Michelangelo Antonioni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Michelangelo Antonioni
taliansky filmový režisér a scenárista
Michelangelo Antonioni
Narodenie 29. september 1912
Ferrara, Taliansko
Úmrtie 30. júl 2007 (94 rokov)
Rím, Taliansko
Odkazy
Webstránka michelangeloantonioni.it
Commons Spolupracuj na Commons Michelangelo Antonioni

Michelangelo Antonioni (* 29. september 1912, Ferrara, Taliansko – † 30. júl 2007, Rím, Taliansko) bol významný taliansky režisér a scenárista.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z meštianskeho prostredia a od študentských rokov sa amatérsky venoval divadlu a filmu. Vyštudoval techniku na univerzite v Bologni. Po štúdiách založil v rodnom meste amatérske divadlo a písal divadelné i filmové kritiky. V roku 1939 odišiel do Ríma začal spolupracovať s filmovým časopisom Cinema. Zároveň začal písať prvé filmové scenáre. V roku 1942 ako prvý s názvom Un Pilota ritorna, sfilmoval režisér Roberto Rossellini. V roku 1942 bol asistentom režiséra Marcela Carného, s ktorým natáčal film Les Visiteurs du soir na juhu Francúzska. V rokoch 19431950 sa venoval natáčaniu dokumentárnych filmov a písaniu scenárov. K vlastnej celovečernej tvorbe sa odhodlal až v roku 1950 ako 38-ročný.

Debutoval psychologickým filmom Cronaca di un amore, ku ktorému si napísal aj scenár. Scenáre k režírovaným filmom si tvoril väčšinou sám. Najznámejšími jeho filmovými dielami sú filmy zo začiatku 60-tych rokov, ktoré tvoria tzv. „tetralógiu citov“ (ide o filmy: L'avventura, Noc, Zatmenie a Červená pustatina). Vo všetkých štyroch filmoch hrala herečka Monica Vitti, ktorá bola v rokoch 1957 – 1967 aj Antonioniho životnou partnerkou. V roku 1986 sa Antonioni zosobášil s herečkou Enricou Fico, ktorú spoznal pri natáčaní filmu Pátranie po jednej žene.

Jeho režisérske aktivity utlmil záchvat mŕtvice v roku 1985, po ktorom ostal Antonioni čiastočne paralyzovaný. V roku 1995 sa k réžii vrátil filmom Za mrakmi. Posledným jeho filmovým dielom bola poviedka v triptychu Eros (ďalšími participujúci režisérmi boli Steven Soderbergh a Wong Kar-wai).

Michelangelo Antonioni zomrel vo svojom rímskom byte dňa 30. júla 2007, zhodou náhody v rovnaký deň ako iný významný režisér 20. storočia, Ingmar Bergman.

Za svoje celoživotné dielo bol Michelangelo Antonioni v roku 1994 odmenený výročnou cenou Americkej filmovej akadémie.

Literárne dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Celovečerné filmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1950 Cronaca di un amore
  • 1952 I vinti
  • 1953 La Signora senza camelie
  • 1955 Pokus o samovraždu (Tentato suicidio; poviedka z filmového triptychu L'Amore in città)
  • 1955 Le amiche
  • 1957 Il grido
  • 1959 L'Avventura
  • 1960 Noc (La notte)
  • 1962 Zatmenie (L'eclisse)
  • 1964 Červená pustatina (Il deserto rosso)
  • 1964 Prvá herecká skúška (Il provino; poviedka z filmového triptychu I tre volti)
  • 1966 Zväčšenina (Blow-up)
  • 1969 Zabriskie Point
  • 1974 Povolanie: Reportér (Professione: reporter)
  • 1979 Il misterio di Oberwald; (TV film)
  • 1982 Pátranie po jednej žene (Identificazione di una donna)
  • 1995 Za mrakmi (Al di là delle nuvole; spolurežisér: Wim Wenders)
  • 2004 Eros (spolurežiséri: Wong Kar-wai a Steven Soderbergh)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LEPHORON, Pierre: Michelangelo Antonioni. (Preložila Agneša Kalinová) Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1965.
  • OLIVA, Ljubomír: Michelangelo Antonioni. Praha : Československý filmový ústav, 1972. 12 s. (Vydané pri príležitosti prehliadky filmov M. Antonioniho v kine Ponrepo, Praha 1972)
  • PŘÁDNÁ, Stanislava: Čtyřikrát dva : Fellini – Masinová; Antonioni – Vittiová; Bergmann – Ullmanová; Saura – Chaplinová. Praha : Akademie múzických umění, 2007. 144 s. ISBN 978-80-7331-100-1
  • ULMAN Miro – ULMAN, Peter: Sprievodca klubovým filmom. Bratislava: Asociácia filmových klubov – Slovenský filmový ústav, 2003 (druhé aktualizované vydanie), s. 304 – 305. ISBN 80-85187-36-1