Označovanie budov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súpisné čísla (čierne) a orientačné čísla (červené) typické pre Slovensko
Dom U dobrého pastiera v Bratislave. Vľavo je socha dobrého pastiera.

Označovanie budov (na účely jednoznačnej identifikácie) je priradenie unikátneho čísla každej budove (pozemnej stavbe) v rámci určitej obce, inej lokality, časti obce resp. v rámci ulice či námestia (tzv. číslo domu či číslo budovy, na Slovensku súpisné číslo resp. orientačné číslo) alebo v odľahlých oblastiach niektorých štátov priradenie prostého unikátneho mena budove.

Číslo domu je súčasťou poštovej adresy. Číslo domu sa líši v rôznych krajinách a mestách. Pokiaľ ide o používanie prostých mien domov na označovanie stavieb, právna úprava mnohých krajín, napr. Slovenska či Česka, ho neumožňuje.

História[upraviť | upraviť kód]

Pôvodne sa domy a usadlosti pomenovávali menom rodu, rodiny alebo osoby, ktoré v nich bývali. Na malých dedinách alebo v miestach s riedkym osídlením často tento spôsob v neformálnom kontakte funguje dodnes ako najefektívnejší. Neskôr sa v mestách začali používať názvy domov mená podľa znamenia na dome (napr. Dom U dobrého pastiera), teda podľa ľahko pomenovatelného a zapamätateľného sochárskeho alebo maliarskeho prvku, zvyčajne nad vchodom domu, napríklad vyobrazenia zvieraťa, rastliny alebo predmetu. Iným spôsobom označovania boli vývesné štíty, označujúce profesiu majiteľa domu. Až neskôr bolo zavedené číslovanie.

História číslovania domov by sa mohla začať v roku 1727 a to číslovaním domov vo vtedajšom židovskom gete (dnes Josefov) v Prahe, vtedy v rakúskej ríši.[1] Počas takzvaného „konskripcie židov“ (sčítanie obyvateľov, domov a bytov, pôvodne z nem. Volkszählung) boli očíslované nielen domy ale aj všetky byty v domoch, ktoré boli očíslované podľa podlažia.[2][3]

V rovnakom roku (od 1727 do 1728) sa začali očíslovať domy na parížskych predmestiach. Čísla boli vyrezané na rámoch dverí.[1] Podľa časopisu New View of London v Londýne už v roku 1708 „boli domy na uliciach Prescott, Goodman's Fields, namiesto značiek, rozlíšené podľa čísel“.

Prvé číslovanie domov na našom území si objednala Mária Terézia v roku 1770 a uskutočnilo sa v rokoch 1770–1771. Dôvodom bolo plnenie brannej povinnosti. Číslovalo sa postupne, tak ako vojaci prechádzali cez osadu a popisovali domy číslami. Potom bol každému novému domu pridelené ďalšie číslo postupne, bez ohľadu na jeho umiestnenie. Viacero dedín stále používa svoje pôvodné číselné rady vytvorené v rokoch 1770 až 1771 (v súčasnosti súpisné číslo). V mestách boli domy prečíslované raz alebo aj častejšie, aby čísla narastali postupne. Prvá vlna prečíslovania v mestách prišla v rokoch 1805–1815.

V roku 1857 rakúsky cisár a uhorský kráľ (korunovaný 8. júna 1867) František Jozef I. stanovil nový systém číslovania a to po uliciach (v súčasnosti orientačné číslo). Tento nový systém bol najprv zavedený v najväčších mestách (Praha, Brno) v 60. rokoch 19. storočia. V roku 1884 boli zavedené pozemkové knihy, v ktorých boli nehnuteľnosti evidované "starými" súpisné číslami. "Nové" (jednoduchšie) v súčasnosti nazývané orientačné čísla sa používajú (v mestách) paralelne so starými do teraz minimálne u nás ale aj v Česku a Rakúsku. V týchto krajinách tiež aj v súčasnosti exitujú pozemková kniha (na majetkoprávne účely) a pozemkový kataster (na daňové účely) buď jednotlivo alebo sú zlúčené. Na Slovensku sú vedené v Katastri nehnuteľností.

