Micheil Maglakeli

	Micheil Maglakeli
	maliar
Štát pôsob.	Gruzínske kráľovstvo
Narodenie	11./12. storočie; asi dedina Maglaki
Úmrtie	polovica 12. storočia
Národnosť	gruzínska
Odkazy
Commons	Micheil Maglakeli
	Umelecký portál; Byzantský portál; Biografický portál

Micheil Maglakeli^[1] (gruz. მიქაელ მაღლაკელი – Mikael Maglakeli; * 11./12. storočie asi Maglaki – † polovica 12. storočia) bol stredoveký gruzínsky maliar fresky, ktorý pôsobil v Gruzínskom kráľovstve, najmä na kráľovskom dvore počas vlády Dávida IV. Budovateľa a Demetera I.^[2]

Život

Bližšie informácie o dátume alebo mieste jeho narodenia a úmrtia nie sú známe. Pravdepodobne pochádzal z niektorej oblasti Imereti. Konkrétne asi z rovnomennej dediny Maglaki.^[2]

Dielo

Významnou pripisovanou prácou sú fresky v Monastieri Macchvariši. V kláštornom chráme sa zachovalo niekoľko nápisov. Jeden z nich uvádza, že autorom výmaľby chrámu bol v roku 1140 práve Micheil Maglakeli.^[2] Priestor apsidy zdobí motív Deésis. Pod ním je skupina prorokov a apoštolov, zatiaľ čo steny chrámu zdobí kristologický cyklus výjavov z dvanástich veľkých sviatkov (dodekaorton), ktoré sú usporiadanie do troch radov. Najnižší rad zobrazuje sériu jazdcov na koni so svätožiarou okolo hlavy, ktorí sú charakteristickí pre stredovekú nástennú maľbu v provincii Svaneti. V severovýchodnom výklenku je svätá Barbora a korunovácia svätej Kataríny. Naopak v juhovýchodnom výklenku je svätá Margaréta a Irena spolu s donátorom chrámu. V juhozápadnom výklenku sú zobrazení svätí Juraj, Teodor a Demeter. Veľmi zaujímavý výjav je korunovácia gruzínskeho kráľa Demetera I. v severozápadnom výklenku. Demeter je zobrazený v honosnom kráľovskom rúchu, ako príma požehnanie od Ježiša Krista a korunu od archanjela Gabriela, pričom ho dvaja šľachtici (eristavi) opásali mečom.^[3] Podľa historika umenia Antonyho Eastmonda je zobrazenie Demeterovej korunovácie oslavou kráľovskej moci a zároveň zdôrazňuje úlohu miestnej aristokracie.^[4]

Micheil Maglakeli v scéne korunovácie kráľa Demetera I. sledoval staršie ikonografické tradície z Byzancie, ktoré doplnil o miestne prvky. Vo všeobecnosti je jeho tvorba ovplyvnená nástennými maľbami, ktoré vytvoril dvorský maliar Tevdore.^[3] Z umelecko-štylistického hľadiska Micheil Maglakeli pokračoval v intenciách monumentálnej nástennej maľby 11. storočia – nadrozmernosť a individualita kompozície. Jeho monumentálne postavy sa vyznačujú skôr strnulosťou a pevnosťou. Vnútorná dynamika nie je zvýraznená. Okrem toho sú pozoruhodné znaky dekoratívno-monumentálneho maliarskeho štýlu 12. – 13. storočia, pretože sledujú určité rysy nástenných malieb v chráme Ateni Sioni (7. storočie) neďaleko mesta Gori alebo v Monastieri Betania (12. – 13. storočie). Micheil Maglakeli vo svojej tvorbe využíval nuansy dvoch hlavných farieb – šedej a červenohnedej.^[2]

Referencie

↑ gruzínske výtvarné umenie. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 366.
↑ ^a ^b ^c ^d MIKAEL MAGLAKELI. In: Kartuli sabčota enciklopedia. Tbilisi : Kartuli enciklopediis mtavari samecniero redakcia, 1984. Tom. 7. Minori – Pegu, s. 24. (po gruzínsky)
↑ ^a ^b Dionysis Mourelatos. Monumental Painting in Medieval Georgia from the Golden Age of Queen Thamar until the Fall of Byzantium: Tradition and Artistic “Oecumenicity”. In: Medieval Painting in Georgia. Local Stylistic Expression and Participation to Byzantine Oecumenicity. Ed. Maria Panayotidi-Kesisoglou, Sophia Kalopissi-Verti. Athens : Vivliotechnia, 2014. ISBN 978-960-466-132-9. S. 118 – 119. (po anglicky)
↑ EASTMOND, Antony. Royal imagery in medieval Georgia. University Park : Pennsylvania State University Press, 1998. ISBN 978-0-271-01628-3. S. 81 – 82. (po anglicky)

Literatúra

VIRSALADZE, T. Freskovaja rospis chudižnika Mikaela Maglakeli v Macchvariši. Ars Georgica (Tbilisi: Izdateľstvo akademii nauk Gruzinskoj SSR), 1955, čís. IV., s. 160 – 231. (po rusky)

Heslá v encyklopédiách

T. Virsaladze. MIKAEL MAGLAKELI. In: Kratkaja chudožestvennaja enciklopedija: Architektura, živopis, skuľptura, grafika, dekorativnoje iskusstvo. Moskva : Iskusstvo stran i narodov mira, 1962. Tom. I. Avstralija – Egipet, s. 640. (po rusky)
Georgia, IV. Painting, mosaics and graphic arts. In: The Dictionary of Art. Ed. Jane Turner. New York : Grove's Dictionaries, 1996. (The Grove Dictionary of Art.) ISBN 1-884446-00-0. Vol. 12. Gairard to Goodhue, s. 323. (po anglicky)
Mikaél Maglakeli. In: The artists of the world : bio-bibliographical index A-Z. Munich, Leipzig : K.G. Saur, 1999. ISBN 3-598-23982-3. Vol. 7. Michallon – Pikaar, s. 19. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Micheil Maglakeli

[1] ruzínske výtvarné umenie. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 366.

[KSE-2] MIKAEL MAGLAKELI. In: Kartuli sabčota enciklopedia. Tbilisi : Kartuli enciklopediis mtavari samecniero redakcia, 1984. Tom. 7. Minori – Pegu, s. 24. (po gruzínsky)

[MPG-3] Dionysis Mourelatos. Monumental Painting in Medieval Georgia from the Golden Age of Queen Thamar until the Fall of Byzantium: Tradition and Artistic “Oecumenicity”. In: Medieval Painting in Georgia. Local Stylistic Expression and Participation to Byzantine Oecumenicity. Ed. Maria Panayotidi-Kesisoglou, Sophia Kalopissi-Verti. Athens : Vivliotechnia, 2014. ISBN 978-960-466-132-9. S. 118 – 119. (po anglicky)

[4] EASTMOND, Antony. Royal imagery in medieval Georgia. University Park : Pennsylvania State University Press, 1998. ISBN 978-0-271-01628-3. S. 81 – 82. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]