Pevnosť mesta Olomouc

Plán dokončenej bastiónovej pevnosti z roku 1757 so zaplavením, ale hladina ešte nedosiahla na maximum

Pevnosť mesta Olomouc bola budovaná od založenia mesta, ale najviac sa rozvíjala najmä od 16. do 19. storočia. Vo svojej dobe šlo o modernú bastiónovú pevnosť. Zrušená bola v roku 1886.

Vývoj pevnosti

Ako prvý vznikol v 11. storočí Olomoucký hrad s opevnením. Medzi rokmi 1239 až 1246 došlo k spájaniu jednotlivých kupeckých osád v jedno mesto, ktoré bolo postupne opevňované kamennými hradbami. Na prelome 13. a 14. storočia a už dá hovoriť o celistvom ranogotickom opevnení. K rozšíreniu hradieb došlo po roku 1526: do mestského obvodu bolo pridané územie Bělidel v severnej časti mesta (dnes Sokolská ulica).

Počas tridsaťročnej vojny bolo mesto okupované Švédmi (1642 až 1650). Švédska armáda podnikla rozsiahle opravy hradieb a novú výstavbu predovšetkým v severnej strane mesta. Pre lepšiu obranyschopnosť mesta boli vypálené všetky predmestia za hradbami. V tom čase boli funkčné len štyri mestské brány: Hradská, Blažejská, Střední a Rohelská. Roku 1655 bol Olomouc cisárom Ferdinandom III. prehlásený za pevnosť. Na Morave mali tento status ešte mestá Brno, Jihlava, Uherské Hradiště a hrad Helfštýn.

Obliehanie mesta Olomouca cisárskymi vojskami roku 1643 a 1644

Písal sa rok 1658, keď maršal Louis Raduit de Souches navrhol plán zosilnenia vtedajšieho opevnenia a jeho doplnenia päťuholníkovými bastiónmi. Roku 1699 bol predložený nový návrh pevnostného systému podľa Vaubanovho systému a fortifikačný projekt z roku 1711, nadväzujúci na návrh z roku 1699, navrhoval úplnú sústavu bastiónov okolo celého mesta. Jeho autorom bol Louis de Rochetz.

Nakoniec bola úplná bastiónová pevnosť vybudovaná až z rozhodnutia cisárovnej Márie Terézie z roku 1742. Bastiónová pevnosť podľa plánov inžinera Petra Filipa Bechade de Rochepine bola vybudovaná do roku 1757. Olomouc sa stal veľmi modernou bastiónovou polygónnou pevnosťou s množstvom redút a predsunutých pevnôstok. Opevnené bolo aj Kláštorné Hradisko. Opevnenie bolo vystavané podľa francúzskej školy. Po strate Sliezka sa Olomouc stal strategickou hraničnou pevnosťou, ktorú v roku 1758 neúspešne po dobu piatich týždňov obliehali Prusi. Potom nasledovala výstavba fortov okolo celého mesta, išlo o veniec z 17, neskôr z 21, pevnôstok, ktoré boli umiestnené dookola mesta.

Počas napoleonských vojen bol v pevnosti väznený generál Lafayette a ubytovaný tu bol aj maršal Suvorov. Keď v roku 1850 vzrastalo napätie medzi Pruskom a Rakúskom, bol do Olomouca povolaný maršal Radecký. V tom čase tiež pevnosť a priľahlé novopostavené pevnôstky na západnej strane mesta niekoľkokrát navštívil cisár František Jozef I., stretol sa tu s ruským cárom Mikulášom I. Predpokladané dobývanie olomouckej pevnosti pri rakúsko-pruskej vojne sa v roku 1866 neuskutočnilo a pevnosť stratila svoj strategický význam. Ešte v rokoch 1870 až 1876 bola vystavaná posledná pevnôstka v Radíkove, ale už v roku 1886 došlo k zrušeniu pevnosti. V novembri toho tiež roku bolo do Olomouca doručené cisárske nariadenie z 9. marca 1886, ktorým bola olomoucká pevnosť zrušená a bol tak umožnený ďalší rozvoj mesta. Ešte pred cisárskym „posvätením“ bola v roku 1876 zbúraná Hradská brána vedúca na východ smerom k železničnej stanici. Na jej mieste vznikol súbor nájomných domov.

