Netopier svetlý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Netopier svetlý
Plecotus auritus 01.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Plecotus auritus
Linné, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Netopier svetlý (Plecotus auritus) alebo ucháč svetlý (zastarané) je druh netopiera z rodu Plecotus.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva severnú oblasť Eurázie, od Anglicka a Francúzska až po Kóreu a Japonsko. Jeho charakteristickým znakom sú výrazné ušnice. Je veľmi podobný so vzácnejším netopierom sivým (Plecotus austriacus), s ktorým bol do šesťdesiatych rokov považovaný za jeden druh a s ktorým je aj dodnes často zamieňaný.

Vrchná časť tela je hnedá, na bielych bokoch máva zvyčajne žltkasté a čierne škvrny, tragus je svetlý, palec krídla je väčší ako 6 mm. Dosahujú hmotnosť 5 – 11 g, dĺžku tela 41 – 52 mm, chvosta 37 – 55 mm a predlaktia 36 – 42 mm.[1] Najväčšou charakteristikou sú však jeho veľké ušnice, ktoré dosahujú 31 – 41 mm a ktoré rod Plecotus spoľahlivo odlišujú od ostatných netopierov.[1]. Dožíva sa 12 rokov. Roztiahnuté ušnice sú dlhé skoro ako celé telo.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Zimovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Neskoro na jeseň upadajú do zimného spánku, pri ktorom majú uši zložené pod krídlami a idú vidieť iba tragus.[2] Je zavesený za pať pazúrikov zadných končatín hlavou dolu s lietajúcou blanou priloženou k telu. Zimuje najčastejšie v jaskyniach, dutých stromoch a v podkroviach.

Zvuky[upraviť | upraviť zdroj]

Vydáva síce echolokačné signály, ale sú veľmi vysoké-pre ľudské ucho nepočuteľné, najčastejšie pri 50 alebo 35 kHz, rýchlo za sebou (20/s); bežnou technikou sa nedá seba rozlíšiť netopier svetlý a sivý.[1]

Úkryt[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh sa skôr javí ako typický obyvateľ jaskýň, ale často obýva hrady, stromy, najmä v nížinách a pahorkatinách, vyhýba sa mestám. Žijú v letných kolóniách s počtom 5 – 30 samíc v podkrovných štrbinách,[1] alebo môžu hniezdiť aj samostatne.[2]

Lov[upraviť | upraviť zdroj]

Lovia prevažne v lese, často aj počas dňa a to väčšinou mole a iné nočné motýle, húsenice, ucholaky, dvojkrídlovce alebo pavúky. Pri love využívajú svoj dobre vyvinutý sluch. Nie je dobrý letec, lieta nízko a pomaly (15 km/h).[3] [4] Netopier vydáva rôzne zvuky, ktoré sa odrážajú od okolitých predmetov. V priestore sa vďaka nim veľmi dobre dobre orientuje a loví.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d GAISLER, Jiří; DUNGEL, Jan. Atlas savců České a Slovenské republiky. Praha : Academia. ISBN 80-200-1026-2. S. 44.
  2. a b Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 13, Mammals II, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
  3. HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. Kapitola Netopýr ušatý, s. 95.
  4. BRYL, Marek; MATYÁŠTÍK, Tomáš. Rýchlosť cicavcov - Cicavce, internetová encyklopédia [online]. Univerzita Palackého, upol.cz, 1998 – 2005. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hutson, A.M., Spitzenberger, F., Aulagnier, S., Coroiu, I., Karataş, A., Juste, J., Paunovic, M., Palmeirim, J. & Benda, P. 2008. Plecotus auritus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. (www.iucnredlist.org). Prístup 26. november 2011.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Netopýr ušatý na českej Wikipédii a Brown long-eared bat na anglickej Wikipédii.