OAP Bratislava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
OAP Bratislava
Celý názov Oddiel armádnych pretekárov
Založený 21. januára 1941
Rozpustený v októbri 1944
Domáce farby
Hosťovské farby
Pozri aj Športový portál

Oddiel armádnych pretekárov Bratislava bol slovenský armádny futbalový klub pôsobiaci počas vojnového Slovenského štátu.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri 1940 bolo na Ministerstve národnej obrany vytvorené systemizované miesto telovýchovného referenta, na ktorom pôsobil počas jeho existencie olympionik – dôstojník Jozef Benedik. Už v tom roku po výbere jazdcov boli povolaní futbalisti a hokejisti do Bratislavy, kde boli sústredení v kasárňach na Tehelnom poli. Vznik OAP možno datovať oficiálne 21. januárom 1941, kedy vydal príslušný rozkaz minister národnej obrany.
Počas 2. svetovej vojny slúžilo na vojenskej prezenčnej službe veľa futbalistov, takže vznikla potreba vytvoriť Armádnu XI. Na jeseň vyšla úradná správa, že vojaci už nesmú hrať za civilné kluby, bola to predzvesť, že armáda chce vo futbale vážne prehovoriť. A čo bolo dôležité, vedeli získať schopného trénera, na verejnosti z rasistických dôvodov utajovaného Leopolda Šťastného, inak chráneného výnimkou prezidenta Tisa.

Historické názvy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1941 – Armádna XI.
  • 1942 – Oddiel armádnych pretekárov Bratislava
  • 1944 – zlúčenie s Oddielom pretekárov pracovného sboru (OPPS)

Vizitka[upraviť | upraviť zdroj]

Adresa: Mlynské nivy
Klubové farby: zelená
Štadión: bývalý cyklistický na ulici odbojárov
Čestný predseda: generál 1. triedy Ferdinand Čatloš
Čestný podpredseda: podplukovník pechoty Jozef Benedik
Veliteľ OAP: stotník V. Artim
Náčelník futbalového odboru: nadporučík Ladislav Demjén
Tajomník: poručík Mikuláš Novák
Pokladník: čatár v zálohe Ján Šarmír