Architektúra pevnosti

	súčasná mestská zástavba historického jadra
	súčasné časti pevnosti Olomouc
	súčasný Mlynský potok

1 – Cigánska bránka
2 – hranolová obranná veža
3 – okrúhla románska veža
4 – priestor zbúranej Vnútornej Hradskej brány
5 – Židovská brána
6 – Michalský výpad
7 – Katovská bránka
8 – priestor zbúranej Blažejskej brány
9 – priestor zbúranej Kateřinskej brány
10 – priestor zbúranej Dolnej brány
11 – Terezská brána
12 – priestor zbúranej Strednej brány
13 – priestor zbúranej tzv. Putzentürl-pfört
15 – priestor zbúranej Litovelskej brány
16 – pozostatky stredovekého opevnenia s Prašnou vežou
17 – pozostatky renesančného opevnenia s Růžovou bránkou
18 – priestor zbúranej Rohelskej brány a zbúranej Vodárnej veže
19 – priestor zbúranej Barborinej brány s pozostatkami neskorogotických hradieb
20 – priestor zbúranej Novej brány
21 – pozostatky Locatelliho bastiónu
22 – bývalá Brána Všetkých svätých
23 – Špitálský bastión
24, 25, 26 – pás stredovekých hradieb

A – Hanácká kasáreň
B – Dom armády
C – Vojenská pekáreň
D – Tereziánska zbrojnica
E – Korunná pevnôstka
F – Vodná kasáreň
G – priestor zbúranej Mestskej zbrojnice
H – priestor zbúraných Mauríciovských kasárien
I – Staromestská kasáreň

Brány, veže a hradné prvky

Juhovýchodná strana

• Hradská (Opavská, Kopecká) brána, zbúraná roku 1876. Delila sa na vnútornú a vonkajšiu, vzdialené od seba niekoľko metrov a spojené padacím mostom. Vnútorná brána mala vlastný strážny domček a tiež v nej boli umiestené lavice na telesné tresty (Schwitzbänke). Roku 1678 bola obnovená z odkazu generála Felixa Scherovského. Vonkajšia brána mala podobu barbakánu
• Židovská brána medzi budovami Jezuitského konviktu v Univerzitnej ulici je zachovaná dodnes ešte s otvormi pre uchytenie padacieho mostu
• Michalský výpad, hranolová štvorboká veža so schodiskom z roku 1756. Podľa Václava Richtera by mohla pochádzať už z 13. storočia.
• Katovská bránka, hranolová štvorboká veža, dnes nezastrešená, schodisko zriadené roku 1943
• Blažejská brána v ústí Blažejského námestia do Bezručových sadov, jedna z najstarších brán, uzatvorená Švédmi roku 1645, po otvorení Kateřinskej brány slúžila ako pracháreň, zbúraná postupne 1826 – 1904
• Kateřinská brána v ústí Kateřinskej ulice, zriadená roku 1699 v starej hradnej stene, vďaka svojej výhodnejšej polohe nahradila Blažejskú bránu, zbúraná 1878

Západná strana

• Litovelská brána na dnešnom námestí Hrdinov, v rokoch 1644 až 1645 úplne zničená, následne znovu vybudovaná. Zbúraná roku 1882, jej časť bola prenesená ku vchodu do Čechových sadov
• tzv. Putzentürl-pförtl (niekedy tiež Butzen-Thürl) – bránka na čistenie stôk v ústí Švédskej uličky, zbúraná
• Stredná brána v ústí Pavelčákovej ulice, v 18. storočí premenovaná na Vnútornú Terezskú, zbúraná 1883
• Terezská brána, baroková tehlová stavba s kamenosocharskou výzdobou z 18. storočia na triede Slobody je zachovaná dodnes, je krytá zeleným drnom
• Dolní brána v ústí Lafayettovej ulice, zbúraná roku 1884. V 14. storočí označovaná tiež ako brána Řeznická (slov. Mäsiarska) podľa blízkych obchodov s mäsom

Severná strana

• Okrúhla románska veža s barokovou kaplnkou svätej Barbory
• Hranolová obranná veža Olomouckého hradu, dnes súčasť Arcidiecézneho múzea
• Cigánská bránka v Špitálskom bastióne používaná ako spojnica s Kláštorom Hradisko, zachovaná
• Špitálský bastion v Parku pod Letným kinom, zachovaný, stavba začatá za švédskej okupácie, dostavaný roku 1676
• Brána Všetkých svätých, zachovaná dodnes v areáli Olomouckého hradu, viditeľná z Letného kina
• Locatelliho bastión medzi ulicami Dobrovského a Koželužskou, stavaný od roku 1656, neskôr zbúraný, jeho tvar kopíruje päťuholníková vojenská pekáreň
• Barbořina brána (Warberturm) v Koželužskej ulici, novopostavená 1661, ale existovala už skôr, dnes zbúraná, ale zachovali sa fragmenty neskorogotických hradieb
• Nová brána v dnešnej Denisovej ulici v ústí pri kostole Panny Marie Snežnej spájala mesto s Predhradím, doložená už roku 1388, zbúraná roku 1787
• Vodárna veža vedľa Rohelskej brány, zbúraná 1905
• Rohelská (Františkova) brána na súbehu ulíc Kačení a Vodární, roku 1834 prestavaná a premenovaná na Františkovu, zbúraná 1884
• Růžová bránka na Slovenskej ulici, čiastočne zachovaná v tehlovom opevnení
• Prašná veža v bloku medzi ulicami 8. mája a Sokolskou, zbúraná

