Portál:Hviezda/Hviezdy mesiaca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání


2018 - 2019 - 2020

[upraviť kód]

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12

01/[upraviť kód]

Porovnanie veľkosti Aldebaranu so Slnkom

Aldebaran alebo Býčie oko (α Tau / alpha Tauri) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Býk a jedna z najjasnejších hviezd na nočnej hviezdnej oblohe. Meno pochádza z arabského الدبران („ad-dabarān“), čo znamená „ten ktorý nasleduje“, pretože po svojej ceste na oblohe akoby sledoval Plejády.

Je viditeľný v našich (slovenských) zemepisných šírkach od októbra do marca. Aldebaran je dvojhviezda. Už voľným okom sa dá pozorovať jeho nápadná oranžová farba, pretože hlavná zložka je červeným, resp. oranžovým obrom. Hlavná zložka A, červený (v niektorých zdrojoch sa uvádza oranžový) obor so 45-násobne väčším priemerom ako Slnko, má zdanlivú jasnosť 0,85m, povrchovú teplotu 4 100 K a patrí do spektrálneho typu K5, do triedy svietivosti III. Vedľajšia zložka dvojhviezdy B je na oblohe vzdialená od A 31 ", má zdanlivú jasnosť 13,5m a patrí do spektrálneho typu M2. Aldebaran tvorí jednu zo štyroch kráľovských hviezd (Aledebaran, Antares, Fomalhaut, Regulus), podľa ktorých ľudia kedysi delili rok na štyri ročné obdobia. Hviezda Aldebaran sa dá na nočnej oblohe veľmi ľahko nájsť. Čiastočne preto, že je pomerne jasná, a čiastočne vďaka jej zvláštnemu vzťahu k jednému z najpozoruhodnejších útvarov na oblohe. Ak pozorovateľ predĺži myslenú čiaru, ktorú tvoria tri hviezdy Orionovho pásu smerom doprava (na južnej pologuli doľava), prvá jasná hviezda, ktorú na tejto čiare nájde, je Aldebaran.

02/[upraviť kód]

Umelecká predstava hypotetickej planéty pri Alfa Centauri B

Alfa Centauri (α Cen / α Centauri) alebo Rigil Centaurus, Rigil Kent, alebo Toliman je najjasnejšia trojhviezda v južnom súhvezdí Kentaur, a obsahuje štvrtú najjasnejšiu hviezdu na oblohe, s celkovou jasnosťou −0,01. Na južnej oblohe je známa ako ukazovateľ na Južný kríž, na severnej oblohe však nie je viditeľná. Je to najbližšia hviezdna sústava zložená z hviezd Alfa Centauri A, Alfa Centauri B a Proxima Centauri.

Je to jedna z najznámejších hviezd na oblohe nielen pre svoju výnimočnú jasnosť, ktorá má celkovú hodnotu -0,27 mag., vďaka ktorej to je tretia najjasnejšia hviezda na oblohe, ale najmä preto, že je to Slnku najbližší hviezdny systém. Jeho vzdialenosť od Slnka je len 4,28 svetelného roka, čo je v prepočte 270 700-krát väčšia vzdialenosť než Zem od Slnka. Alfa Centauri je trojhviezda; najjasnejšia hviezda sústavy, Alfa Centauri A, má spektrálny typ G2 V a jasnosť presne 0,0 mag. Je veľmi podobná Slnku – jej spektrálny typ je rovnaký, iba svietivosť o niečo väčšia ako slnečná. Vyskytuje sa na nej aj tzv. päťminútová oscilácia podobne ako na Slnku. V jej tesnej blízkosti sa nachádza menej jasná hviezda, Alfa Centauri B, ktorá má spektrálny typ K1 V a jasnosť 1,3 mag. Jej vzdialenosť od Alfa Centauri A je 23-krát väčšia, ako vzájomná vzdialenosť Zeme a Slnka, čo sa rovná približnej vzdialenosti medzi Uránom a Slnkom. Obidve hviezdy obehnú spoločné ťažisko za 80,1 roka.

