Praveké divadlo
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
 |
Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s článkom Divadlo (umenie). Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
Tento článok je o počiatkoch divadla v praveku.
Prvé formy divadla vznikali a rozvíjali sa v rovnakej dobe ako náboženské obrady, ceremónie a kulty. Divadlo bolo úzko späté s animizmom (najnižším stupňom náboženského myslenia). Pod vplyvom primitívnych úvah o princípe tieňa, sna a smrti, o duši a duchu sa rozvíjala viera v posmrtný život duší (a mágie), viera v silu určitých úkonov (pohybov, talizmanov a pod.). Homo sapiens sa začal vyvíjať koncom stredného paleolitu, t. j. okolo 40 000 pred Kr. Jeho predchodca, človek neandertálsky, žil v jaskyniach, postupne si začal stavať primitívne prístrešky. Homo sapiens kolektívne lovil zver, vedel zapáliť a udržiavať oheň a staval si chatrče. Veľmi dôležitú úlohu v kolektíve zohrávala žena, uchovávateľka rodu (matriarchát). Človek si nevedel vysvetliť prírodné javy a uctieval ich ako živé bytosti. Tieto predstavy viedli k počiatkom náboženstva a umenia. Najstaršie umelecké prejavy človeka pochádzali z doby asi 30 – 25 000 rokov pred Kr. Išlo o drobné sošky zvierat a žien, tzv. venuší, rytiny do kosti a jaskynné maľby, nachádzajúce sa v najväčšom počte a v najvyššej kvalite po obidvoch stranách Pyrenejí, v tzv. frankokantaberskom okruhu (Altamira, Lascaux, Pindal, Trois Freres, Dordogne a i.). Väčšina z nich bola spojená s mágiou úspešného lovu.
Na niektorých nálezoch je možné pozorovať prvé divadelné formy človeka. Napr. v jaskyni Pindal sa našla kresba mamuta s namaľovaným srdcom, v ktorom sa nachádzajú jamky od oštepov. Pred mnohými skalnými maľbami sa našli otlačky piet ľudských nôh, skamenené svedectvo obradných tancov. V jaskyni Trois Fréres bola namaľovaná postava kúzelníka, ktorý mal na hlave jelenie parohy, ruky mal ako medvedie laby a mal konský chvost. Našla sa aj zvieracia lebka s prevŕtanými otvormi, aby mohla byť použitá ako maska. Tieto nálezy svedčili o tom, že si pravekí ľudia rituálnymi tancami a obradmi zaisťovali dobrý lov a preobliekaním sa približovali zvieraťu (totemizmus). Maľby v jaskyniach, ktorých nálezy sa neustále množia, boli závislé od loveckého spôsobu života. V neolite, kde dochádzalo k zmene na usadlejší spôsob života roľníkov a pastierov, sa skalné maľby prestali objavovať.
V neolite dochádzalo k prvej spoločenskej deľbe práce – medzi pastierov a roľníkov. Nastal rozvoj remeselnej výroby (keramika, textilná výroba, tesárstvo, výroba lodí) a k počiatkom architektúry. Stavali sa domy 15 – 30 m dlhé so sedlovou strechou, a taktiež stavby kultového charakteru (menhiry, dolmeny, kromlechy). Najviac týchto stavieb sa zachovalo v Bretónsku vo Francúzsku a v južnom Anglicku – Stonehenge (slúžili aj ako primitívny kalendár). S monumentálnymi kamennými stavbami tohto typu boli spojené i rôzne obrady divadelného charakteru, ale bližšie správy o nich nie sú známe.