Palestína (štát)
| Palestínsky štát | |||||
| |||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Štátna hymna: Fida'i | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | دولة فلسطين | ||||
| • krátky | فلسطين | ||||
| Hlavné mesto | Jeruzalem (de iure) Ramalláh (de facto) °′ .š. °′ .d. | ||||
| Najväčšie mesto | Gaza (de facto) | ||||
| Úradné jazyky | Arabčina | ||||
| Demonym | Palestínčan, Palestínčanka | ||||
| Štátne zriadenie prezident predseda vlády |
Poloprezidentská republika Mahmúd Abbás (محمود عباس) Mohammad Mustafa (محمد اشتية) | ||||
| Vznik | 15. november 1988 | ||||
| Susedia | Izrael, Jordánsko, Egypt | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
6020 km² (163.) ? km² (3,5 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2016) • hustota (2016) |
4 816 503 (123.) 731/km² (?.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2008 11,95 mld. $ (?.) 2900 $ (?.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2014) | 0,677 (113.) – stredný | ||||
| Mena | Egyptská libra Nový izraelský šekel Jordánsky dinár (-) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
PST (UTC+2) PST (UTC+3) | ||||
| Medzinárodný kód | PS | ||||
| Internetová doména | .ps | ||||
| Smerové telefónne číslo | +970 | ||||
 Interaktívna mapa | |||||
Súradnice: 32°00′S 35°15′V / 32°S 35,25°V
Palestína (arab. فلسطين – Filasṭīn), dlhý tvar Palestínsky štát (arab. دولة فلسطين – Dawlat Filasṭīn) je štát, ktorý bol vyhlásený 15. novembra 1988 Organizáciou za oslobodenie Palestíny v Alžíri.[1] Palestínsky štát uznáva ako svoje hlavné mesto Jeruzalem.[2]
Viac ako 135 členských krajín Organizácie Spojených národov uznáva Palestínu ako nezávislý štát, ale Izrael a niektoré ďalšie krajiny, vrátane Spojených štátov stále považujú Palestínu za súčasť Izraela.[3]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Cesta k vyhláseniu nezávislosti
[upraviť | upraviť zdroj]Počas Šesťdňovej vojny v roku 1967 Izrael začal okupovať Západný breh Jordánu a Pásmo Gazy vrátane Východného Jeruzalema, ktorý bol následne pripojený k Izraelu. Vojna priniesla druhý odchod (exodus) Palestínčanov, odhadovaný na pol milióna obyvateľov. Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii 242 formulovala princípy spravodlivého a trvalého mieru, vrátane izraelského stiahnutia z území obsadených v konflikte a spravodlivého vyriešenia problému utečencov. Po bojoch v Jomkipurskej vojne v roku 1973 nasledovala rezolúcia Bezpečnostnej rady 338, ktorá okrem iného vyzvala na mierové rokovania medzi zainteresovanými stranami.[4]
V roku 1974 Valné zhromaždenie OSN opätovne potvrdilo neodňateľné práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie, národnú nezávislosť, suverenitu a návrat. Nasledujúci rok Valné zhromaždenie zriadilo Výbor pre výkon neodcudziteľných práv palestínskeho ľudu a udelilo OOP štatút pozorovateľa vo Valnom zhromaždení a na konferenciách OSN.[4]
V roku 1987 vypukla Prvá intifáda. Tento konflikt bol podnietený izraelskou okupáciou Pásma Gazy a Západného brehu Jordánu. Skupiny palestínskych milícií sa vzbúrili a stovky ľudí zahynulo.[3]
Vyhlásenie nezávislosti a mierový proces
[upraviť | upraviť zdroj]15. novembra 1988 sa v Alžíri konalo stretnutie Palestínskej národnej rady, kde Jásir Arafat vyhlásil Palestínu za štát. Ďalšie podobné takéto vyhlásenie sa uskutočnilo na stretnutí 1. októbra 1948 v Gaze počas vojny za nezávislosť z roku 1948, čím sa stretnutie v Alžíri stalo druhým stretnutím pre vyhlásenie palestínskej nezávislosti.[5]
Mierová konferencia bola zvolaná v Madride v roku 1991 s cieľom dosiahnuť mierové urovnanie prostredníctvom priamych rokovaní na dvoch úrovniach: medzi Izraelom a arabskými štátmi a medzi Izraelom a Palestínčanmi na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady 242 (1967) a 338 (1973). Viacstranné rokovania sa zamerali na otázky, ako sú životné prostredie, kontrola zbraní, utečenci, voda a hospodárstvo. Séria následných rokovaní vyústila do vzájomného uznávania medzi izraelskou vládou a OOP, zástupcom palestínskeho ľudu, a podpísaním Deklarácie zásad o dočasných dojednaniach o samospráve v roku 1993 (DOP alebo „Dohoda z Osla“), ako aj následné dohody, ktoré viedli k čiastočnému stiahnutiu izraelských síl, voľbám do Palestínskej rady a predsedníctva Palestínskej samosprávy, čiastočnému prepusteniu väzňov a vytvoreniu funkčnej správy v oblastiach pod palestínskou vládou. Dohoda z Osla v roku 1993 odložila niektoré otázky na následné rokovania o stálom postavení, ktoré sa konali v roku 2000 v Camp Davide a v roku 2001 v Tabe, ale ukázali sa ako nepresvedčivé.[4]
Štatút nečlenského pozorovateľa
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 29. novembra 2012 získala Palestína štatút nečlenského pozorovateľa Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. S palestínskou žiadosťou o povýšenie na nečlenský pozorovateľský štát súhlasilo 138 krajín, 9 krajín bolo proti a 41 krajín sa zdržalo (medzi nimi aj Slovensko).[6] V roku 2014 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN "Medzinárodný rok solidarity" s palestínskym ľudom.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ P.L.O. PROCLAIMS PALESTINE TO BE AN INDEPENDENT STATE; HINTS AT RECOGNIZING ISRAEL [online]. New York Times, 15. november 1998. Dostupné online. (angličtina)
- ↑ Palestínska deklarácia nezávislosti [online]. 15. január 2015. Dostupné online.
- 1 2 Palestine [online]. history.com, 11. august 2017. Dostupné online. (angličtina)
- 1 2 3 4 History of the Question of Palestine [online]. un.org. Dostupné online. (angličtina)
- ↑ Algiers Declaration of a Palestinian State, 1988 [online]. . Dostupné online. Archivované 2019-03-27 z originálu. (angličtina)
- ↑ Väčšina členských krajín OSN nepriamo uznala palestínsky štát [online]. spravy.pravda.sk, 29. november 2012, rev. 2012-11-30. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Palestína (štát)
