Preskočiť na obsah

Mlok hrebenatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mlok hrebenatý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Triturus cristatus
Laurenti, 1768
Synonymá
Triturus cristatus cristatus
Turanomolge mensbieri (Nikolsky, 1918)

Rozšírenie mloka hrebenatého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Mlok hrebenatý (iné názvy: staršie mlok veľký, zastarano: mlok vodný, čolek vodný; Triturus cristatus)[1] je druh mloka z čeľade salamandrovité. Je to robustný obojživelník.

S mlokom hrebenatým boli donedávna spájané 4 poddruhy, ktoré sú dnes samostatné druhy a súčasť naddruhu Triturus cristatus. Druhy sa spolu krížia.[2][3]:

Celková dĺžka sa pohybuje okolo 15 cm, zriedka aj 18 cm. Koža mlokov veľkých je zrnitá. Počas suchozemského života majú vlhkú kožu, na rozdiel od ostatných mlokov. Silné končatiny sú zakončené žlto pruhovanými prstami. Suchozemská forma máva čierny chrbát, boky, hlavu a chvost, brucho je žlté s čiernymi škvrnami. Sfarbenie vo vode býva väčšinou hnedasté s tmavými škvrnami, môže však byť aj čierne. Krk a boky sú posiate množstvom drobných bielych bodiek. Samce počas párenia používajú veľký rozoklaný hrebeň na chrbte. Ďalším znakom na rozmnožovanie pripravených samcov je perleťový pruh na chvoste.[6]

Spôsob života

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas obdobia rozmnožovania žijú vo vode. Ak voda, kde sa rozmnožili, nevyschne, zostávajú v nej dospelí mloci až do neskorého leta. Ak žijú suchozemským životom, bývajú cez deň schovaní v úkrytoch pod kameňmi, kmeňmi, v dierach v zemi a podobne. V noci sa vydávajú na lov rôznych článkonožcov, červov či ulitníkov. Keď nastanú nočné mrazy, vyhľadávajú nemrznúce úkryty, kde v zimnom pokoji prečkajú zimu.[7]

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas skorej jari (v marci až apríli) vnikajú do vôd na rozmnožovanie. Tu sa samcom vytvára svadobný šat a aj samice vplyvom vodného prostredia mierne menia podobu. K rozmnožovaniu pripravení samci sa samičkám dvoria. Prehýbajú chrbát a vlnivými pohyby chvosta priháňajú k samičke vonné látky. Samička ochotná k páreniu príjme samcov spermatofor, ktorý jej zostane visieť na kloake a potom do nej vnikne.

larva mloka hrebenatého

Samička začne s kladením vajíčok niekoľko dní po oplodnení. Vajíčka kladie jednotlivo medzi listy vodných rastlín, postupne nakladie 200 až 300 vajíčok. Zadnými končatinami vytvaruje listy do akejsi kapsičky, do ktorej nakladie vajíčko. Približne za dva týždne sa liahnu cca 1 cm dlhé larvy. Vývoj larvy na malého mloka trvá asi 3 mesiace, pohlavné dospievanie asi 3 roky. Na rozdiel od iných mlokov, mladí, pohlavne nedospelí, mloci vnikajú na jar do vôd spoločne s dospelými.[7]

Stanovište

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytujú sa v nížine aj v horách. Obývajú rozmanité biotopy, dôležitá je však blízkosť vody. K rozmnožovaniu vyhľadávajú čisté rybníky, tíšiny, zatopené lomy či pieskovne s vodnou vegetáciou. Niekedy tiež malé jazerá.[6]

Na území Slovenska sa vyskytuje v stredných polohách. Má stupeň ochrany ohrozený[2]

Váha okolo 19 až 30 gramov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. [1]
  2. a b mlok hrebenatý – Výskyt v územiach eur. významu [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2011-10-19]. Dostupné online.
  3. a b Triturus carnifex (Laurenti, 1768) prístup 19. 10. 2011
  4. KAUTMAN, Ján. Aké druhy obojživelníkov žijú na Slovensku [online]. SAŽP, 2.11.2010. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
  5. Triturus cristatus (Laurenti, 1768) prístup 19. 10. 2011
  6. a b DIESENER, Günter, DIESENEROVÁ, Ruth, REICHHOLF, Josef. Obojživelníky a plazy. Bratislava: IKAR, 1997, str. 28
  7. a b DIESENER, Günter, DIESENEROVÁ, Ruth, REICHHOLF, Josef. Obojživelníky a plazy. Bratislava: IKAR, 1997, str 30

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]