Oreľak (rezervácia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Oreľak
(Ореляк)
rezervácia
pohľad na masív vrchu Oreľak s rovnomennou rezerváciou
Pôvod názvu: podľa rovnomenného vrchu
Štát Bulharsko Bulharsko
Región Blagoevgrad
Okres Goce Delčev
Obec Lăžnica
Pohorie Pirin
Súradnice 41°34′12″S 23°36′46″V / 41,5701°S 23,612778°V / 41.5701; 23.612778
Rozloha 7,5715 km² (757 ha)
Wikimedia Commons: Orelyak
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Oreľak (bulh. Ореляк) je chránené územie so štatútom rezervácie v pohorí Stredný Pirin v Blagoevgradskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervácia bola pomenovaná po rovnomennom najvyššom vrchu Stredného Pirinu pri ktorom sa nachádza.[6]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervácia Oreľak leží v juhozápadnom Bulharsku v Blagoevgradskej oblasti, na území okresu Goce Delčev v katastri obce Lăžnica (bulh. Лъжница)[7] približne 20 kilometrov[3] severozápadne[1] od mesta Goce Delčev[1][3] vo svahoch[4] južnej časti[6][4] hlavného hrebeňa[4] masívu Stredného Pirinu[6][1] severo až severovýchodne[4] od najvyššieho vrchu tohto podcelku pohoria Pirin – vrchu Oreľak.[6][4]

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Západnú hranicu rezervácie určuje hlavný hrebeň tejto časti pohoria Pirin.[5][2] Na juhu územie rezervácie siaha k sedlu Todorova poľana,[2] ako aj lokalita Pilenceto,[2] na severe siaha k vrchu Oreľak a na východe je rezervácia ohraničená horným tokom rieky Lăžnička reka (bulh. Лъжничка река), pravým prítokom rieky Marevo (bulh. Марево).[5][2]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervácia Oreľak sa rozprestiera v nadmorskej výške od 900 m n. m. do 1 800 m n. m..[5][2] Charakter krajiny je horský, vytvorený v dôsledku endogénných a exogénných procesov v obdobiach neogénu a kvartéru.[5] Veľká časť teritória rezervácie je zalesnená, vo vrcholových častiach zaberajú časť rozlohy vysokohorské pastviny.[3]

Geológia oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

Podložie je tvorené predovšetkým mramorom. Z pôdnych druhov prevládajú rendziny, hnedé lesné pôdy a hlinito-piesčité pôdy.[5]

Klíma na území rezervácie[upraviť | upraviť zdroj]

Klíma je stredozemnomorské s horskými vplyvmi a javmi.[5]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervácia bola vyhlásená[4][1][5][3] Komisiou pre ochranu prírodného prostredia[3] 22. februára[4] 1985[2][7][4][1][5][3][2] na ploche 850 hektárov.[2][3][2]

V roku 1995 došlo k redukcii rozlohy rezervácie a jej plocha sa tak zmenšila na 758,1 hektára.[8] V roku 2013 došlo k ďalšej, tentoraz minimálnej redukcii veľkosti rezervácie, pričom celková plocha sa zredukovala na dnešných 757,1 hektára.[9] V roku 2016 bola správa rezervácie Oreľak vložená do kompetencie regionálnych a miestnych orgánov.[10]

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Dreviny[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervácia je charakteristická bukovými (Fagus sylvatica) lesmi, typickými inak pre biotop Južného Pirinu.[6][5][3][3][2] Priemerný vek stromov v týchto bukových lesoch dosahuje približne 160 rokov.[5][2]

Významné,[4][3] aj keď menej početné,[3] sú aj porasty borovice balkánskej (Pinus peuce).[4][3]

V nižšie položených častiach rezervácie sa vyskytuje hrabovec hrabolistý (Ostrya carpinifolia) а jaseň mannový (Fraxinus ornus).[5]

Byliny[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavé je pomerne početné množstvo balkánskych a bulharských[2][5][6] ako aj regionálnych[2] endemických rastlín,[5][6] pričom medzi najvýznamnejšie, ktoré sa vyskytujú na území rezervácie patria napríklad:[5] rasca lúčna (Carum carvi),[2] lomikameň druhu Saxifraga ferdinandi-coburgi,[5][2] tzv. rodopský čaj[3] Sideritis scardica[5][3] (predovšetkým vo vrcholových častiach, ktoré sú sčasti tvorené vysokohorskými pastvinami),[3] Draba scardica,[2][5] Minuartia pirinica,[2] rebríček slezinníkolistý (Achillea chrysocoma),[2][5] fialka druhu Viola grisebachiana,[2][5] Polygala rhodopaea,[2][5] Asyneuma kellereriana,[2] Petkovia orphanidea,[2] huseník druhu Arabis ferdinandi-coburgii,[2][5] alebo dúška druhu Thymus perinnicus.[2][5]

