Obliehanie Cambrai (1677)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O iných obliehaniach Cambrai pozri Obliehanie Cambrai.
Obliehanie Cambrai
Súčasť francúzsko-holandskej vojny

Obliehanie a kapitulácia pevnosti Cambrai v apríli 1677, Adam-François van der Meulen
Dátum 20. marec – 19. apríl 1677
Miesto Cambrai, Španielske Nizozemsko, súčasné Francúzsko
Výsledok víťazstvo Francúzska
Protivníci
Francúzske kráľovstvo Španielsko
Velitelia
Ľudovít XIV.

de Montmorency, vojvoda luxemburský
Vauban

Dom Pedro de Zavala
Sila
35 000 (maximálne) 3 000–4 000
Straty
800 minimálne

Obliehanie Cambrai sa započalo 20. marca a trvalo do 19. apríla 1677. Uskutočnilo sa ako časť francúzsko-holandskej vojny (1672 – 1678). Cambrai, ktoré bolo vtedy súčasťou Španielskeho Nizozemska, obliehala francúzska armáda pod vedením de Montmorencyho, vojvodu luxemburského. Na obliehacie operácie dohliadal vojenský inžinier Vauban. Ľudovít XIV. formálne viedol obliehanie, ale v operáciách hral iba malú úlohu.

Pokus spojených holandsko-španielskych síl pod vedením Viliama Oranžského o oslobodenie neďalekého mesta Saint-Omer bol porazený vojvodom luxemburským v bitke pri Casseli 11. apríla. Cambrai sa vzdalo 19. apríla a bolo odovzdané z rúk Španielska, Francúzsku nijmegenským mierom, zo septembra 1678.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Počas Devolučnej vojny (1667 – 1668), Francúzko dobylo väčšinu Španielskeho Nizozemska a španielsku provinciu Franche-Comté, ale mnohé z ich výhod im boli odobrané Aachenským mierom z roku 1668, dohodnutou s Trojitou alianciou Holandskej republiky, Anglicka a Švédska. Aby Ľudovít XIV. rozdelil Alianciu zaplatil Švédsku, aby zostalo neutrálne, pričom podpísal spojenectvo s Anglickom proti Holanďanom v Doverskej zmluve z roku 1670.[1]109-110

Na začiatku francúzsko-holandskej vojny Francúzsko napadlo Holandskú republiku v máji 1672 a spočiatku sa zdalo, že dosiahlo ohromujúce víťazstvo. Pozícia Holandska sa však stabilizovala, zatiaľ čo obavy o francúzske zisky priniesli podporu od Fridricha Viléma I. Braniborského, cisára Leopolda I. a španielskeho kráľa Karola II..[2]200 Francúzsko si ponechalo holandskú pevnosť Maastricht, ale v roku 1673 sa z Holandska stiahlo, čím sa otvorili ďalšie fronty v Porýnii a španielských Pyrenejach.[1]117

Pozícia Francúzska sa oslabila začiatkom roku 1674, keď v januári Dánsko-Nórsko vstúpilo do Aliancie, po čom nasledoval februárový Westminsterský mier o uzavretí mieru medzi Anglickom a Holandskou republikou.[3]238 Efektívna reakcia Aliancie vo Flámsku bránila mocenské boje v Madride zatiaľ čo španielska kontrola nad Španielskym Nizozemskom bola do značnej miery nominálna.[4]499

Belgicko: Obliehanie Cambrai (1677)
Kľúčové mestá v severnom Francúzsku a Španielskom Nizozemsku, súčasné Belgicko je tmavšej zelenej farby

Hoci mierové rozhovory prebiehali, Ľudovít XIV. sa držal svojej normálnej stratégie podniknutia ofenzívy a potom vyjednávania z pozície sily. Francúzi v roku 1676 využili vojenskú akciu na zajatie Condé-sur-l’Escaut, Bouchain, Maubeuge a Bavay. To odrezalo Valenciennes a Cambrai, zatiaľ čo francúzska kavaléria bránila pohybu jednotiek a spustošila oblasti okolo miest. Maršal von Schomberg, francúzsky veliteľ vo Flámsku, navrhol dobyť Cambrai v auguste, ale dostal rozkaz odľahčiť Maastricht, vtedy obliehaný Holanďanmi.[5]298-299

Plánom na rok 1677 bolo dobytie Valenciennes, Cambrai a Saint-Omer, čím sa by sa dokončila francúzska frontière de fer, Ľudovít XIV. počítal s tým, že by to Holanďanom ponechalo malý dôvod na pokračovanie.[4]498 Pozdĺž hranice so Španielskym Nizozemskom boli zostavené zásobovacie sklady, čo umožnilo začať operácie vo februári, o mesiac skôr ako zvyčajne. Koncom februára sa oddiel 12 000 vojakov pohol smerom na Saint-Omer, zatiaľ čo hlavná armáda, pod vedením de Montmorencyho, vojvodu luxemburského, 35 000 vojakov obliehala Valenciennes.[4]500

Obliehanie[upraviť | upraviť zdroj]

Tour des Arquets, veža s 14. storočia, časť protipovodňovej ochrany Cambrai na Šelde

Pokusy dobyť Cambrai v rokoch 1649 a 1657 zlyhali; mesto bolo obklopené močiarmi, Šelda zabezpečovala protipovodňovú ochranu a opevnenie Cambrai bolo po roku 1543 zmodernizované. avšak to bolo zle udržiavané, zatiaľ čo francúzska spravodajská služba hlásila, že posádku tvorili jednotky v druhom slede, ktoré boli „v slabom a mizernom stave“. Po dobytí Valenciennes by Cambrai zostalo izolované za francúzskou línou.[5]302

