Habrová seč
| Habrová seč | |
| prírodná rezervácia | |
 Prírodná rezervácia ponechaná na prirodzený vývoj
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Kraj Vysočina |
| Okres | Okres Třebíč |
| Lokalita | Nové Syrovice |
| Nadmorská výška | 441 - 455 m n. m. |
| Súradnice | 48°59′38″S 15°45′57″V / 48,99389°S 15,76583°V |
| Rozloha | 12,4656 ha |
| Vznik | 1. október 1988[1] |
| - Vyhlásil | Okresný národný výbor Třebíč |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 1304 |
  Habrová seč Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Habrová seč | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Európsky významná lokalita CZ0610025 | |
Habrová seč je prírodnou rezerváciou od roku 1988. Rozkladá sa južne od obce Nové Syrovice pri Moravských Budějoviciach, na ploche vyše 13 hektárov[2]. O ochrane tohto územia bolo rozhodnuté z dôvodu vysokej druhovej rozmanitosti najmä tamojšej flóry, a to ako drevného, tak bylinného poschodia. Ide o zmiešaný les, s veľkým podielom bukov a hrabov. Čo sa týka bylinného poschodia, najvýraznejším prvkom je predovšetkým jarný aspekt. Ďalej pozornosti návštevníka určite neuniknú zlámané či vyvrátené kmene - od doby vyhlásenia prírodnej rezervácie je les viacmenej zanechávaný napospas prirodzenému vývoju.
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodná rezervácia Habrová seč tvorí časť komplexu Novosyrovických lesov na Třebíčsku, rozkladá sa v miernom svahu asi 2 km južne od obce Nové Syrovice, v ktorej katastri leží. Zo severnej strany a južnej strany je ohraničená dvoma potokmi, Spetickým a Ctidružickým; toto rozloženie je pre tunajšie prírodné pomery dôležitým faktorom.[2]
Podložie tvoria migmatity, lokálne prekryté piesočnatými morskými sedimentmi. Čo sa týka pôdy, prevláda tu kambizem.
História hospodárenia[upraviť | upraviť zdroj]
Pred vyhlásením prírodnej rezervácie Habrová seč bol na jej území les obhospodarovaný predovšetkým výberovým spôsobom, teda vyberali sa najstaršie a najvyspelejšie stromy a tie sa postupne rúbali. Takto vznikali menšie holiny, na ktorých dochádzalo k zmladzovaniu listnáčov, tým vznikali ďalšie a ďalšie generácie a les sa stále viac vekovo, výškovo ale aj druhovo rozlišoval. Náhodne roztrúsené ihličnany, predovšetkým smreky, tu boli pravdepodobne vysadené umelo.[2]
Ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]
Habrová seč je prírodnou rezerváciou predovšetkým pre svoju druhovú rozmanitosť, čo sa týka flóry. Vďaka svojmu priestorovému rozloženiu a spôsobu hospodárenia v minulosti skrýva rad neprehliadnuteľných druhov, ktoré sa buď v okolí tejto prírodnej rezervácie nevyskytujú, alebo ich výskyt vedľa iných tunajších druhov nie je tak častý.
Jedným z rušivých vplyvov môžu byť smreky, ktoré sú v tomto ekosystéme očividne cudzie. Na územie prírodnej rezervácie sa dostali buď umelou výsadbou, alebo náletmi z okolitých porastov. Z tohto dôvodu je tu navrhnutá obnovná ťažba smrekového porastu, s následným zalesnením dubom zimným a bukom lesným.