Z ďalších vzácnych druhov rastlín sa na území rezervácie vyskytujú napríklad vápnička skalná (Kernera saxatilis), kozinec úzkolistý (Astragalus angustifolius), alebo kropenáč trváci (Swertia perennis).[2]

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Obojživelníky[upraviť | upraviť zdroj]

Z obojživelníkov patria k významným predstaviteľom miestnej chránenej fauny patria najmä dvaja zástupcovia, a to skokan mramorovohrdlý (Rana graeca) a salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra).[5][2]

Cicavce[upraviť | upraviť zdroj]

Z cicavcov sa na území rezervácie vyskytuje viacero druhov plchov a myší, veverica obyčajná (Sciurus vulgaris),[2][5] diviak lesný (Sus scrofa),[3][5][2] vlk dravý (Canis lupus),[3][5][2] líška hrdzavá (Vulpes vulpes),[5][2] srnec lesný (Capreolus capreolus),[3][5][2] zajac poľný (Lepus europaeus),[3] medveď hnedý (Ursus arctos) a ďalšie.[5][3][2]

Vtáky[upraviť | upraviť zdroj]

Z vtákov je najvýznamnejším predstaviteľom predovšetkým hlucháň hôrny (Tetrao urogallus).[3]

Ochrana a predmet ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: rezervácia[1][2][3][4][5][6][7]

Vyhlásenie rezervácie: 22. február 1985[2][7]

Rozloha: dnešná rozloha rezervácie 757,15 dosahuje hektára.[7] Ďalších 391 hektárov predstavuje ochranné pásmo rezervácie, pričom z tejto rozlohy sa približne 211 hektárov nachádza v horskom prostredí a približne 180 hektárov tvoria hospodársky využívané pozemky.[3]

Správa rezervácie: Správa rezervácie Oreľak je zabezpečovaná Regionálnou inšpekciou životného prostredia a vôd - Blagoevgrad (RIOSV - Blagoevgrad) spadajúcou pod Ministerstvo životného prostredia Bulharskej republiky.[7]

Predmet ochrany: Predmetom ochrany sú primárne[7][6][1][5][2] vekovité[1] bukové lesy[7][6][1][5][3][2] charakteristické inak pre biotop Južného Pirinu,[6][5][3][2] rastúce na lokálnych rendzinových pôdach.[3]

Ochraňujú sa však taktiež lokality s výskytom balkánskych a bulharských endemických druhov, ako napríklad porasty borovice balkánskej (Pinus peuce),[4] ako aj inej riedko sa vyskytujúcej flóry.[4][6] Predmetom ochrany je aj rôznorodá fauna.[6] Toto všetko robí z lokality chránený areál medzinárodného významu.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • pohľad na masív vrchu Oreľak s rovnomennou rezerváciou
    pohľad na masív vrchu Oreľak s rovnomennou rezerváciou
  • pohľad na masív vrchu Oreľak s rovnomennou rezerváciou
    pohľad na masív vrchu Oreľak s rovnomennou rezerváciou
  • pohľad na masív Stredného Pirinu s vrchom Oreľak a rovnomennou rezerváciou v strede
    pohľad na masív Stredného Pirinu s vrchom Oreľak a rovnomennou rezerváciou v strede
  • detailný pohľad na ihličie borovice balkánskej
    detailný pohľad na ihličie borovice balkánskej

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i j KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 384. (po bulharsky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al CONEV, Rosen. Zaštiteni teritorii i opazvane na biologičnoto raznoobrazie. Sofia : Universitetsko izdatelstvo „Sv. Kliment Ochridski“. 2020. 360 s. ISBN 9789540749235. S. 308 – 309. (po bulharsky)
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa PAVLOVA, Ekaterina; BEZLOVA, Diľanka. Zaštiteni prirodni teritorii. Sofia : Izdatelska kăšta pri Lesotechničeski universitet. 2003. 208 s. ISBN 9548783835. S. 88 – 89. (po bulharsky)
  4. ↑ a b c d e f g h i j k l m n CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stará Zagora : "Domino" EOOD. 2014. 298 s. ISBN 9789546512499. S. 41. (po bulharsky)
  5. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj – TOM 2, N – JA. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“. 1999. 474 s. ISBN 9549000621. S. 83. (po bulharsky)
  6. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 318. (po bulharsky)
  7. ↑ a b c d e f g h i Регистър на ЗТ и ЗЗ [online]. eea.government.bg, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.
  8. ↑ eea.government.bg, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.
  9. ↑ eea.government.bg, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.
  10. ↑ eea.government.bg, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Oreľak_(rezervácia)&oldid=7553815“