03/[upraviť kód]

Polaris system.jpg

Polárka (α UMi) je najjasnejšia hviezda súhvezdia Malá medvedica (lat. Ursa Minor) a 48. najjasnejšia hviezda nočnej oblohy. Je známa tým, že sa nachádza veľmi blízko k severnému svetovému pólu, čo ju robí súčasnou severnou polárnou hviezdou, ukazovateľkou severu. Slovo “polaris” pochádza z latinského Stella Polaris, čo je bežné meno „Polárna hviezda“. Iné názvy sú tiež „Severka“ alebo „Polaris Borealis“.

Názvy a označenia

Polárka má viacero názvov. U nás je najzaužívanejší Polárka alebo Severka. V arabčine sa nazýva Alrucaba, v latinčine zas Cynosura. Z latinčiny je odvodený aj názov Polaris. Grécke meno Cynosura (Κυνόσουρα) znamená „chvost psa“. Jej oficiálny názov je Alfa Ursae Minoris (α UMi). Flamsteedovo označenie je 1 Ursae Minoris a jej číslo v katalógu SAO je SAO 308. V katalógu HD má označenie HD 8890. Je to päťnásobná hviezda, ktorej každý člen má vlastné označenie písmenom abecedy okrem najbližšieho člena k hlavnej hviezde, s ktorým tvorí spektroskopickú dvojhviezdu. Hlavná hviezda je Polárka A, jej sprievodcovia sú označení ako Polárka B, Polárka C a Polárka D.

04/[upraviť kód]

Fotografia hviezdy Canopus vyhotovená 6. základnou posádkou ISS

Canopus (latinizácia mena veliteľa loďstva spartského kráľa Meneláa z gr. mytológie Kanôbosa) (α Car / α Carinae / Alpha Carinae) je najjasnejšia hviezda v južnom súhvezdí Kýl (Carina) a druhá najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou jasnosťou −0,72; hneď po hviezde Sírius. Je to nadobor spektrálneho typu F0, triedy svietivosti Ia (al. II). Podľa tejto hviezdy sa orientujú rôzne kozmické sondy.

Charakteristika

Predtým, než bol spustený satelitný teleskop Hipparcos, odhadovala sa vzdialenosť rôzne, od 96 až po 1200 svetelných rokov. Keby táto vzdialenosť bola správna, Canopus by bol jednou z najjasnejších hviezd v našej galaxii. Hipparcos však zmeral vzdialenosť 310 ly od našej slnečnej sústavy, čo dosiahol zmeraním paralaxy na 10,43 ± 0,53 uhlových milisekúnd. Obťažnosť v meraní vzdialenosti Canopa tkvie v jeho nezvyčajnej vlastnosti. Spektrálny typ Canopa je F0 II alebo Ia (II znamená „jasný obor“ a Ia „nadobor“), a takéto hviezdy sú vzácne a málo pochopené; sú to hviezdy ktoré môžu byť v procese evolúcie z alebo do stavu červeného obra.

05/[upraviť kód]

Barnardova hviezda

Barnardova hviezda je hviezda v súhvezdí Hadonos, ktorá má zo všetkých hviezd najrýchlejší vlastný pohyb po oblohe (10,34" za rok). Tento objekt je od Zeme vzdialený necelých šesť svetelných rokov, čím je v poradí štvrtou najbližšou hviezdou k Slnku, po troch hviezdach sústavy Alfa Centauri. Hoci leží tak blízko, je iba hviezdou deviatej magnitúdy, a preto je na jej pozorovanie potrebný ďalekohľad.

Ide o málo hmotného červeného trpaslíka spektrálnej triedy M4. V infračervenej oblasti spektra žiari oveľa viac než vo viditeľnom svetle. Je to veľmi stará hviezda. Boli na nej pozorované erupcie. Zaraďuje sa medzi eruptívne premenné hviezdy typu UV Ceti. Rýchlosť jej pohybu zmeral v roku 1916 astronóm Edward Emerson Barnard, na ktorého počesť hviezda dostala svoj názov. Do tej doby bola za hviezdu s najrýchlejším známym pohybom po oblohe považovaná Kapteynova hviezda.

06/[upraviť kód]

Pistol star and nebula.jpg

Pištoľová hviezda (Revolverová hviezda), bola považovaná za najjasnejšiu hviezdu v Galaxii, pričom je približne 1,7 miliónovkrát jasnejšia ako Slnko a približne 100-krát hmotnejšia. Hviezda uvoľní za 20 sekúnd toľko energie, ako Slnko za celý rok. Je vzdialená približne 30 000 svetelných rokov od Slnka.

