Post Office Protocol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z POP3)
Balík internetových protokolov
Aplikačná vrstva
HTTP · HTTPS · FTP · SSH · IMAP · SMTP · NNTP · IRC · SNMP · SIP · RTP · NFS a iné
Transportná vrstva
TCP, UDP, SCTP, DCCP a iné
Sieťová vrstva
IPv4, IPv6, ARP a iné
Linková vrstva
Ethernet, Wi-Fi, Token ring, FDDI a iné
Fyzická vrstva
RS-232, EIA-422, RS-449, EIA-485 a iné
z  d  u

Post Office Protocol (POP) je internetový protokol na aplikačnej vrstve, ktorý sa využíva na prijímanie elektronickej pošty zo vzdialeného servera prostredníctvom TCP/IP spojenia. Poštový protokol je séria pravidiel o tom, ako sa má riadiť prenos elektronickej pošty medzi dvomi bodmi v sieti.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá verzia POP bola vydaná v októbri 1984. Štandardizovaná je v RFC dokumente 918, skladá sa z piatich strán, autorom je Joyce Reynolds. O päť mesiacov neskôr bola vydaná druhá verzia POP2 (RFC 937 – 24 strán), rozdiel oproti POP1 bol hlavne v komunikácií medzi klientom a vzdialeným serverom. Prvé dve verzie boli určené len k stiahnutiu a následnému odstráneniu e-mailu zo servera. V roku 1994 bola štandardizovaná tretia a zatiaľ posledná verzia POP3 (RFC 1725 – 18 strán), táto verzia je oproti predchádzajúcim dvom verziám značne odlišná. Kým predchádzajúce verzie pracovali na princípe „push“, to znamená, server odošle dáta klientovi, verzia POP3 pracuje na „pull“ princípe, kedy klient požaduje dáta od servera. Táto verzia umožňuje oproti prvým dvom verziám značné množstvo voliteľných nastavení, ako napríklad možnosť stiahnuť iba hlavičky e-mailov. V dnešnej dobe sa používa výhradne POP3, POP2 je využívaný v zanedbateľnom množstve.

Ako funguje[upraviť | upraviť zdroj]

POP3 funguje na „pull“ princípe, to znamená, že klient odošle na vzdialený server pomocou TCP/IP spojenia požiadavku, aby mu server preposlal e-maily ktoré sa nachádzajú na účte užívateľa a následne, ak nie je klient nastavený inak, e-maily odstráni. POP3 je výhodný pre užívateľov ktorí nemajú stály resp. majú časovo obmedzený prístup k internetu (napr. dial-up). V takomto prípade stačí aby sa užívateľ pripojil na internet, pomocou klienta príjme e-maily zo servera a následne sa odpojí. Pre niektorých užívateľov využívajúcich POP3, môže byť nevýhodou nemožnosť filtrovania prijatých e-mailov, to znamená že užívateľ príjme aj nevyžiadané spravy tzv. spam.

Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď POP3 je samostatne nezabezpečený protokol, v súčasnosti je dostatočne bezpečný, ale väčšina bezpečnostných prvkov závisí od podpory e-mailového klienta a vzdialeného servera. V predvolených nastaveniach sú všetky informácie prenášané nezašifrované, čo vedie k možnosti jednoducho odchytiť prihlasovacie údaje k účtu užívateľa alebo prenášané e-maily. Veľké množstvo dnes používaných klientov a serverov podporuje šifrovanie pomocou SSL (Secure Socket Layer) alebo modernejšieho TLS (Transport Layer Security), ktoré šifruje informácie 128 resp. 512 bitovým kľúčom. Spojenie POP3 a SSL/TLS sa zvykne označovať ako POP3S.

Komunikácia klienta so serverom[upraviť | upraviť zdroj]

Komunikácia e-mailového klienta so vzdialeným serverom pomocou POP3 prebieha v troch fázach:

1. Fáza spojenia – Server načúva na TCP porte 110 resp. 995 pre zabezpečené SSL spojenie. Klient otvorí spojenie a čaká na odpoveď servera.

S: <server načúva na TCP porte 110/995>
C: <otvorenie spojenia>
S: +OK POP3 server ready <adresa vzdialeného servera >


2. Fáza autorizácie – Server čaká na prihlasovacie údaje od klienta (prihlasovacie meno a heslo). Klient odosiela údaje a čaká na odpoveď.

C: USER <meno>
S: +OK User accepted
C: PASS <heslo>
S: +OK Pass accepted


3. Fáza aktualizácie – Po zadaní správnych prihlasovacích údajov, server zisťuje počet nových e-mailov a súčet ich veľkosti v oktánoch.

S: +OK <meno>'s maildrop has <počet nových sprav> messages <veľkosť sprav>


Nasledujú príkazy ktoré posiela klient na server.


- STAT - Príkaz na zistenie aktuálneho stavu komunikácie. Server odpovie a odošle údaje o počte nových e-mailov a súčte ich veľkostí v oktánoch.