Použitie vo svete[upraviť | upraviť kód]

Austrália a Nový Zéland[upraviť | upraviť kód]

V Austrálii a na Novom Zélande sa obvykle používa európska schéma. Vo vidieckych oblastiach, kde sú domy a farmy od seba ďaleko vzdialené, sa zaviedol systém založený na vzdialenostných kilometroch, takže napr. farma vzdialená 2 300 m od začiatku cesty bude mať číslo 230.[4]

Európa[upraviť | upraviť kód]

Typický európsky spôsob označovania domov

V Európe je najbežnejšiou číslovacou schémou v mestách (typicky teda pri orientačných číslach) číslovanie každej strany ulice vzostupne (spravidla smerom od centra mesta), pričom jedna strana ulice (obvykle pravá pri pohľade smerom, ktorým čísla stúpajú) je číslovaná párnymi číslami a druhá strana číslami nepárnymi. Pri rozdelení budovy alebo výstavby novej je táto označená číslom s príponou písmena abecedy alebo latinskou predponou (bis, ter atď.), ako tomu je v Španielsku alebo vo Francúzsku. Tento systém je rozšírený vo väčšine krajín sveta.

Slovensko[upraviť | upraviť kód]

V celom Česko-Slovensku upravila číslovanie domov s účinnosťou dňom vyhlásenia (22. septembra 1961) vyhláška česko-slovenského Ústredného úradu pre veci národných výborov č. 97/1961 Zb., O názvoch obcí, označovaní ulíc a číslovaní domov, vydaná na základe splnomocnenia zákonom 36/1960 Zb. O územnom členení štátu. Táto vyhláška určovala tri druhy čísel budov: popisné, evidenčné a orientačné. Zákon ani vykonávajúci vyhláška neobsahujú vo vzťahu k tejto tematike žiadne zrušovacie ani prechodné ustanovenia ani nijako neodkazujú na doterajšie spôsoby číslovania. K vyhláške vydal úrad ešte metodické smernice (por. č. 33/1961 Zbierky smerníc pre národné výbory).

Česko-slovenská vyhláška č. 97/1961 Zb. bola na Slovensku s účinnosťou od 1. januára 1971 nahradená vyhláškou ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 93/1970 Zb., o určovaní názvov obcí a ich častí, ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní budov. Táto vyhláška premenovala popisné číslo na súpisné číslo, zásady pre číslovanie v nej boli upravené podrobnejšie ako v doterajšej česko-slovenskej vyhláške a jednotne boli stanovené rozmery aj farby tabuliek pre všetky tri typy čísel: súpisné číslo čiernou farbou na bielom podklade, orientačné červeno na bielom podklade a evidenčné bielo na modrom podklade, vrátane grafických vzorov v prílohe. Pre orientačné čísla táto slovenská vyhláška na rozdiel od česko-slovenskej i neskorších českých explicitne opísala aj metódu číslovania. Náklady na vyznačenie (všetkých troch typov čísiel) mali niesť, tak ako doteraz, vlastníci (užívatelia) budov a objektov.

S účinnosťou od 19. decembra 1990 doterajšiu vyhlášku nahradil zákon Slovenskej národnej rady č. 517/1990 Zb., o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, ktorý je v § 9 až 12 obdobný predchádzajúcej úprave, ale už nepočíta s existenciou evidenčných čísel. Po novom tabuľky so súpisným číslom obstaráva obec na vlastné náklady, avšak tabuľku s orientačným číslom obstaráva aj naďalej vlastník stavby, ich pripevnenie a údržbu zabezpečuje vlastník stavby. Obdobnú úpravu obsahuje aj § 12 až 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, 221/1996 Z. z., o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, na ktorý nadviazala vykonávacia vyhláška 347/1997 Z. z., ktorá v prechodných ustanoveniach nariadila nahradiť zostávajúcu evidenčné čísla súpisnými do konca roka 1997.