Počas zimy rokov 1676 a 1677 Francúzi zablokovali posádku; 4. decembra 1676 Ľudovít XIV. podpísal príkaz zakazujúci predaj obilia alebo krmiva do Cambrai, porušenie tohto príkazu bolo trestané vysokými pokutami pre každú dedinu, o ktorej sa zistilo, že tak urobila. Charles de Montsaulnin, gróf de Montal, francúzsky guvernér Charleroi, dostal rozkaz, aby zastavil zásoby alebo personál z Namuru, ktorý sa dostal k posádke. Španielski dôstojníci sa prezliekali za roľníkov; francúzsky veliteľ bol pokarhaný za to, že koncom januára umožnil jednému vstúpiť do Cambrai.[5]304-305

Keď sa Valenciennes 17. marca vzdalo, de Montmorency, vojvoda luxemburský zasiahol proti Cambrai. 22. marca začalo 7 000 miestnych roľníkov začalo kopať línie ohradenia a 30. marca začalo francúzske obliehacie delostrelectvo bombardovať hradby. Do 3. apríla boli hradby dostatočne prelomené na to aby mohli zaútočiť, teda zaútočili a rýchlo dobyli brány Selles a Notre Dame. Mesto sa vzdalo 5. apríla, hoci citadela ešte vydržala.[6]190

Viliam Oranžský už zhromaždil holandsko-španielski armádu zloženú z 30 000 vojakov. Zatiaľ čo nedokázal zachrániť Cambrai, bol odhodlaný bojovať za Saint-Omer.[4]500 Spojenci dosiahli Mont-Cassel 9. apríla, 15 km západne od Saint-Omer; spojené sily de Montmorencyho, vojvodu luxemburského ponechali minimálne sily v Saint-Omer a Cambrai, 11. apríla ich porazili v bitke pri Cassel a Viliam Oranžský bol nútený ustúpiť.[6]191

To znamenalo, že kapitulácia Cambrai bola len otázkou času, ale napriek Vaubanovej rade boli 10. apríla prevedené neúspešné útoky francúzskej pechoty, čo viedlo k viac ako 500 obetiam vrátane jedného z jeho synovcov. Predpokladá sa, že to podnietili vyšší dôstojníci, ktorí chceli získať zásluhy za dobytie mesta.[7]13-14 19. apríla de Zavala kapituloval a spolu s 2 000 ďalšími mu bol povolený voľný prechod na najbližšie španielske územie.[8]371-372

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

O tri dni neskôr sa vzdal aj Saint-Omer a tým sa zakončili francúzske ciele vo Flámsku. Rozhovory v Nijmegene sa stali naliehavejšími v novembri po Viliamovom sobáši s jeho sesternicou Máriou, neterou anglického kráľa Karola II.. Anglo-holandská obranná aliancia bola podpísaná v marci 1678, hoci anglický vojaci prišli vo významnom počte až kocom mája. Ľudovít XIV. využil túto príležitosť na dobytie Ypresu a Gentu začiatkom marca, predtým ako 10. augusta podpísal mierovú zmluvu s Holanďanmi.[9]

Hoci Holanďania podpísali Nijmegenský mier 10. augusta 1678, spoločná španielsko-holandská armáda bojovala pri Saint-Denis 13. augusta. Po zabezpečení Monsu uzavrelo Španielsko 19. septembra mier a postúpilo Saint-Omer, Cassel, Aire, Ypres, Cambrai, Valenciennes a Maubeuge Francúzsku. Ypres bol neskôr vrátený, ale týmto sa vtedajšia podoba severnej hranice Francúzska zmenila na podobnú súčasnej podobe severnej hranice Francúzska.[10]128

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b LYNN, John. The Wars of Louis XIV, 1667–1714 (Modern Wars In Perspective). [s.l.] : Longman, 1996. Dostupné online. ISBN 978-0582056299. (anglicky)
  2. ↑ SMITH, Rhea. Spain; A Modern History. [s.l.] : University of Michigan Press, 1965. ISBN 978-0472071500. (anglicky)
  3. ↑ DAVENPORT, Frances Gardiner. European Treaties bearing on the History of the United States and its Dependencies. [s.l.] : [s.n.], 1917. (anglicky)
  4. ↑ a b c d VAN NIMWEGEN, Olaf. The Dutch Army and the Military Revolutions, 1588–1688 (Warfare in History). [s.l.] : Boydell Press, 2010. ISBN 978-1843835752. (anglicky)
  5. ↑ a b c SATTERFIELD, George. Princes, Posts and Partisans: The Army of Louis XIV and Partisan Warfare in the Netherlands (1673-–1678). [s.l.] : Brill, 2003. ISBN 978-9004131767. (anglicky)
  6. ↑ a b DE PÉRINI, Hardÿ. Batailles françaises, Volume V. [s.l.] : Ernest Flammarion, Paríž, 1896.
  7. ↑ DESVOYES, Léon-Paul. Genealogie de la famille Le Prestre de Vauban. Bulletin de la Société des Sciences historiques et naturelles de Semur, 1872.
  8. ↑ DE LARREY, M. Histoire de France sous le règne de Louis XIV, Volume 4. [s.l.] : Michel Bohm, Rotterdam, 1721.
  9. ↑ LESAFFER, Randall. The Wars of Louis XIV in Treaties (Part V): The Peace of Nijmegen (1678–1679) [online]. Oxford Public International Law, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
  10. ↑ NOLAN, Cathal J. Wars of the age of Louis XIV, 1650–1715. [s.l.] : ABC-CLIO, 2008. ISBN 978-0-313-33046-9.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Siege of Cambrai (1677) na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Obliehanie_Cambrai_(1677)&oldid=7794494“