Pavol Macháček
| Pavol Macháček | |
 kňaz a politik | |
| Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej | |
|---|---|
| V úrade 1925 – 1931 | |
| Člen Československej štátnej rady | |
| V úrade 1940 – 1945 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 25. marec 1887 Holíč, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
| Úmrtie | 2. január 1969 (81 rokov) Holíč, Česko-Slovensko (dnes Slovensko) |
| Politická strana | Hlinkova slovenská ľudová strana KDU-ČSL |
| Profesia | kňaz |
| Národnosť | slovenská |
| Vierovyznanie | rímskokatolícke |
Msgr. Pavol Macháček (* 25. marec 1887, Holíč - † 2. január 1969, Holíč) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, politik HSĽS a neskôr ČSL v prvej polovici 20. storočia.
Študoval na gymnáziu v Skalici a neskôr v Trnave. Teológiu začal študovať v Ostrihome, no po obvineniach z panslavizmu musel doštudovať v Insbrucku. Po vysvätení za kňaza v roku 1911 pôsobil vo viacerých farnostiach (napr. Šoporňa, Kestúc, Holíč a podobne). V rokoch I. svetovej vojny pôsobil ako vojenský kaplán. Po jej skončení bol opäť kňazom v Holíči a neskôr v Devíne.[1] Stal sa členom Slovenskej ľudovej strany a v pomerne mladom veku sa stal v roku 1922 generálnym tajomníkom strany a o rok neskôr aj šéfredaktorom novín Slovák.
V parlamentných voľbách v roku 1925 bol v XV. volebnom kraji (Trnava) za HSĽS zvolený za poslanca Národného zhromaždenia. V parlamentne zasadal v rozpočtovom, zahraničnom a zásobovacom výbore.[2] V nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 1929 už viedol kandidátku strany v XVI. volebnom kraji (Nové Zámky) a opäť bol zvolený za poslanca. V tomto volebnom období zasadal v technicko-dopravnom, zahraničnom a živnostenskom výbore snemovne. Pre nezhody v strane sa 6. januára 1931 poslaneckého mandátu vzdal. Namiesto neho do parlamentu nastúpil železničiar Jozef Galovič.[3]
S politikou HSĽS sa rozišiel a vstúpil do Československej strany ľudovej. V tom istom roku sa stal kňazom v Šali. V obecných voľbách v roku 1938 viedol miestnu kandidátku ČSL v obci.[4] Následne bol kňazom v obci Boleráz.
Po vzniku Slovenského štátu bol nakrátko internovaný v Ilave. Po prepustení v závere roku 1939 emigroval do Londýna. V rokoch 1940 - 1945 pôsobil ako člen Československej štátnej rady, pričom do roku 1942 aj ako podpredseda. Medzitým bol na Slovensku odsúdený na doživotie. Neskôr bol trest zmiernený na 10 rokov. Po obnovení Československa sa v roku 1945 vrátil do vlasti a stal sa kňazom v Bratislave. Stal sa predsedom Ústrednej správy pre cirkevné majetky v Bratislave. Neskôr ako kňaz pôsobil v Svätom Juri a v Holíči. Po komunistickom prevrate v roku 1948 bol lojálnym k novému režimu.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MACHÁČEK Pavel, MSGR [online]. ozahori.sk/, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online. Archivované 2022-03-07 z originálu.
- ↑ Menný register [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Menný register [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Naši vedúci kandidáti v obecných voľbách dňa 22. mája. Ľudová politika (Bratislava), 18.5.1938, roč. XIV, čís. 114, s. 3.
- ↑ KREJČÍ, Pavel. ČESKOSLOVENSKO ZA DRUHÉ SVĚTOVÉ VÁLKY, VLIV VÁLEČNÝCH UDÁLOSTÍ NA POVÁLEČNÝ VÝVOJ REPUBLIKY [online] [online]. sezimovo-usti.eu, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online. Archivované 2014-12-04 z originálu.