Vo vlastnom jadre prírodnej rezervácie sa v mladších skupinách stromov vykonáva prerezávka v prospech duba a buka, inak sa územie ponecháva bez zásahov, prirodzenému vývoju. Prípadné zmladenie listnáčov je odporúčané oplotiť, kvôli škodám spôsobeným zverou (ohryz).[2]
Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Tunajší ekosystém je prechodným článkom medzi dubohrabinami a bučinami, možno teda na celkom malom území nájsť rastliny z oboch ekosystémov. Z drevín prevažuje hlavne buk lesný (Fagus sylvatica) a hrab obyčajný (Carpinus betulus), spolu s ojedinelým výskytom ďalších, v tejto oblasti menej obvyklých drevín. Výskyt duba letného (Quercus robur) je tu veľmi unikátny, vďaka prítomnosti vlhších stanovíšť však častý.[2] Bylinné poschodie je tu veľmi výrazné, najmä v období skorej i neskorej jari. Medzi významné druhy Habrovej seči môžeme zaradiť cesnak medvedí (Allium ursinum), zubačku deväťlistú (Dentaria enneaphyllos), zubačku cibuľkonosnú (Dentaria bulbifera), alebo prvosienku vyššiu (Primula elatior), čo sú predovšetkým zástupcovia bučín. Avšak napr. cyklámen purpurový (Cyclamen purpurascens) alebo lykovec jedovatý (Daphne mezereum) sú zástupcovia hlavne okolitých dubohrabín, do Habrovej seči zasahujúcich. Tunajšou zvláštnosťou je výskyt žerušnice trojlistej (Cardamine trifolii), zriedkavo môžeme na území rezervácie nájsť niektoré české orchidey, ako kruštík modrofialový (Epipactis purpurea) a kruštík širokolistý (Epipactis heleborine). V údolí Spetického potoka sú dokonca bohaté porasty chránenej bledule jarnej (Leucojum vernum).[3][4]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Z bezstavovcov tu môžeme nájsť bežnejšie druhy tesárikov, rad bystrušiek, drobčíkov a iných chrobákov. Na tunajšie listnaté lesy je tiež viazaných veľa druhov motýľov.[5]
Pomerne hojný je tu výskyt ďatľov - ďateľ veľký (Dendrocopos major), ďateľ prostredný (Dendrocopus medius), i ďateľ malý (Dendrocopus minor). Môžeme tu stretnúť aj žlnu zelenú (Picus viridis), a dokonca vraj aj bociana čierneho (Ciconica nigra).[4]
Kultúrne prvky[upraviť | upraviť zdroj]
Ako aj okolitá krajina bola nielen v čase baroka ovplyvňovaná človekom, ani Habrová seč neunikla "skultúrneniu". Okolo celého územia vedie jedna z vetiev Graselovho chodníka, siete turistických ciest naplánovaných a vyznačených Slavonickou renesančnou všeobecne prospešnou spoločnosťou[6].
Na území rezervácie sa ďalej nachádza veľmi zaujímavý a celkom neobvyklý barokový prvok - trojica drobných stavieb. Povesť hovorí, že majiteľ syrovického panstva bol veľmi zbožný človek a chcel na svojom pozemku postaviť kostol. Avšak úrady mu to nepovolili, postavil teda tri samostatné stavby, predstavujúce jednotlivé časti kostola. Prvý z nich, Sibyla, je malý letohrádok pri potoku. Ak by sme považovali trojicu stavieb za jeden celok, ako nám povesť o roztrúsenom lesnom kostole napovedá, potom môžeme Sibylu považovať za presbytérium alebo sakristiu tohto kostola. Druhá stavba, Lusthaus, je loveckým zámkom. Stojí na križovatke lesných ciest, symbolicky na mieste zjavenia. Je teda jasné, že predstavuje hlavnú loď. Tretia stavba je Špica. Už podľa názvu možno predpokladať, že symbolizuje vežu kostola, jedná sa však len o cca tri metre vysoký obelisk[6].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2017-03-04]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e Plán péče o ZCHÚ – Přírodní rezervace Habrová seč [online]. [Cit. 2017-03-04]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ GRULICH, V.; ŠMARDA, P.. Geologické, botanické a zoologické zajímavosti Moravskobudějovicka a Jemnicka. [s.l.] : [s.n.], 2007. 97 s. Kapitola 2. Flóra a vegetace Moravskobudějovicka. (po česky)
- ↑ a b Informačná tabuľa v PR Habrová seč
- ↑ KŘIVAN, V.; HANUŠ, M.; REITER, A.. Geologické, botanické a zoologické zajímavosti Moravskobudějovicka a Jemnicka. [s.l.] : [s.n.], 2007. 97 s. Kapitola 3. Zoologická charakteristika Moravskobudějovicka. (po česky)
- ↑ a b Graselova stezka [online]. [Cit. 2017-03-04]. Dostupné online. Archivované 2013-12-03 z originálu.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Habrová seč
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Habrová seč na českej Wikipédii.