Paolo Gentiloni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Paolo Gentiloni
taliansky politik a novinár
Paolo Gentiloni roku 2019
Paolo Gentiloni roku 2019
Paolo Gentiloni, podpis
57. predseda vlády Talianskej republiky
V úrade
12. december 2016 – 1. jún 2018
PrezidentSergio Mattarella
Predchodca Matteo Renzi Giuseppe Conte Nástupca
Minister zahraničných vecí
V úrade
31. október 2014 – 12. december 2016
PremiérMatteo Renzi
Predchodca Federica Mogheriniová Angelino Alfano Nástupca
Minister spojov
V úrade
17. máj 2006 – 8. máj 2008
PremiériRomano Prodi
Predchodca Mario Landolfi Claudio Scajola Nástupca
Biografické údaje
Narodenie22. november 1954 (67 rokov)
Rím, Taliansko
Politická stranaDemokratická strana (2006-súčasnosť)
Demokracia je sloboda - Sedmikráska (2002-2006)
Alma materUniverzita La Sapienza
Odkazy
Paolo Gentiloni na paologentiloni.it
Spolupracuj na CommonsPaolo Gentiloni
(multimediálne súbory)

Paolo Gentiloni Silveri[1] (* 22. november 1954) je taliansky sociálnodemokratický politik a novinár, v rokoch 2016 - 2018 premiér Talianska.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rodák z Ríma šľachtického pôvodu vyštudoval politológiu na univerzite La Sapienza. Následne pôsobil v službách rôznych ľavicových politických subjektov, ale aj ako novinár. Od roku 2001 je členom Poslaneckej snemovne, o rok neskôr stál pri zrode strany Democrazia e Liberta - La Margherita. V druhej vláde premiéra Romana Prodiho pôsobil v období rokov 2006-2008 ako minister spojov. V posledný októbrový deň 2014 nahradil na poste šéfa talianskej diplomacie Federicu Mogheriniovú vo vláde premiéra Mattea Renziho, svojho straníckeho kolegu z Demokratickej strany (PD).[2]

11. decembra 2016 taliansky prezident Sergio Mattarella poveril Gentiloniho funkciou premiéra a poveril ho zostavením novej vlády.[3] Premiérom sa stal ženatý, bezdetný, 12. decembra 2016.[2] Koaličným partnerom Demokratickej strany (PD) bol Nový pravý stred (NCD) spolu s Ľudovou alternatívou a tiež Centristi za Európu.[4] V januári 2017 podstúpil akútny chirurgický zákrok, v rámci ktorého mu vykonali koronárnu angioplastiku, teda rozšírenie zúžených alebo upchatých srdcových ciev.[5] V októbri 2017 prežila jeho vláda vyslovenie dôvery, keď Gentiloni spojil hlasovanie o novele volebného zákona s vyslovením dôvery svojej vláde v snahe dosiahnuť rýchle schválenie reformy.[6] Parlamentné voľby v Taliansku zo 4. marca 2018 priniesli úspech populistickým a pravicovým silám, ani jedna z nich však nezískala v parlamente absolútnu väčšinu. Gentiloni formálne odstúpil z funcie, no prezident ho následne na to požiadal, aby dočasne pokračoval v riadení krajiny, zatiaľ čo sa jednotlivé politické frakcie pokúšli dospieť k rokovaniam o vytvorení novej vlády.[7] Vo funkcii skončil k 1. júnu 2018, kedy sa stal novým talianskym premiérom Giuseppe Conte.[4]

V marci 2019 sa stal predsedom Demokratickej strany.[8] V septembri 2019 sa stal eurokomisárom pre hospodárstvo.[9]

V júli 2015 ako minister zahraničných veci navštívil Slovensko.[10]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Chi è Paolo Gentiloni, il nuovo presidente del Consiglio? Un politico di lungo corso amico degli Usa - Tgcom24 [online]. Tgcom24, 11.12.2016, [cit. 2021-10-09]. Dostupné online.
  2. a b Gentiloniho vládny kabinet získal dôveru i v Senáte [online]. TASR, 14.12.2016, [cit. 2021-10-09]. Dostupné online.
  3. Renziho nástupcom v premiérskej funkcii je šéf diplomacie Gentiloni [online]. TASR, 11.12.2016, [cit. 2021-10-09]. Dostupné online.
  4. a b Nová vláda talianskeho premiéra Conteho zložila prísahu [online]. TASR, 1.6.2018, [cit. 2021-10-09]. Dostupné online.
  5. Taliansky premiér Gentiloni podstúpil angioplastiku [online]. TASR, 11.1.2017, [cit. 2021-10-09]. Dostupné online.
  6. Talianska vláda prežila vyslovenie dôvery [online]. TASR, 26.10.2017, [cit. 2021-10-09]. Dostupné online.
  7. Taliansky premiér Gentiloni po zvolení predsedov rezignoval [online]. TASR, 25.3.2018, [cit. 2021-10-09]. Dostupné online.
  8. NOVÁK, Jaromír. Von der Leyenová môže dokončiť podobu EK: Taliani navrhli Gentiloniho [online]. TASR, 5.9.2019, [cit. 2021-10-09]. Dostupné online.
  9. Šefčovič: Mám portfólio strategického výhľadu, ktoré doteraz nebolo [online]. TASR, 10.9.2019, [cit. 2021-10-09]. Dostupné online.
  10. Slovensko a Taliansko sa zhodujú na solidarite voči Grécku [online]. TASR, 3.7.2015, [cit. 2021-10-09]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Paolo Gentiloni na českej Wikipédii.