Otcovia púšte
Otcovia púšte alebo púštni otcovia boli kresťanskí mnísi (aj mníšky, tzv. Matky púšte) ktorí od 3. storočia žili v odľahlých oblastiach v Egypte, Sýrii či Palestíne, buď v spoločenstvách (cenobiti) alebo ako pustovníci (eremiti, anachoréti). Položili základ kresťanského mníšstva, západného aj východného. Prvým púštnym otcom bol svätý Anton Veľký. Ďalšími boli napríklad Makárius Egyptský, Pachomios Veľký, Mojžiš Etiópsky, Makárius Alexandríjsky, Ján Kasián, Izák Sýrsky a veľké množstvo ďalších. Medzi Matky púšte sa radí napríklad Synkletika, Sára a Teodora. Výroky Otcov púšte (tzv. apoftegmy) sú dochované vo viacerých dielach, napr. Filokalia.
Myšlienky Otcov púšte publikuje aj gréckokatolícka Logos TV. Tématiku púštnych otcov spracováva aj kniha od českého rímskokatolíckeho kňaza Štěpána Smolena Buď, kde si.
Centrá Otcov púšte[upraviť | upraviť zdroj]
Rozlišujeme tri hlavné centrá kde sa sústreďoval život Otcov púšte:
- Nitria (založil v roku 330 Ammun, žiak Antona Veľkého)
- Kélie (založené v roku 338)
- Skétis (založil Makárius Egyptský)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ojcowie pustyni na poľskej Wikipédii.
- O Matkách púšte na Vatican News