Táto veľmi masívna a žiarivá hviezda je typickým príkladom toho, ako vzdialenosť hviezd a hustota medzihviezdneho prostredia veľmi skresľuje ich jasnosť. Jej svietivosť je asi tretinová v porovnaní s Eta Carinae, ale aj tak patrí medzi najžiarivejšie hviezdy v Galaxii. Je taká jasná, že keby nebolo prachových mračien v rovine Galaxie, videli by sme ju voľným okom ako hviezdu 4. magnitúdy. Pritom je od nás taká vzdialená, že bežné hviezdy by sme voľným okom v takej vzdialenosti už nerozoznávali. Nachádza sa len o niečo menej ako 100 svetelných rokov od jadra Galaxie.

07/[upraviť kód]

Slnko v extrémnej ultrafialovej oblasti spektra na zábere zo sondy Solar Dynamics Observatory

Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy. Je to naša najbližšia hviezda a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava na obežných dráhach okolo Slnka všetky objekty slnečnej sústavy vrátane planéty Zem. Jeho energia je nevyhnutná pre život na Zemi. Astronomický symbol pre Slnko je kruh s bodom vnútri (v Unicode Sun symbol.svg).

Slnko je tvorené plazmou, v ktorej sú zastúpené jadrá všetkých chemických prvkov známych aj na Zemi, no s výraznou prevahou vodíka a hélia. Hmotnosť Slnka (2×1030 kg) predstavuje 99,87 % hmotnosti celej slnečnej sústavy. Slnko má približne 109-krát väčší priemer ako planéta Zem. Teplota na jeho povrchu dosahuje približne 5 500°C a ostatné časti telesa a atmosféry Slnka sú ešte teplejšie. Slnko patrí medzi hviezdy hlavnej postupnosti, čo znamená, že v jeho jadre prebieha premena vodíka na hélium a že vďaka tomu zostáva dlhodobo stabilné. Jeho spektrálny typ je G2, čiže ide o žltú hviezdu.

08/[upraviť kód]

Umelecká predstava hviezdy a planetárneho systému

Trappist-1, tiež známa pod označením 2MASS J23062928-0502285, je mimoriadne chladný červený trpaslík, hviezda spektrálneho typu M8V. Nachádza sa v súhvezdí Vodnára v pomerne blízkom susedstve Slnka, od ktorého je hviezda vzdialená 12 parsekov (približne 39 svetelných rokov).

Hviezdu počas putovania vesmírom sprevádza sedemčlenný planetárny systém. Všetkých sedem exoplanét označovaných alfabetickými symbolmi Trappist-1b, c, d, e, f, g, h je považovaných za planéty terestrického typu s veľkosťou porovnateľnou so Zemou. Celkove tri z nich (e, f, g) obiehajú materskú hviezdu v obývateľnej zóne, čo je najväčší počet objavených planét k roku 2017 okolo jedinej hviezdy. Podľa záverov NASA by sa pri vhodných atmosférických podmienkach mohla na všetkých siedmich exoplanétach sústavy Trappist-1 nachádzať voda v kvapalnom skupenstve.

09/[upraviť kód]

Mira 1997.jpg

Mira (ο Cet/ο Ceti/Omikron Ceti) je dvojhviezda v súhvezdí Veľryba pozostávajúca z červeného obra Mira A a bieleho trpaslíka, Mira B alebo VZ Ceti.

Mira A je premenná hviezda a bola prvou objavenou premennou hviezdou, ktorá nebola supernovou. Na rozdiel od bizarnej Eta Carinae, Mira je najjasnejšou periodickou premennou hviezdou na oblohe, ktorá nie je počas svojho cyklu čiastočne viditeľná.

Jej malý hviezdny sprievodca bol objavený pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST) v roku 1995, keď sa nachádzal 70 AU od hlavnej zložky dvojhviezdy. Objav bol oznámený v roku 1997. Ultrafialové obrázky z HST a neskôr röntgenové obrázky z Chandry ukázali špirálu plynu opúšťajúcu Miru A smerom k Mire B. Sprievodca obehne Miru raz za 400 rokov.