Športová činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1941/42 – Divízia
Vojenskí futbalisti sa prvýkrát predstavili v lete v Malackách v rámci výcvikového tábora, kde zdolali nemeckú vojenskú XI. 6 : 5. Neskôr im ale podľahli vo Viedni pred 50 tisícovou návštevou 0 : 7 a v Bratislave 1 : 4. Lenže čoskoro začali dávať dokopy silný kolektív, ktorý bol zaradený priamo do novovzniknutej Divízie, ktorú bez problémov vyhral a postúpil do ligy.
  • 1942/43 – Liga
Na vrcholnú scénu vyrukovali vojaci ešte v silnejšom zložení. A vykročili rezkým krokom, v Prešove vyhrali 3 : 1, rozstrieľali VAS 11 : 1, vyhrali v Ružomberku a so Svitom 7 : 1, v Šimonovanoch 3 : 1 a až potom stratili prvý bod remízou v Považskej Bystrici 1 : 1. Potom zdolali Trenčín 6 : 1, v Žiline 4 : 3, na Tehelnom poli s majstrom ŠK Bratislava 1 : 0 a v Trnave 2 : 0. V poslednom jesennom kole síce prekvapujúco remizovalo s Vrútkami 1 : 1, no i tak mali v polovici súťaže pred majstrom päťbodový náskok.
Na jar si vojaci poradili so všetkými súpermi, len vo Svite prehrali 1 : 3 a v poslednom kole s dosluhujúcim majstrom 1 : 2. Aj napriek tomu vojaci oslavovali majstrovský titul so sedembodovým náskokom.
V marci 1943 sa vojaci stretli s chorvátskym majstrom Concordiou Záhreb, ktorej podľahli hladko 0 : 3.
  • 1943/44 – Liga
Do nového ročníka vstúpili vojaci opäť s tými najvyššími ambíciami, no po zaváhaniach v úvode ročníka s Považskou Bystricou a Žilinou strácal po jeseni na mestského rivala 5 bodov. Zaujímavý zápas odohrali v 5. kole v Prešove. Za stavu 1 : 2 Reimann vyrazil Kuchárovi jedenástku, do prestávky vyrovnali a v 2. polčase pred 4 000 divákmi strelili víťazný gól.
Na jar sa bodový rozdiel ešte zvýšil, pričom nepomohlo ani víťazstvo 3 : 2 s lídrom a skončili na druhom mieste so 7 bodovým mankom.
Na jeseň 1943 vojaci remizovali s Bayernom München 1 : 1, čo sa nemohlo považovať za úspech, lebo Mníchovčania vtedy ešte nepatrili medzi nemeckú elitu.
  • 1944/45 – Liga
Tretí ligový ročník začal OAP výborne, keď vyhral v Ružomberku 1 : 3 a doma s Prešovom 6 : 0. Potom však ligu prerušilo Slovenské národné povstanie a keď Slovenská národná rada ako vrcholný orgán slovenského odboja prevzala moc, všetky súťaže zanikli.
  • 1944/45 – Oblastné majstrovstvá
Slovensko bolo na nohách, ale tam, kde nerinčali zbrane, 10. septembra vypísal Slovenský futbalový sväz oblastné majstrovstvá Slovenska.
OAP hral v západnej skupine, no odohrala sa len jesenná časť, po ktorej skončili na 3. mieste, keď prehrali len u víťaza v Trnave 1 : 4 a remizoval z bratislavskými družstvami ŠK ASO 1 : 1 a DSK 2 : 2. Porazil ale majstra 2 : 1.

Umiestnenia v súťažiach[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku

Ligové zostavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1941/42
Ján Šarmír - Viliam Vanák, Ján Hrivnák, Tibor Kováč, Jozef Tibenský, Karol Gašpar, Martin Matúšek, Gabriel Ferenčík, Jozef Kuchár, Pavol Oslanský, Dubovský, Stankovič, Fekete, Vojtech Fedor, Kvasnica, Anton Pažický. Tréner Leopold Šťastný.
  • 1942/43
Teodor Reiman, Ján Šarmír - Viliam Vanák, Pavol Golian, Ján Hrivnák, Tibor Kováč, František Nagy, Jozef Tibenský, Karol Gašpar, František Bolček, Jozef Bielek, Jozef Baláži, Milan Riedl, Jozef Kuchár, Pavol Oslanský, František Vysocký, Miroslav Petrášek, Jozef Ulehla, Rudolf Janček, Kordoš, Michal Štibrányi, Ľudovít Venutti, Štefan Rampáček, Pavol Beniač. Tréner Leopold Šťastný.
  • 1943/44
Teodor Reiman, František Boledovoč, Vladimír Venglár, Ferdinand Macháček, Ondrej Lörinc, Mikuláš Kaššay, Jozef Marko, Michal Benedikovič, Štefan Gürtler, Štefan Šipka, Michal Vičan, František Kušnír, Július Korostelev, Anton Beleš, František Nagy, Jozef Baláži, Miroslav Petrášek, František Vysocký, Vojtech Zachar. Tréner Leopold Šťastný.

Derby[upraviť | upraviť zdroj]

Aj vo futbalovej Bratislave túžili po príťažlivom derby. Teda po súbojoch dvoch najlepších a súčasne aj silných miestnych klubov. To pravé sa črtalo po založení armádneho futbalového klubu. Ten sa vyznamenal hneď počas jari 1941, keď sa sformovalo také silné mužstvo, že remizovalo s majstrovským ŠK Bratislava 1 : 1 po takých obojstranných výkonoch, že nadchli divákov. Všetko veštilo rodiace sa žiaduce bratislavské derby. Bolo však ešte treba vyčkať, lebo vojaci si museli vybojovať účasť v najvyššej súťaži, čo sa im s veľkou prevahou aj podarilo a na jeseň 1942 mohlo dôjsť k prvému ozajstnému bratislavskému derby.

