Bobor európsky
| Bobor európsky | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Castor fiber Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| Bobor vodný, bobor | |
 Rozšírenie bobra európskeho – červené | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Bobor európsky (iné názvy: bobor vodný,bobor eurázijský[3][4]; lat. Castor fiber) je jeden z dvoch druhov bobrov. Patrí medzi bobrovité hlodavce. V minulosti obýval súvisle celú Palearktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 11,5 % územia.[3] Na Slovensku je to zákonom chránený druh.
Je to najväčší európsky hlodavec. Dĺžka 75 – 100 cm, chvost 30 – 40 cm, hmotnosť 15 – 30 kg. Chvost pri koreni je síce okrúhly a osrstený, ale na rozšírenej časti holý a zhora sploštený, široký. Má zavalité v zadnej časti rozšírené telo s krátkymi nohami; celkové zafarbenie srsti môže na chrbte varírovať od hnedogaštanovej po tmavohnedú; naspodku je bledší, zemitohnedý; pĺzne postupne po celý rok, najintenzívnejšie v apríli – máji a v auguste – septembri, samce o mesiac neskôr ako samice.
Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]
Bobrovi vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch musí byť dostatok tzv. mäkkých drevín: vŕb, jelší, briez a topoľov. Voda musí byť dostatočne hlboká aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno. Žije v kolónii, bobrie páry zostávajú spolu po celý život. Vlastnými staviteľmi sú samičky, samčekovia materiál prinášajú a podávajú.
Pôsobí ťažkopádne a zavalito. Je aktívny aj v zime, najmä večer a v noci. Je dobre prispôsobený pohybu vo vode: plávacie blany na nohách a sploštený neosrstený chvost slúži ako kormidlo. Pod vodou vydrží až 20 minút. Stavia si brlohy vyhrabané do brehov s vchodom a východom pod vodou alebo si na aktívne zahradenom (zaplavenom) jazierku postaví z hliny a vetiev veľkú kopu, tzv. „bobrí hrad“, s vnútornou komorou asi 80 cm širokou a 35 cm vysokou. Ohrýza kmene do kužeľa, a tak dokáže zoťať aj veľké stromy do hrúbky 50 cm. Konáre zabudováva i do hrádze, ktorou prehradí tečúcu vodu, a používa tiež pri stavbe tzv. bobrích hradov so suchými komorami, ktoré prečnievajú hladinu vody až do výšky 1,5 metra. Podobné komora/komory si bobor buduje aj v brehoch, v ktorých prespáva najdlhšiu časť zimy bez toho, aby teplota jeho tela – ako pri pravom zimnom spánku – silnejšie poklesla.
Obydlia si budujú aj v brehoch vodných tokov alebo nádrží v lesnatej krajine tak, že východ ústi vždy pod vodnou hladinou a priestranný brloh je položený vyššie. Býva suchý a čistý, vystlaný rozžuvanými drobnými triesočkami. Kanály sú obyčajne zaplavené vodou. Bobry ich budujú vyhrabávaním v pôde a v rašeline, vyhryzávaním v tŕstí a ohradzovaním plytkých úsekov.
Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo trvalo vyskytoval v 50 (11,6 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 41, 9,5 %) v nadmorských výškach 113 (Sap, Dunaj) – 825 m n. m. (Veľké Osturnianske jazero) a prechodne sa vyskytol v 1 551 m n. m. (Zelené pleso, Východné Tatry).[3] Od roku 1977 sa šíri z Dolného Rakúska na Záhorskej a Podunajskej nížine a od roku 1981 z Poľska.[5]
Potrava[upraviť | upraviť zdroj]
Živí sa takmer výlučne kôrou stromov, ktorú si uchováva aj na zimu. Za rok spotrebuje asi 4000 kg dreva s kôrou. Príležitostne sa živí aj rôznymi rastlinami, trsťou a výhonkami lekna, spásajú aj trávu a ak sú v blízkosti polia, príležitostne aj poľnohospodárske plodiny.
Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Obidve pohlavia majú pižmové žľazy, ktorých výlučkom sa vábia. Páriky sú najmä počas ruje nežné, posediačky sa objímajú, láskajú, začiatkom jari sa pária. Pári sa v januári až marci a po 104 – 107 dňoch samica rodí v pobrežnom brlohu 1 – 2 (2 – 5) osrstené a vidiace mláďatá. Tie sú krátko po narodení schopné plávať. V 3. roku osídľujú vlastné teritóriá. Pohlavne dospievajú v 3 – 4 rokoch a dožívajú sa 15 – 20 rokov.[6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Strom ohryzený bobrom, Poľsko
Spadnutý strom, zvalený bobrom, Česko
Veľká bobria hrádza
Bobria hrádza, Litva
Hrad bobra, Rusko
Bobria nora, Poľsko
Odtlačky chodidiel v snehu
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ IUCN Red list 2017.1. Prístup 20. júna 2017.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: ed (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 155.
- ↑ a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Dušan Valachovič, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Bobor euroázijský (európsky, vodný) - Castor fiber, s. 81 - 85.
- ↑ BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Bobor euroázijský, s. 34 - 35.
- ↑ Ing. Dušan Valachovič, spolupráca: RNDr. Jaromír Šíbl, Mgr. Michal Adamec. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica PROGRAM ZÁCHRANY bobra vodného (Castor fiber Linné 1758) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2008, [cit. 2018-01-12]. Dostupné online.
- ↑ "Atlas živočíchov - Bobor vodný . pub. 2009 Dostupné online
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bobor európsky
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bobor európsky
Wikislovník ponúka heslo Bobor európsky
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému 
Wikislovník ponúka heslo