Portál:Vedy o Zemi/Odporúčaný článok/52 2006

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vápenec je sedimentárna hornina tvoriaca spolu s dolomitom štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme. V prevažnej miere (nad 80 %) je zložená z uhličitanu vápenatého (CaCO3) či už vo forme kalcitu, alebo aragonitu. Ako prímesi sa vyskytujú dolomit, siderit, kremeň, ílové minerály a úlomky skamenelín. Čisté vápence sú biele (nazývajú sa krieda), rôzne prímesi ich zafarbujú do šeda, červena (oxidy železa), najmä ak sú vystavené zvetrávaniu.

Vápence sa rozdeľujú podľa miesta vzniku na:

  • plytkomorské vápence
  • hlbokomorské vápence
  • vápence asociované s evaporitmi
  • sladkovodné vápence (travertíny)
  • eolické vápence

Proces vzniku vápencov je niekoľkostupňový a prebieha v rôznych prostrediach od pripovrchových až po hlbšie. Pri premene kalcitového bahna na vápenec prebieha šesť základných procesov: cementácia, mikritizácia, neomorfóza, rozpúšťanie, kompakcia a dolomitizácia.