Zákon č. 453/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, vypustil ustanovenia o číslovaní domov zo zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky a novo je vložil v redukovanej podobe do zákona o obecnom zriadení (369/1990 Z. z.) ako § 2c, a v § 27 bolo ministerstvo vnútra splnomocnené vydať vykonávací predpis. Tým je s účinnosťou od 1. marca 2003 vykonávajúca vyhláška č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb. Novelizačná vyhláška 141/2015 Z. z. priniesla hlavne zmeny týkajúce sa evidencie adries.

Podľa zákona je obec povinná na vlastné náklady viesť evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných čísiel, tieto čísla stavbám určovať a stavby týmito číslami označovať tabuľkami rovnakého vzoru; súpisnými číslami musí obec stavby označovať vždy, orientačnými číslami len ak tak rozhodne (podmienkou je však existencia ulíc označených názvami). Podoba tabuliek je teda výlučne na rozhodnutí obce, ktorá je však povinná dbať, aby boli všetky tabuľky rovnakého vzoru.

Súpisné číslo má každá budova. Pokiaľ sa v obci uplatňuje označovanie orientačnými číslami, má orientačné číslo každý vchod. Pri lineárnej zástavbe majú budovy v smere od stredu obce na ľavej strane ulice nepárne čísla a na pravej strane ulice párne čísla číselného radu orientačných čísiel.[5] Časť obce, ktorá má vlastné katastrálne územie, môže mať samostatné číslovanie budov súpisnými číslami a orientačnými číslami.[6]

Súpisné číslo aj s označením mestskej časti

V predvojnových dokumentoch a literatúre sa často za súpisné číslo pripájalo rímske číslo označujúce rozlíšenie miestnej časti, napríklad prvé tri adresy na policajnej pobytovej prihláške rodiny Franza Kafky v Prahe boli: 27/I (kde I znamená Staré Mesto), 802/II (II = Nové Mesto) a 187/V (V = Josefov). Rímskymi číslami boli označené nielen štvrti v mestách, ale aj dediny či osady v dedinských obciach. Dnes sa v súpisnom čísle namiesto rímskej číslice používa názov časti obce.[chýba zdroj]

Česko[upraviť | upraviť kód]

Číslovanie domov v Prahe: vľavo (červené) súpisné číslo domu s označením katastrálneho územia, vpravo (modré) orientačné číslo

V Česku platia podobné uzancie ako na Slovensku. Označovanie domov upravuje Zákon č. 128/2000 Sb. o obciach (obecné zriadenie)[7], Zákon o hlavnom meste Prahe[8] a Vyhláška o spôsobe označovania ulíc a ostatných verejných priestranstiev názvami, o spôsobe použitia a umiestnenia čísel k označeniu budov, o náležitostiach ohlásenia o prečíslovaní budov a o postupe a oznamovaní pridelenia čísel a dokladoch potrebných k prideleniu čísel[9].

V Česku sa okrem súpisných čísel (v češtine číslo popisné) a orientačných čísel rozlišujú aj evidenčné čísla, prideľované rekreačným a dočasným (napr. núdzovým) stavbám; evidenčné čísla sú obdobou súpisných čísel.

Každá obec sama rozhoduje či bude prideľovať orientačné čísla. Tie sa prideľujú spravidla v mestách, ale niektoré veľké mestá (Zlín, Pardubice alebo Kladno) ich neprideľujú, napriek tomu sa používajú aj v niektorých malých dedinách. Používa sa obvyklý európsky systém s drobnými modifikáciami (napr. v Prahe prevažuje smer číslovania ulíc podľa toku Vltavy, t. j. z juhu na sever).

