Patrick Dewaere

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Patrick Dewaere
Patrick Dewaere v roku 1975.
Celé menoP atrick Jean Marie Henri Bourdeaux
Narodenie 26. január 1947
Saint-Brieuc, Francúzsko
Úmrtie16. júl 1982 (35 rokov)
Paríž, Francúzsko
Rodné menoPatrik Maurin
Alma materHattemer Bilingue
Povolanieherec
Roky pôsobenia1971 – 1982
Národnosťfrancúzska
Štát pôsobeniaFrancúzsko Francúzsko
ManželkaSotha (1968 – 1979), Élisabeth Malvina Chalier (1980 – 1982)
PriateľkaMiou-Miou (1972 – 1975), Brigitte Fossey
DcéraLola Dewaere, Angele Herry-Leclerc
OtecMichel Têtard
MatkaMado Maurin
BratJean-Pierre Maurin, Yves-Marie Maurin, Dominique Maurin (nevlastný) a Jean-François Vlerick (nevlastný)
SestraMarie-Véronique Maurin (nevlastná)
Český dabingVáclav Postránecký, Vladislav Beneš a Petr Oliva[1][2]
Výška1,77 m
Oficiálna webstránkadewaere.online.fr

Patrick Dewaere (* 26. január 1947, Saint-Brieuc, Francúzsko – † 16. júl 1982, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky herec, skladateľ a príležitostný klavirista.[3][4] Je považovaný za jedného z najbrilantnejších hercov svojej generácie, ktorého herectvo charakterizuje prirodzenosť, presnosť a pravdivosť výrazov, gest a postojov.[5] Spolu s Gérardom Depardieu patril v 70. rokoch k najpopulárnejším mladým hercom.[6] Spáchal samovraždu vo veku 35 rokov.[7][8] Za svoju kariéru hral v tridsiatich siedmich celovečerných filmoch a tridsaťjeden rokov stelesňoval asi šesťdesiat rôznych postáv v divadle, kine a televízii.[9] Počas svojej kariéry mal problémy s drogami a násilím.[10]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Patrick Dewaere začal svoju hereckú kariéru ako štvorročný pod pseudonymom Patrick Maurin – podľa svojej matky Madeleine Maurin, ktorá bola aj herečkou. V 50. rokoch urobil prvé kroky na filmovom plátne s (režisérmi) Henrim Diamant-Bergerom (Monsieur Fabre, 1951), Marcom Allégretom (En effeuillant la marguerite, 1956), Henri-Georgesom Clouzotom (Les spies, 1957). Ale bolo to predovšetkým v café-théâtre, kde sa vyučil remeslu herca. Od roku 1968 hral v Café de la Gare s Coluchem, Miou-Miou a Romainom Bouteilleom.

