Prírodný park Třebíčsko
| Třebíčsko | |
| prírodný park | |
 Typická krajina parku medzi Třebíčom a Budíkovicami
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Kraj Vysočina |
| Okres | okres Třebíč |
| Lokalita | Trnava, Přeckov, Hodov, Horní Vilémovice |
| Nadmorská výška | 350−620 m n. m. |
| Súradnice | 49°15′49″S 15°53′1″V / 49,26361°S 15,88361°V |
| Rozloha | 9 800 ha |
| Vznik | 1982 |
  Třebíčsko Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Nature park Třebíčsko | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prírodný park Třebíčsko (predtým Oblasť pokoja Třebíčsko) je chránená oblasť (prírodný park) podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny s výskytom významných rastlín severne od mesta Třebíč a to na 9 800 hektároch v oblasti Křižanovskej vrchoviny a Jevišovickej pahorkatiny. Nadmorská výška sa pohybuje od 350 do 620 metrov nad morom a park leží primárne na podloží z hornín Třebíčskeho masívu. Park bol vyhlásený roku 1982.[1] Ku schváleniu vyhlášky došlo 23. decembra 1982. Park bol chránený a drevinová zeleň registrovaná ako nevyhnutná.[2]
Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Nadmorská výška sa pohybuje od 350 do 620 metrov nad morom a park leží primárne na podloží z hornín Třebíčského masívu, geologické podložie je tvorené hlbinnými vyvrelinami třebíčského žulosyenitového plutónu. Tento masív v prvohorách v malých hĺbkach stuhol a časom bol tektonickými pohybmi rozlámaný. Časť masívu severne od Třebíča bola neskôr vytlačená na povrch, plášť pokrývajúci žulosyenity bol rozrušený a žulosyenitové balvany boli obnažené v podobe veľkých guľových balvanov. Ostrovčeky týchto balvanov sú charakteristickým prvkom prírodného parku. U Bochoviciach a Hostákove sa vyskytujú kremenné žily.[3]
Flóra a Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodne bola plocha parku zalesnená acidofilnými bučinami a v nižších polohách acidofilnými dubovými lesmi. Postupne však došlo k odlesňovaniu a lesy boli nahradené lúkami, poľami a pasienkami. V súčasnosti však sú v parku prítomné len menšie zmiešané lesíky s borovicovými, dubovými či smrekovými stromami. Na terasách medzi poľami sa nachádzajú remízky s brezami a ďalšími stromami.
Okolo rybníkov a vodných tokov sa nachádzajú mokré lúky s porastom fialky močiarnej, záružlia močiarneho a kukučky lúčnej, po odlesňovaní zostali na niektorých miestach parku fragmenty kostravových pastvín s porastom ponikleca veľkokvetého.
Súčasťou krajiny sú drobné rybníky, kedy na zarastených malých rybníkoch hniezdia lyska čierna alebo chochlačka sivá.[4]
Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V prírodnom parku sa nachádza aj niekoľko zaujímavých rybníkov. Medzi najzaujímavejšie patria rybníky Velký a Malý Bor, rybník Buršík pri Přeckove a potok Březinka. Významné sú výskytom bobra európskeho. Dôkazom sú ohlodané stromy a malé hrádze postavené bobrom na potoku Brezinka.
Maloplošné chránené územia vo vnútri parku[upraviť | upraviť zdroj]
PP Kobylinec[upraviť | upraviť zdroj]
Kobylinec je prírodná pamiatka ležiaca asi pol kilometra východne od obce Trnava. Ide o územie kostravovej pastviny (náhradné porasty po pôvodných lesoch udržiavané spásaním a kosením). Rozloha pamiatky je 0,44 ha. Kobylinec je zaujímavý predovšetkým výskytom ponikleca veľkokvetého, ktorý je pomerne vzácny. Pamiatkou bol kobylinec vyhlásený v roku 1982.[5][6]
PP Ptáčovský kopeček[upraviť | upraviť zdroj]
Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) rastie aj na Ptáčovskom kopečku. Ten je taktiež prírodnou pamiatkou ležiacou v tesnej blízkosti miestnej časti Třebíča Ptáčova. Obe prírodné pamiatky bývajú v čase, keď poniklec kvitne, hojne navštevovanými miestami.[7]
PP Syenitové skály u Pocoucova[upraviť | upraviť zdroj]
Syenitové skály u Pocoucova sú jednou zo známych lokalít v prírodnom parku. Rozloha rezervácie je 0,7 ha. Zaujímavé sú výskytom žulosyenitových balvanov. Niektoré z nich zaujmú svojou polohou, pretože sa vyskytujú napríklad meter vysoko na úzkom podstavci. Tento zaujímavý úkaz vnikol tak, že okolo žulosyenitového balvanu bola menej odolná rula, ktorú postupne odpratali vonkajšie činitele (voda, piesok, vietor).[8]
PP Pazderna[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodná pamiatka Pazderna bola zriadená z dôvodu zachovania prirodzenej mokrej lúky s výskytom vstavača májového (Dactylorhiza majalis).[9]
Pamätný strom - Veľký javor[upraviť | upraviť zdroj]
Veľký javor je pamätný strom nachádzajúci sa južne od obce Věstoňovice. So svojím vekom asi 600 rokov patrí medzi najstaršie stromy v Česku. Obvod jeho kmeňa činí 750 cm.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ GASTOVÁ, Simona. Přírodní park Třebíčsko [online]. Brno: Mendelova univerzita v Brně - Agronomická fakulta, apríl 2007, [cit. 2015-11-03]. Dostupné online.
- ↑ HALÁMEK, Vladimír. Přírodu zvelebovat a chránit. [s.l.] : [s.n.]. S. 3. (po česky)
- ↑ GASTOVÁ, s. 19-20
- ↑ GASTOVÁ, s. 20-21
- ↑ Informačná tabuľa na Kobylinci
- ↑ GASTOVÁ, s. 24-25
- ↑ GASTOVÁ, s. 22-23
- ↑ GASTOVÁ, s. 23-24
- ↑ GASTOVÁ, s. 21-22
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Príroda Třebíčska
- DVORSKÝ, František. Třebíčský okres. Brno : GARN, 2008. 442 s. ISBN 978-80-86347-95-0. (po česky)
- ZEJDA, Radovan. Třebíčsko. 1. vyd. Třebíč : SURSUM, 2001. 206 s. ISBN 8085799839. (po česky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prírodný park Třebíčsko
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Přírodní park Třebíčsko na českej Wikipédii.