Portál:Architektúra/Odporúčaný článok/44
Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha, (tiež Chrám sv. Víta), je najväčšou a najvýznamnejšou sakrálnou stavbou Prahy. Do roku 1997 bol pre katedrálu používaný názov Katedrála sv. Víta. V tomto roku pražský arcibiskup, kardinál Miloslav Vlk svojím dekrétom udelil katedrále súčasné pomenovanie.
Katedrála je zasvätená trom svätcom a patrónom Čiech: sv. Vítovi, mučeníkovi, přemyslovskému kniežaťu Václavovi, ktorý na terajšom mieste založil prvú rotundu a sv. Vojtechovi, druhému pražskému biskupovi.
Prvý kostol, zasvätený sv. Vítovi, uctievanému vo vtedy spriatelenom Sasku, založilo knieža Václav. Kruhová románska rotunda s priemerom 13 metrov bola dokončená niekedy v 30-tych rokoch 10. storočia a po smrti tu boli uložené pozostatky jej zakladateľa. O sto rokov neskôr sem knieža Břetislav I. z Gniezna preniesol i ostatky sv. Vojtecha. Presná podoba rotundy je predmetom mnohých vedeckých sporov, lebo sa z nej v podzemí dnešného chrámu dochovali len malé časti základového muriva. Z kruhovej stavby najskôr vybiehali štyri apsidy, dodávajúce celému kostolu pôdorys kríža. Rotunda sv. Víta bola zo začiatku kniežacím dvorským kostolom, po zriadení pražského biskupstva v roku 973 sa stala katedrálnym kostolom biskupským.
Břetislavov syn a nástupca knieža Spytihněv II. dal namiesto priestorovo nedostačujúcej rotundy vybudovať oveľa väčšiu a reprezentatívnejšiu románsku baziliku. Stavba sa začala v roku 1060 a po požiari, ktorý už hotové dielo postihol v roku 1091, bola definitívne dokončená v roku 1096. Trojloďová bazilika s dvojicou apsidálne zakončených chórov (východným a západným), priečnou loďou na západnom konci a dvojicou veží mala podstatne monumentálnejšie rozmery než predchádzajúci kostol – dĺžku 70 m a šírku 35 m. Jej pôdorys je dobre doložený; v podzemí južnej časti dnešnej katedrály sa dochovali bohato zdobené stĺpy západnej i východnej krypty, fragmenty muriva, dlažby a nosných stĺpov.