  • 1. derby – jeseň 1942
Armádna XI. – ŠK 1 : 0
Gól: Petrášek, 12 000 divákov
Armáda: Reiman - Vanák, Riedl - Gašpar, T. Kováč, J. Tibenský - Bolček, Baláži, Petrášek, Bielek, Vysocký
ŠK: Šanca - Venglár, Rado - Jurkovič, Porubský, E. Kováč - Arpáš, Chodák, Bíro, Luknár, Podhradský
  • 2. derby – jar 1943
ŠK – OAP 2 : 1 ( 2 : 0 )
Góly: Kvasnica ( 2. ) Arpáš ( 37. ) - Baláži ( 61. ) 8 000 div. rozh. Bizík Ján
ŠK: Tomanovič - Hrico,Chodák - Luknár,Bačkor,Žáček - Záni,Kvasnica,Tegelhoff,Arpáš,Podhradský
OAP: Reimann - Vanák,Riedl -Gašpar,Kováč,Tibenský - Bolček,Bielek,Baláži,Oslanský,Vysocký
  • 3. derby – jeseň 1943
OAP – ŠK 0 : 0
12 000 div. rozh. Jakob - Kolenčík, Urbanovič , v 43.min. strelil Kvasnica 11 m vedľa brány
OAP: Reimann - Venglár,Riedl - Bielek (K),Nagy,Lasík - Beleš,Marko,Baláži,Petrášek,Vysocký
ŠK : Tomanovič - Vanák,Chodák (K) - Karel,Bačkor,Žáček - Kvasnica,Arpáš,Tegelhoff,Luknár,Podhradský
  • 4. derby – jar 1944
ŠK – OAP 2 : 3 ( 0 : 1 )
Góly: Luknár (52.), Podhradský (55.) - Baláži 2 ( 23.,84.), Šipka (65.), 8 000 divákov rozh.Jakob - Ing.Štefko, Masaryk
ŠK: Vaňatka - Žáček, Chodák - Švantner, Bačkor, Jozef Karel - Záni, Arpáš, Tegelhoff, Luknár, Podhradský
OAP: Reiman - Venglár, Riedl - Bielek, Marko, Benedikovič - Baláži, Beleš, Šipka, Kušnír, Vysocký
  • 5. derby – jeseň 1944
OAP – ŠK 2 : 1

Celková bilancia s ŠK: 5 3 1 1 7:5

Zánik[upraviť | upraviť zdroj]

V štruktúre vtedajšej organizácie športu po odbornej stránke od roku 1943 Styčná komisia MNO zastupovala armádny šport v Slovenskej ústrednej športovej rade (SÚŠR). Vážna vojnová situácia a hlavne rozpad armády a vypuknutie Slovenského národného povstania ohrozili armádny šport existenčne. OAP po rôznych presunoch jeho odborov bol napokon v októbri 1944 zrušený.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik a pôsobenie OAP možno označiť vo vtedajších podmienkach za výnimočné a súčasne za kľúčové vo vývoji vojenského športu. Tento typ organizácie mal už znaky vrcholového športového strediska neskorších foriem. V OAP pôsobili vynikajúci športovci, reprezentujúci Slovensko a po vojne Česko-Slovensko.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štefan Mašlonka a Jozef Kšiňan: Zlatá kniha futbalu na Slovensku, Šport 1988
  • Miroslav Hazucha: ...úspešný 40 rokov, 2007
  • Eugen Magda: Základný kameň slovenského futbalu, OZ Futbalová litera 2009
  • Jozef Kšiňan a Igor Mráz: 90 belasých rokov, ŠK Slovan 2009