Platyovci
| Platyovci | |
 erb rodu Platyovcov | |
| Krajina | Uhorské kráľovstvo |
|---|---|
| Tituly | kráľov človek, podžupan, slúžny, notár |
| Zakladateľ | Marek |
| Rok založenia dynastie | 1317 |
Platyovci (dobovo v základnom tvare: Plathi, Plat(t)hy, de Plath) sú uhorský šľachtický rod pochádzajúci zo zaniknutej obce Paludza.
Dejiny rodu[upraviť | upraviť zdroj]
Prví známi členovia rodu pôsobili v službách župana Zvolenskej stolice Donča. Do priazne uhorského kráľa Karola Róberta sa Platyovci dostali za zásluhy v bojoch proti Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, keď sa vyznamenali pri obliehaní Vyšehradu v roku 1315 a pri dobývaní Komárna v roku 1317. V tom istom roku, dňa 20. augusta[1]/20. októbra[2] 1317, daroval Karol Róbert územie Paludze v Liptove štyrom bratom – Otmárovi, Petrovi, Filipovi a Martinovi. Išlo o synov Mareka, zakladateľa rodu Platyovcov. Súčasťou darovaného územia bola aj lokalita s názvom Plat, od ktorej si neskôr odvodzovali priezvisko rodu, prídomkom sa stala Paludza. Druhým rodovým majetkom, ktorý sa taktiež stal súčasťou prídomku, sú Diviaky v Turčianskej stolici. Všetky majetky Platyovcom potvrdil a rozšíril ich o prédium Čimhovú v roku 1438 kráľ Albrecht II. Poslednou potvrdzujúcou panovníckou listinou na uvedené majetky je listina kráľa Ferdinanda I. z roku 1560.
Počas stredoveku pôsobili príslušníci rodu najskôr v službách kráľa, neskôr získavali funkcie aj v stoličnej samospráve. Už prví známi Platyovci sú zaznamenaní ako kráľovi ľudia, a to najmä ako svedkovia pri riešení majetkových sporov. Najvyššiu funkciu získal v období stredoveku Juraj II. Platy, ktorý bol dvoranom kráľa Vladislava II. V stoličnej správe pôsobili Platyovci ako podžupani, slúžni alebo notári. Ako vojaci sa niektorí členovia rodu zapojili do povstania Františka II. Rákociho, prípadne do Uhorskej revolúcie ako dôstojníci. Platyovci boli najmä evanjelického vierovyznania, no niektorí z nich prestúpili na katolícku vieru a uplatnili sa ako cirkevní hodnostári.
Koncom 16. storočia sa rod Platyovcov rozrástol a v siedmej generácii sa rozčlenil na dve základné vetvy Michala a Jána, z ktorých sa v priebehu 17. a 18. storočia vyčlenili ďalšie. Rod sa rozšíril do mnohých stolíc Uhorska, avšak dnes žije na Slovensku už len jedna línia Platyovcov z trenčianskej vetvy. Početní Platyovci žijú dnes najmä v Maďarsku, Rakúsku, Amerike, Kanade a Austrálii.
Rodový erb[upraviť | upraviť zdroj]
Erb Platyovcov pochádza už zo 14. storočia. Má nasledujúcu podobu: „V delenom štíte horná polovica päťkrát strieborno-červeno delená, v dolnom modrom poli zlatá hviezda nad strieborným položeným polmesiacom s tvárou. Spod zlatej koruny na uzatvorenej turnajovej prilbe splývajú tu modro-zlaté, tam červeno-strieborné prikrývadlá. Klenotom sú figúry dolného poľa.“
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
-
Pohľad na kaštieľ z nádvoria
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ HAUTOVÁ, Júlia. Platyovci v stredovekom Liptove, Turci a na Orave. Slovenská archivistika (Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, odbor archívov a registratúr), 2008, roč. XLIII, čís. 1, s. 64. Dostupné online [cit. 2024-01-08]. ISSN 2730-0323.
- ↑ PLATY z Paludze a Diviak. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 99 – 100.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- HAUTOVÁ, Júlia. Platyovci v stredovekom Liptove, Turci a na Orave. Slovenská archivistika (Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, odbor archívov a registratúr), 2008, roč. XLIII, čís. 1, s. 64. Dostupné online [cit. 2024-01-08]. ISSN 2730-0323.
- PLATY z Paludze a Diviak. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 99 – 100.