Ortorula

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 18:42, 27. september 2008, ktorú vytvoril Pelex (diskusia | príspevky) (zmena obrázku)
Ortorula
Gnejs ołówkowy, Czechy,Doubravlany.jpg
Stebelnatá Doubravčanská ortorula z Českého masívu
Zloženie
Hlavné minerálykremeň, sľudy, živce (ortoklas, plagioklasy)
Akcesórieamfiboly, granáty
Vlastnosti
Textúrapásková, stredno až hrubozrnná
Farbasivá

Ortorula alebo leukokrátna rula je premenená hornina, ktorá vznikla premenou kyslých až intermediárnych vyvretých hornín ako sú granitoidy, granodiority, kremité diority a ďalšie[1], v amfibolitovej fácii.

Termín ortorula (orthogneiss) zaviedol roku 1891 H. von Rosenbusch.

Vznik

Orotruly vznikajú viacerými spôsobmi:

Samostatnou genetickou kategóriou sú alkalické ortoruly s vyšším obsahom modrých alkalických amfibolov (riebeckit, arfvedsonit) a pyroxénov (egirín). Vo vyššej časti amfibolitovej fácie tiež vznikajú takzv. vysokostupňové ortoruly bez muskovitu, prevládajúcim ortoklasom a aluminosilikátmi (kyanit, sillimanit) a granátmi[2].

Vlastnosti a minerálne zloženie

Sú to hrubo až strednozrnné, výrazne bridličnaté horniny, v ktorých prevláda kremeň, biotit, muskovit, K-živec, menej plagioklas. Vedľajšie minerály tvorí granát, kyanit prípadne hornblend[2].

Výskyt

Ortoruly sú v oblasti jadrových pohorí na Slovensku skôr zriedkavé. V Českom masíve sú bežné v Krušných horách. Viaceré ruly z Čiech majú aj svoje lokálne názvy ako bítešská rula, mirotické a starosedelské, bechyňská ruly, rovnako ako časť kouřimských rúl[3].

Referencie

  1. Vladár, J., 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 173
  2. a b c d e Putiš, M.; Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 2004, 131 s.
  3. http://is.muni.cz prístup:29.8.2008

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému rula.