V Česku má obecný úrad každej obce (okrem Prahy) kompetenciu stanoviť nariadením obce (v prenesenej pôsobnosti) podobu tabuliek (farbu, tvar, rozmery, materiál atď.). Pre legislatívnu chybu pražský magistrát na rozdiel od ostatných obcí v Česku takú právomoc nemá. Aj z ostatných obcí využívajú túto možnosť regulovať podobu tabuliek, danú Zákonom o obciach, v súčasnosti len máloktoré. V minulosti túto právomoc mali národné výbory a neskôr zastupiteľstvá obce, tieto vyhlášky po rozdelení samostatnej a prenesenej pôsobnosti obcí stratili platnosť a väčšinou neboli nahradené. Farba a podoba tabuliek (prípadne text na tabuľke) je väčšinou do značnej miery záležitosťou miestnej tradície; v Čechách sú vo všeobecnosti iné farebné zvyklosti než na Morave.

Spojené kráľovstvo[upraviť | upraviť kód]

Staršia schéma značenia domov na spôsob hodín

V Británii platia pri označovaná domov európske zvyklosti. Nové budovy vložené medzi existujúce orientačné čísla majú dodatok písaný veľkými písmenami abecedy či dokonca dodatok v podobe polčísla (napr. 20½ Camberwell Church Street).

Na niektorých miestach sa z minulosti dochovalo značenie domov na spôsob hodín (jedna strana ulice číslovaná vzostupne a druhá, nadväzujúc na koniec prvej, zostupne).

Rusko[upraviť | upraviť kód]

V niektorých mestách Ruska, ako napr. v Petrohrade sú nepárne orientačné čísla na pravej strane ulice.

Na parcelách s niekoľkými budovami (komplex budov) je niekedy pridaný ďalší prvok adresy, tzv. корпус (korpus), obvykle používaný na adrese za číslom komplexu budov, napr. Moskovskoye shosse, dom 23, korpus 2, t. j. 2. budova na orientačnom čísle 23.

Spojené štáty americké[upraviť | upraviť kód]

V USA je obvyklé číslovanie podľa vzdialenosti od danej línie, takže sú bežné aj štvor- či päťčíselné adresy. V Novom Anglicku a New Yorku sú používané európske schémy.

V mestách s mriežkovým systémom ulíc adresy často stúpajú po stovkách pri každej križovatke a zodpovedajú systému číslovania ulíc, takže napr. adresa 900 Euclid Avenue v Clevelande značí, že budova stojí na rohu Euclid Avenue a 9. ulice či adresa 1610 Walnut Street vo Philadelphii značí, že budova stojí na Walnut Street medzi 16. a 17. ulicou oproti domu s adresou 1609 Walnut Street.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Tantner, Anton. Histoire & mesure [online]. journals.openedition.org, [cit. 2020-09-17]. Dostupné online.
  2. Prokeš, Jaroslav & Blaschka, Anton, « Der Antisemitismus der Behörden und das Prager Ghetto in nachweißenbergischer Zeit », Jahrbuch der Gesellschaft für Geschichte der Juden in der Čechoslovakischen Republik, 1, 1929, p. 42-262., p. 259, note 16.
  3. Ondřej Frunc. Židovské ghetto, na podkladech plánů z let 1727 [online]. Masarykova univerzita v Brně, Filozofická fakulta, 2007, [cit. 2020-09-17]. Dostupné online. (po česky)
  4. Rural and Urban Addressing Standard (AS/NZS 4819:2003) Intergovernmental Committee on Surveying and Mapping
  5. § 5 ods. 3 Vyhlášky č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb
  6. § 9 ods. 1 Vyhlášky č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb
  7. Zákon o obcích
  8. Zákon o hlavním městě Praze
  9. Vyhláška o způsobu označování ulic a ostatních veřejných prostranství názvy, o způsobu použití a umístění čísel k označení budov, o náležitostech ohlášení o přečíslování budov a o postupu a oznamování přidělení čísel a dokladech potřebných k přidělení čísel

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku House numbering na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).