rumunsku za podpory Sovietskeho zväzu pevne ujala Komunistická strana Rumunska, mal len obyčajnú formálnu úlohu aj právomoci. Kráľ sa aj napriek tomu tešil od prevratu v roku 1944 veľkej obľube.

V novembri 1947 na svadbe budúce kráľovnej Alžbety II. v Londýne spoznal princeznú Annu Bourbonsko-parmskú. Počas pobytu v Londýne odmietol ponuku azylu od Winstona Churchilla. Vrátil sa do vlasti a oznámil, že sa s princeznou Annou ožení. To by zvýšilo obľúbenosť monarchie v Rumunsku a narušilo prípravy komunistov na zmenu režimu a preto 30. decembra 1947 komunistické jednotky obkľúčili kráľovský palác a premiér Petru Groza a Gheorghe Gheorghiu-Dej prinútili kráľa k abdikácii pod hrozbou popravy tisíc uväznených študentov.[4]

Po abdikácii opustil 3. januára 1948 opustil Rumunsko a odviezol aj kráľovskú korunu. Už v marci toho istého roku odvolal svoju abdikáciu s tým, že bola vynútená násilím a je tak neplatná. Na oplátku ho rumunské úrady zbavili rumunského občianstva. Bývalý monarcha žil nejakú dobu v Londýne aj so svojou manželkou Annou Bourbonský-parmskou, ktorú si vzal 10. júna v Aténach. Pár potom žil v talianskej Florencii a v roku 1950 sa presťahovali do švajčiarskeho mesta Lausanne. V exile sa Michal živil ako farmár, pilot a podnikateľ.

Návrat do krajiny a rehabilitácie[upraviť | upraviť kód]

Kráľ Michal a kráľovná Anna na rumunskej poštovej známke (2014)

Po páde komunistického režimu diktátora Ceauşescu priletel Michal na dánsky diplomatický pas 25. decembra 1990 na rumunskej letisko Otopeni, odkiaľ hodlal pokračovať do kráľovskej hrobky v Curtea de Argeş. Po ceste z letiska bol ale zadržaný políciou a dopravený späť na letisko a nútený opustiť krajinu. Druhýkrát mohol bývalý kráľ navštíviť krajinu v roku 1992, kedy mu rumunská vláda povolila návštevu krajiny počas Veľkonočných slávností. Ale mu neumožnila predniesť reč z bývalého kráľovského paláca k miliónovému davu, ktorý sa v Bukurešti zhromaždil a tak svoju reč predniesol z hotelového balkóna. Vysoká popularita bývalého kráľa natoľko vystrašila vládu prezidenta Iona Iliescu, že dvakrát neumožnila kráľovi návrat do krajiny v rokoch 1994 a 1995. Potom čo sa v roku 1996 stal prezidentom Emil Constantinescu, bolo Michalovi vrátené rumunské občianstvo. Odvtedy žil striedavo v Aubonne vo Švajčiarsku a v Rumunsku.

V roku 2006 sa umiestnil na 25. mieste v súťaži 100 najväčších Rumunov. Pri príležitosti svojich deväťdesiatych narodenín v októbri 2011 vystúpil v rumunskom parlamentome.

Aj napriek viac ako 40 rokom komunistickej vlády v prieskume z roku 2012 sa stal osobnosťou s najväčšou dôverou, ďaleko pred miestnymi politikmi a pri príležitosti jeho 91. narodenín bolo v októbri toho roku na jeho počesť premenované námestie v Bukurešti.[5][6] V ďalšími prieskume z roku 2013 45% opýtaných Rumunov uviedlo, že majú o kráľovi dobré či veľmi dobré mienky, zatiaľ čo opak uviedlo len 6,5% opýtaných. Takmer rovnakej obľube sa teší kráľovská rodina ako celok.[7]

V marci 2016 oznámila kráľovská rada, že sa kráľ Michal sťahuje zo zdravotných dôvodov z verejného života. Jeho povinnosti na seba prevzala najstaršia dcéra Margarita.

Rodina[upraviť | upraviť kód]

10. júna 1948 sa v Aténach oženil s princeznou Annou Bourbonsko-parmskou (* 1923 – † 2016). Z manželstva vzišlo päť dcér:

Rodokmeň[upraviť | upraviť kód]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Anton Hohenzollernský
 
 
 
 
 
 
 
Leopold Hohenzollernský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jozefína Bádenská
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II.
 
 
 
 
 
 
 
Antónia Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária II.
 
 
 
 
 
 
 
Karol II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albert Sasko-kobursko-gothajský
 
 
 
 
 
 
 
Alfréd Sasko-kobursko-gothajský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viktória
 
 
 
 
 
 
 
Mária Edinburghská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alexander II.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Alexandrovna Romanovová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Hesensko-darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
Michal I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristián IX.
 
 
 
 
 
 
 
Juraj I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Hesensko-kasselská
 
 
 
 
 
 
 
Konštantín I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Konštantín Nikolajevič Ruský
 
 
 
 
 
 
 
Oľga Konštantinovna Romanovová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alexandra Sasko-altenburská
 
 
 
 
 
 
 
Helena Grécka a Dánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viliam I.
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Augusta Sasko-weimarská
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Pruská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albert Sasko-kobursko-gothajský
 
 
 
 
 
 
 
Viktória Sasko-cobursko-gothajská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viktória
 
 
 
 
 
 

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Radio Romania International - Romania’s last king Mihai I dies at the age of 96 [online]. Radio Romania International, [cit. 2017-12-05]. Dostupné online.
  2. Ve Švýcarsku zemřel rumunský král Michal I. [online]. ceskatelevize.cz, 2017-12-05, [cit. 2017-12-05]. Dostupné online.
  3. DEVERE-SUMMERS, Anthony. Válka a evropské královské rody. 1. vyd. Olomouc : Jota, 1998. 226 s. ISBN ISBN 80-7217-074-0 Chybné ISBN. Kapitola 26, s. 181. (po česky)
  4. DEVERE-SUMMERS, Anthony. Válka a evropské královské rody. 1. vyd. Olomouc : Jota, 1998. 226 s. ISBN ISBN 80-7217-074-0 Chybné ISBN. Kapitola 26, s. 183 – 185. (po česky)
  5. Najväčší dôveru medzi Rumunmi má kráľ Michal .
  6. Bukurešt'ské námestí bude pomenované na počet 91. narodením kráľa Michala.
  7. 41% Rumunov by hlasovalo pre zachovanie krajinu, 27,2% by si vybral monarchiu - INSCOP

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michal I. Rumunský na českej Wikipédii.


Michal I.
Vladárske tituly
Predchodca
Ferdinand I.
Rumunský kráľ
19271930
Nástupca
Karol II.


Michal I.
Vladárske tituly
Predchodca
Karol II.
Rumunský kráľ
19401947
Nástupca
republika