Kasárne a vojenské objekty

• Tereziánská zbrojnica na Biskupskom námestí, dnes Knžnica Univerzity Palackého v Olomouci
• Staroměstská kasáreň na Slovenskej ulici z roku 1810
• Dom armády (bývalá kadetka, ešte skôr augustiniánsky kláštor) na triede 1. Mája
• Hanácká kasáreň na triede 1. Mája
• Vodná kasáreň a kasematy na triede Slobody
• Mauríciovská kasáeň na mieste dnešného Koménia, zbúraná (čiastočne zachovaný zadný trakt)
• Městská zbrojnica na mieste dnešnej školy Na Hradě (v majetku Univerzity Palackého), zbúraná
• Vojenská pekáreň v bývalom Locatelliho bastionu, päťuholníková stavba, dnes sídlo Galerie Podkova

Pevnôstky (forty)

Fort XXII Černovír

Forty boli dookola olomouckej pevnosti budované od konca 18. storočia, do roku 1866 bolo postavených 17 pevnôstok, v nasledujúcich rokoch boli potom pristavané ďalšie 4, najneskôr roku 1874 bola postavená Radíkovská pevnôstka. Najznámejšie sú:

• Korunná pevnôstka v Botanickej záhrade, ktorá ale patrila k barokovému bastiónovému opevneniu (nie je to teda fort)
• forty pri Křelove
• forty v Neředíně, Slavoníně, Chválkovicích, na Tabulovém vrchu, na Nové Ulici
• Radíkovská pevnôstka
• a ďalšie

Podľa dnešného pomenovania sú to tieto:

• Fort I Černovír – dvojitá pevnôstka na oboch stranách dráhy Olomouc-Praha – dnes nejestvuje
• Fort II Chválkovice – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 14751/8-1719
• Fort IV Bystrovany – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 42054/8-1720
• Fort VIII Holice – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 23725/8-1721 – z veľkej časti zanikol
• Fort XI Slavonín – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 26836/8-1722
• Fort XIII Nová Ulice – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 37376/8-1717
• Fort XV Neředín – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 27455/8-1723
• Fort XVII Křelov – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 28993/8-1724
• Fort XX Křelov – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 14189/8-1725
• Fort XXII Černovír – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 15080/8-1726

Medzi forty sa radia aj dve pevnosti (Fort Tabulový vrch a Fort Šibeniční vrch), ktoré ale de facto nie sú súčasťou fortovej pevnosti a vznikli ako rozšírenie staršieho systému opevnenia po úspešnom ukončení obliehania Olomouca roku 1758.

• Fort Tabulový vrch – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 23652/8-1728
• Fort Šibeniční vrch – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 104985

V 19. storočí bolo ale nutné kvôli vývoju delostrelectva vzdialiť obliehaciu líniu, preto sa objavil návrh na vybudovanie troch festov: na Babe, na Chlume a na Svatom Kopečku. Z nich bol vybudovaný len fort v Radíkove, súčasť festu Svatý Kopeček.

Niektoré forty sú zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Českej republiky (ÚSKP), ktorý vedie Národný pamiatkový ústav (NPÚ). Niektoré forty prešli po roku 1989 do súkromného vlastníctva a nadšenci ich revitalizujú (napr. Občianske združenie Fortový veniec).

Galéria

• 
  Hradobné veže v Bezručových sadoch
• 
  Terezská brána
• 
  Tereziánská zbrojnica
• 
  Zvyšky gotických hradieb v Koželužskej ulici
• 
  Zvyšok zboúraného Locatelliho bastiónu v parku pod Letným kinom
• 
  Cigánská bránka v Špitálskom bastióne
• 
  Korunná pevnôstka

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pevnosť mesta Olomouc

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pevnost Olomouc na českej Wikipédii.