Mira sa stala prototypom miríd, premenných hviezd s dlhou periódou. Zatiaľ poznáme asi 6000 hviezd tohto typu. Všetko sú to červené obry, ktorých povrchy pulzujú a zvyšujú alebo znižujú tak svoju jasnosť počas periód dlhých od asi 80 do viac ako 1000 dní. Najčastejšie sú ich periódy dlhé od 200 do 400 dní.

10/[upraviť kód]

Position Beta Per.png

Algol (β Per / Beta Persei) je jasná hviezda v súhvezdí Perzeus. Patrí medzi najznámejšie zákrytové premenné hviezdy, je to vôbec prvá objavená takáto hviezda, a súčasne jedna z prvých objavených premenných hviezd. Jeho zdanlivá hviezdna veľkosť sa pravidelne mení od 2,3 do 3,5 magnitúd v perióde 2 dni, 20 hodín a 49 minút. Algol tvorí trojitú spektroskopickú sústavu s periódami 2,867 d a 1,783 r. Na oblohe vo vzdialenosti 82" od seba má sprievodcu, hviezdu zdanlivej jasnosti 10,5m. Sústava je vzdialená od Zeme približne 93 ly.

Algol je najznámejšou hviezdou súhvezdia Perzeus. Jeho názov pochádza z arabského Rás al Ghúl, „hlava démona“. Ďalšie názvy sú El Ghoul, Gorgona, alebo Gorgonea Prima. V starých hviezdnych mapách býva zobrazená ako hlava Medúzy v Perzeovej ruke. Je to možno najznámejšia zákrytová premenná hviezda vôbec.

11/[upraviť kód]

Betelgeuse VLT.jpg

Betelgeuze (arab. 'ibl al-džawzā' – obrova pazucha, Betelgeuse, Betelgeux alebo Beteigeux alebo Alfa Orionis (α Ori / α Orionis ) je druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a ôsma najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe. Jej jasnosť dosahuje približne prvú magnitúdu, ale s časom sa mení, pretože Betelgeuze je polopravidelná premenná hviezda. Z tohto dôvodu jej jasnosť kolíše v rozmedzí 0,0 mag. do 1,3 mag.

Hoci je označená gréckym písmenom „alfa“, ktoré sa väčšinou dáva najjasnejšej hviezde súhvezdia, nie je jasnejšia ako Rigel (Beta Orionis). Podľa jedného zdroja sa v maxime svojej jasnosti niekedy stáva jasnejšou než Rigel, no podľa iných zdrojov sa nikdy nestáva jasnejšou než Rigel a premennosť spôsobila len zlý odhad jej jasnosti.

Pri vzdialenosti od Slnka 500 až 652 ly je Betelgeuze naším najbližším nadobrom. Je to stará hviezda a väčšina hviezd obrazca Orióna je oveľa mladších ako ona. Betelgeuze má z nich tiež najväčší vlastný pohyb.

12/[upraviť kód]

Close-up of Sirius.jpg

Sírius (α CMa/α Canis Majoris/Canis Majoris) je najjasnejšia hviezda nočnej hviezdnej oblohy. Jeho zdanlivá hviezdna veľkosť je −1,46. Nachádza sa v súhvezdí Veľký pes. Názov hviezdy pochádza z latinského slova sīrius a gréckeho σείριος (seirios, „žiarivý“). Často sa označuje aj ako „psia hviezda“.

Sírius je možné pozorovať takmer z každej obývanej oblasti zemského povrchu okrem oblastí so severnou šírkou nad 75°. Na severnej pologuli je známy ako vrchol zimného trojuholníka. Je to hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu A1V a má hmotnosť približne dvakrát väčšiu ako Slnko.

So vzdialenosťou 2,63 pc alebo 8,58 svetelných rokov, je pre nás Sírius jedna z najbližších hviezd. Najlepší čas na jeho pozorovanie je okolo 1. januára, kedy na oblohe kulminuje o polnoci. Táto hviezda je taktiež známa pod latinským názvom Canicula („malý pes“) a v arabčine ako الشعرى (aš-ši’rā), z čoho je odvodený jej ďalší názov – Aschere.

Sírius je tiež známy ako najjasnejšia dvojhviezda oblohy. Hlavnú zložku označovanú ako Sírius A sprevádza biely trpaslík Sírius B, ktorý bol prvou objavenou hviezdou tohto typu.