Problematický a nejednoduchý Dewaere vždy vedel pestovať svoju kreativitu. Režisér Jean-Paul Rappeneau jeho talent objaví ako prvý, a ponúkne mu úlohu vojaka vo filme Manželia z roku II (1971). Bertrand Blier ho potom najal do svojho dnes už legendárneho filmu Les valseuses (Buzíci) (1974) s Miou-Miou a Gérardom Depardieuom. Triumf! Šesť miliónov divákov sa hrnulo do kín.[11] Patrick Dewaere z filmu vychádza s obrazom strateného človeka, zákernej povahy. Režiséri od neho očakávajú najmä stelesnenie antihrdinov, násilníkov či darebákov. V tom istom roku sa objavil v autorskom filme Mauricea Dugowsona Lily Aime-moi. Potom interpretuje mainstreamové filmy: Žiadny problém (1974) od Georgesa Lautnera, Catherine a ja (1975) od Michela Boisronda, Zbohom kura / Nelútostný súboj (1975) od Pierra Graniera-Deferra s Linom Venturom. V opačnom štýle točí pod palcom Claude Millera v Najlepší spôsob chôdze. Hrá v komediálnej dráme F comme Fairbanks (1976) od Mauricea Dugowsona, stelesňuje sudcu Fayarda v krimi dráme Sudca zvaný šerif (1977) od Yvesa Boisseta. Vrátil sa do Café de la Gare na niekoľko predstavení, ale rovnako rýchlo sa vrátil do kina. Medzi ďalšie jeho filmy patria napr.: Víťazný pochod (1976) od Marca Bellocchio, Biskupova izba (1977) od Dina Risi, Pripravte si vreckovky (1978) od Bertranda Bliera, Cesty Rím - Neapol neprejazdná! (1979) od Luigiho Comenciniho, Hlavička (1979) od Jean-Jacquesa Annauda alebo Psy (1981) od Philippa de Brocu. Úlohy, v ktorých sú postavy poškodené životom, neschopné čeliť spoločnosti v kríze, čelia nezamestnanosti. Potom nasleduje séria melodrám: Čierna séria (1979) od Alaina Corneaua, Zlý syn (1980) od Clauda Sauteta, Otčím (1981) od Bertranda Bliera, Hasnúci deň (1981) od André Téchiné, kde sprevádza Catherine Deneuve vo veľmi rafinovanom milostnom príbehu. Taktiež si zahral aj seriózne postavy novinárov či detektívov vo filmoch Plein sud (1981) od Luca Bérauda a Tisíc miliárd dolárov (1982) od Henri Verneuila. Svoj posledný film nakrútil s režisérom Alainom Jessuom v roku 1982. V Paradis pour tous hrá muža na vozíku, ktorému sa zmenilo vnímanie. Dewaerova sláva vrcholí. Pár dní pred nakrúcaním jeho tridsiateho štvrtého filmu Edith a Marcel, spácha doma samovraždu.[12] Claude Lelouch nakoniec film natočil s iným hercom.

V roku 2022 bol o ňom natočený dokument Patrick Dewaere, mon héros (Patrick Dewaere, môj hrdina), ktorý režíroval Alexandre Moix.[13]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=3&t=44475
  2. ↑ https://www.dabdb.cz/osoba/8464-patrick-dewaere/
  3. ↑ Patrick DEWAERE [online]. notreCinema.com, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online. (po francúzsky)
  4. ↑ CINEFICHES - Patrick DEWAERE [online]. cinefiches.edouardneveu.fr, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online.
  5. ↑ TRAVERS, James. Biography and filmography of Patrick Dewaere [online]. frenchfilms.org, 2012-01-01, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ PATRICK DEWAERE, L'ECORCHE VIF - CINETOM [online]. www.cinetom.fr, 2012-07-22, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online. (po francúzsky)
  7. ↑ MÉDIA, Prisma. Patrick Dewaere : la manière tragique dont l'acteur s'est suicidé à 35 ans - Voici [online]. Voici.fr, 2022-10-20, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online. (po francúzsky)
  8. ↑ L, Marine; MLEPRINCE. AUTOPSIES DE STARS. Patrick Dewaere, cette cruelle annonce qui a fini par le tuer [online]. 2022-10-19, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online. (po francúzsky)
  9. ↑ MÉDIA, Prisma. Patrick Dewaere - La biographie de Patrick Dewaere avec Gala.fr [online]. Gala.fr, 2022-10-22, [cit. 2023-07-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
  10. ↑ ALLOCINE. Patrick Dewaere, un destin tragique pour l'acteur écorché du cinéma français [online]. AlloCiné, 2022-07-16, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online. (po francúzsky)
  11. ↑ PATRICK DEWAERE BOX OFFICE [online]. BOX OFFICE STORY, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online.
  12. ↑ AP. PATRICK DEWAERE, FRENCH ACTOR, 35. The New York Times, 1982-07-17. Dostupné online [cit. 2023-07-20]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  13. ↑ PATRICK DEWAERE, MON HÉROS (TRAILER FESTIVAL DE CANNES) [online]. [Cit. 2023-07-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Patrick_Dewaere&oldid=7820570“