C: STAT
S: +OK <počet nových sprav> <veľkosť sprav>


- LIST - Príkaz na zistenie počtu nových sprav a ich veľkosti v oktánoch. Server odpovedá, odošle údaje a po dokončení ukončí príkaz bodkou na prázdnom riadku.

C: LIST
S: +OK <počet nových sprav> messages <veľkosť sprav>
S: 1 <veľkosť správy>
S: .


- RETR [par] - Príkaz na prijatie e-mailu zo servera, obsahuje parameter s poradovým číslom e-mailu. Server odpovedá, odošle údaj o veľkosti správy v oktánoch a odošle správu klientovi, po dokončení ukončí príkaz bodkou na prázdnom riadku.

C: RETR 1
S: +OK <veľkosť správy>
S: <server odošle správu klientovi>
S: .


- DELE [par] - Príkaz na odstránenie e-mailu zo servera, obsahuje parameter s poradovým číslom e-mailu. Server odpovedá a odstráni e-mail.

C: DELE 1
S: +OK message 1 deleted


- QUIT - Príkaz na uzatvorenie spojenia medzi klientom a serverom.

C: QUIT
S: +OK dewey POP3 server signing off (maildrop empty)


Klient uzavrie spojenie so serverom.


Ďalšie povinné príkazy ktoré musí mať POP3 konfigurované sú:


- NOOP - Príkaz na otestovanie spojenia.

C: NOOP
S: +OK


- RSET - Príkaz na predčasné uzatvorenie spojenia.

C: RSET
S: +OK maildrop has <počet nových sprav> messages <veľkosť sprav>


POP3 server môže mať nakonfigurované ešte tri voliteľné príkazy (APOP, TOP a UIDL). Na každý príkaz klienta môže server odpovedať iba kladne „+OK“ alebo záporne „-ERR“.

Najpoužívanejší e-mailoví klienti[upraviť | upraviť zdroj]

E-mailový klient je počítačový program (aplikácia), ktorý komunikuje so vzdialeným serverom a pomocou príkazov dokáže uložiť poštové správy na lokálny disk a následne ich eventuálne odstrániť zo servera. V súčasnosti podporuje POP3 asi každý e-mailový klient.

Najbežnejšie používanými desktopovými klientmi sú:

  • Microsoft Outlook – asi najpopulárnejší e-mailový klient, okrem základných funkcií poskytuje RSS čítačku, kalendár, kontakty, pripomienky a možnosť synchronizácie s inými zariadeniami (napr.: mobilnými telefónmi).
  • Outlook Express – ďalší produkt od spoločnosti Microsoft ktorý ponúka iba základne funkcie, na rozdiel od predchádzajúceho klienta je poskytovaný k OS Microsoft Windows zadarmo.
  • Mozilla Thunderbird – e-mailový klient ktorý môže byť alternatívnou k Office Outlook, funkčnosťou mierne zaostáva za svojím konkurentom, ale keďže je distribuovaný ako open-source software je možné si k nemu zaobstarať množstvo ďalších doplnkov.
  • The Bat! – oproti predchádzajúcim klientom, tento obsahuje aj integrovaný HTML prehliadač a možnosť ovládania pomocou príkazového riadku. Taktiež je možné si k nemu stiahnuť niekoľko doplnkov.
  • Opera – e-mailový klient ktorý ponúka len základne funkcie, jeho hlavnou výhodou oproti ostatným je integrácia do jedného z najpopulárnejších internetových prehliadačov.

Ďalšími populárnymi e-mailovými klientmi sú alebo v minulosti boli: Qualcomm Eudora, Mutt, Courier, PocoMail alebo Pegasus.

Alternatívu k desktopovým klientom, ktoré zvyčajne vyžadujú inštaláciu a konfiguráciu na konkrétnom počítači predstavuje webmail – e-mailový klient, implementovaný ako webová aplikácia a využiteľný prostredníctvom internetového prehliadača z ktoréhokoľvek počítača, pripojeného na internet.

Súvisiace RFC dokumenty[upraviť | upraviť zdroj]

Request for comments, týkajúce sa protokolu POP:

  • RFC 918 (1984) – Post Office Protocol
  • RFC 937 (1985) – Post Office Protocol - Version 2
  • RFC 1081 (1988) – Post Office Protocol - Version 3
  • RFC 1939 (1996) – Post Office Protocol - Version 3 (STD 53)
  • RFC 1957 (1996) – Some Observations on Implementations of the Post Office Protocol (POP3)
  • RFC 2195 (1997) – IMAP/POP AUTHorize Extension for Simple Challenge/Response
  • RFC 2384 (1998) – POP URL Scheme
  • RFC 2449 (1998) – POP3 Extension Mechanism
  • RFC 2595 (1999) – Using TLS with IMAP, POP3 and ACAP
  • RFC 3206 (2002) – The SYS and AUTH POP Response Codes
  • RFC 5034 (2007) – The Post Office Protocol (POP3) Simple Authentication and Security Layer (SASL) Authentication Mechanism

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]