Palestína (štát)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Palestínsky štát
Vlajka Palestíny Znak Palestíny
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Fida'i
State of Palestine (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý دولة فلسطين
 • krátky فلسطين
Hlavné mesto Jeruzalem
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Jeruzalem
Úradné jazyky Arabčina
Demonym Palestínčan
Štátne zriadenie
prezident
predseda vlády
Poloprezidentská republika
Mahmúd Abbás (محمود عباس)
Mohammad Shtayyeh (محمد اشتية)
Vznik 15. november 1988
Susedia Izrael, Jordánsko, Egypt
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
6020 km² (163.)  
? km² (3,5 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • hustota (2016)
 
4 816 503 (123.)

731/km² (?.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2008
11,95 mld. $ (?.)
2900 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2014) 0,677 (113.) – stredný
Mena Egyptská libra
Nový izraelský šekel
Jordánsky dinár (-)
Časové pásmo
 • Letný čas
PST (UTC+2)
PST (UTC+3)
Medzinárodný kód PS
Internetová doména .ps
Smerové telefónne číslo +970

Palestína (arab. فلسطين‎ – Filasṭīn), dlhý tvar Palestínsky štát (arab. دولة فلسطين‎ – Dawlat Filasṭīn) je štát, ktorý bol vyhlásený 15. novembra 1988 Organizáciou za oslobodenie Palestíny v Alžíri.[1]Palestínsky štát uznáva ako svoje hlavné mesto Jeruzalem.[2]

Viac ako 135 členských krajín Organizácie Spojených národov uznáva Palestínu ako nezávislý štát, ale Izrael a niektoré ďalšie krajiny, vrátane Spojených štátov stále považujú Palestínu za súčasť Izraela.[3]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Cesta k vyhláseniu nezávislosti[upraviť | upraviť zdroj]

Počas Šesťdňovej vojny v roku 1967 Izrael začal okupovať Západný breh Jordánu a Pásmo Gazy vrátane Východného Jeruzalema, ktorý bol následne pripojený k Izraelu. Vojna priniesla druhý odchod (exodus) Palestínčanov, odhadovaný na pol milióna obyvateľov. Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii 242 formulovala princípy spravodlivého a trvalého mieru, vrátane izraelského stiahnutia z území obsadených v konflikte a spravodlivého vyriešenia problému utečencov. Po bojoch v Jomkipurskej vojne v roku 1973 nasledovala rezolúcia Bezpečnostnej rady 338, ktorá okrem iného vyzvala na mierové rokovania medzi zainteresovanými stranami.[4]

V roku 1974 Valné zhromaždenie OSN opätovne potvrdilo neodňateľné práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie, národnú nezávislosť, suverenitu a návrat. Nasledujúci rok Valné zhromaždenie zriadilo Výbor pre výkon neodcudziteľných práv palestínskeho ľudu a udelilo OOP štatút pozorovateľa vo Valnom zhromaždení a na konferenciách OSN.[4]

V roku 1987 vypukla Prvá intifáda. Tento konflikt bol podnietený izraelskou okupáciou Pásma Gazy a Západného brehu Jordánu. Skupiny palestínskych milícií sa vzbúrili a stovky ľudí zahynulo.[3]

Vyhlásenie nezávislosti a mierový proces[upraviť | upraviť zdroj]

15. novembra 1988 sa v Alžíri konalo stretnutie Palestínskej národnej rady, kde Jásir Arafat vyhlásil Palestínu za štát. Ďalšie podobné takéto vyhlásenie sa uskutočnilo na stretnutí 1. októbra 1948 v Gaze počas vojny za nezávislosť z roku 1948, čím sa stretnutie v Alžíri stalo druhým stretnutím pre vyhlásenie palestínskej nezávislosti.[5]

Mierová konferencia bola zvolaná v Madride v roku 1991 s cieľom dosiahnuť mierové urovnanie prostredníctvom priamych rokovaní na dvoch úrovniach: medzi Izraelom a arabskými štátmi a medzi Izraelom a Palestínčanmi na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady 242 (1967) a 338 (1973). Viacstranné rokovania sa zamerali na otázky, ako sú životné prostredie, kontrola zbraní, utečenci, voda a hospodárstvo. Séria následných rokovaní vyústila do vzájomného uznávania medzi izraelskou vládou a OOP, zástupcom palestínskeho ľudu, a podpísaním Deklarácie zásad o dočasných dojednaniach o samospráve v roku 1993 (DOP alebo „Dohoda z Osla“), ako aj následné dohody, ktoré viedli k čiastočnému stiahnutiu izraelských síl, voľbám do Palestínskej rady a predsedníctva Palestínskej samosprávy, čiastočnému prepusteniu väzňov a vytvoreniu funkčnej správy v oblastiach pod palestínskou vládou. Dohoda z Osla v roku 1993 odložila niektoré otázky na následné rokovania o stálom postavení, ktoré sa konali v roku 2000 v Camp Davide a v roku 2001 v Tabe, ale ukázali sa ako nepresvedčivé.[4]

Štatút nečlenského pozorovateľa[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 29. novembra 2012 získala Palestína štatút nečlenského pozorovateľa Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. S palestínskou žiadosťou o povýšenie na nečlenský pozorovateľský štát súhlasilo 138 krajín, 9 krajín bolo proti a 41 krajín sa zdržalo (medzi nimi aj Slovensko).[6] V roku 2014 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN "Medzinárodný rok solidarity" s palestínskym ľudom.[4]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. P.L.O. PROCLAIMS PALESTINE TO BE AN INDEPENDENT STATE; HINTS AT RECOGNIZING ISRAEL [online]. New York Times, 15. november 1998. Dostupné online. (angličtina)
  2. Palestínska deklarácia nezávislosti [online]. 15. január 2015. Dostupné online.
  3. a b Palestine [online]. history.com, 11. august 2017. Dostupné online. (angličtina)
  4. a b c d History of the Question of Palestine [online]. un.org. Dostupné online. (angličtina)
  5. Algiers Declaration of a Palestinian State, 1988 [online]. . Dostupné online. (angličtina)
  6. Väčšina členských krajín OSN nepriamo uznala palestínsky štát [online]. spravy.pravda.sk, 29. november 2012, rev. 2012-11-30. Dostupné online.