Preskočiť na obsah

Prepad mosta na rieke Ptič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prepad mosta na rieke Ptič
Súčasť Druhej svetovej vojny, pôsobenie Zaisťovacej divízie v Sovietskom zväze
Dátum 3. november – 4. november 1942
Miesto Ptič, Bielorusko
Casus belli obmedzenie nemeckých transportov na železničnej trati BrestHomeľ
Výsledok zničenie mosta, zničenie čaty poručíka Forgáča
Protivníci
Peší pluk 101 Zaisťovacej divízie Bieloruské partizánske oddiely
Velitelia
stot. Uhrovič
por. pech. Ondrej Brzáč
por. pech. Gejza Forgáč
V. I. Kozlov[1]:89
Sila
stráž mosta 24 vojakov

oddiel por. Brzáča 30 mužov
čata por. Forgáča 36 mužov
[2]:177-178
nemecké jednotky

12 oddielov / asi 1 500 partizánov[2]:177
Straty
23 mŕtvych, 3 zajatí (čata por. Forgáča)
2 ranení (oddiel por. Brzáča)[2]:177,181
neznáme, niekoľko desiatok[2]:177
Zaisťovacia divízia
PerekaljeTernova / CharkovBjesujevo / MalodušPtičLojevChojnikySelezivkaAntonovSmaľavičy

Prepad a zničenie mosta na rieke Ptič bola úspešná diverzná akcia bieloruských sovietskych partizánskych oddielov, ktorá prerušila na 18 dní dôležitú železničnú trať BrestHomeľ v čase vrcholiacich bojov pri Stalingrade pred zahájením sovietskych operácií Uran a Mars.[3]:47
Akcia bola uvádzaná ako ukážkový príklad spolupráce Zaisťovacej divízie so sovietskymi partizánmi a sabotáže nemeckého vojnového úsilia slovenskými vojakmi[1]:89 napriek vysokým stratám čaty poručíka Forgáča v boji.

31. augusta 1942 na schôdzke Stalina, Molotova, ďalších sovietskych straníckych a vládnych činiteľov s partizánskymi veliteľmi dopravenými letecky z Nemcami okupovaného územia padlo rozhodnutie preniesť a zintenzívniť partizánske operácie na pravobrežnej Ukrajinu v oblasti pôsobenia Zaisťovacej divízie. S doterajšími výsledkami bol Stalin nespokojný a v čase vrcholiacich bitiek o Stalingrad a Kaukaz žiadal obmedziť prísun nemeckých posíl po železnici. Centrálny štáb partizánskeho hnutia a Ústredný výbor Komunistickej strany Bieloruska sa rozhodli zničiť 137 metrový viadukt cez rieku Ptič na trati BrestHomeľ. Most sa nachádzal na teritóriu pôsobenia Zaisťovacej divízie a bol na obdvoch stranách opevnený pevnôstkami, zátarasmi a mínovými poľami. Stráž mosta mohla v prípade potreby podporiť posádka v obci Ptič a silné posádky v obciach Petrikov, Muľarovka a Kalinkoviči. O pripravovanej akcii sa od informátorov už 6. augusta dozvedel veliteľ III/101 práporu stot. Uhrovič a boli prijaté preventívne obranné opatrenia.[2]:176 Akciu preto partizáni odložili na neurčito, no po Stalinových urgenciách bola opäť oživená. Úspech akcie mala zaistiť aj spolupráca so Slovákmi, najmä s náčelníkom štábu peš. pluku 101 stot. Jánom Nálepkom a veliteľom roty v Kopatkieviči npor. pech. Imrichom Lysákom. Títo poskytli partizánom informácie o sile a rozmiestnení nemeckých a slovenských jednotiek, plány opevnenia, dohodli sa, že slovenské posádky v Petrikove a Muľarovke nebudú na partizánov strieľať a slovenské delá a mínomety začnú v dohovorený čas ostreľovať nemeckú posádku železničnej stanice Ptič.[2]:177

Prepad mosta

[upraviť | upraviť zdroj]

Akciu začali partizáni 3. novembra 1942 vytrhaním koľají a prerušením telefónneho spojenia na západ a zabezpečili severný smer od Kopatkieviči. O 2:30 zaútočili zároveň na obec Ptič a železničnú stanicu ako aj na viadukt. Slovenskej stráži mosta v počte 24 mužov zlyhali v mraze guľomety a napriek podpornej paľbe z posádky v Ptiči žiadala o posilu. Stot. Uhrovič preto vyslal z Ptiče oddiel por. pech. Ondreja Brzáča v počte 30 mužov. Skôr ako sa ale oddiel k mostu prebil, stráž mosta bez strát ustúpila. Následne partizáni 04:45 most vyhodili do povetria. Do 7:30 sa boj skončil. Partizáni stratili pri útoku na Ptič a most niekoľko desiatok mužov, slovenské straty boli 2 ranení z oddielu por. Brzáča. Partizáni si uvedomovali, že kľúčové boli slovenské posádky v Petrikove a Muľarovke, ktoré síce zahájili paľbu, ale strieľali do vzduchu a slovenské delá strieľali na železničnú stanicu Ptič.[2]:178

Boj čaty poručíka Forgáča

[upraviť | upraviť zdroj]

4. novembra o 6:00 vyrazila do Ptiče zo severu od Kopatkieviči čata por. Gejzu Forgáča v počte 36 mužov, ktorá šla ako ochranný sprievod vojakov určených do veterinárneho kurzu prvej pomoci do Ptiče a mala zároveňa doviezť proviant. Čata počula z diaľky streľbu z diel a minometov a predpokladala, že Ptič je napadnutá, ale nerátali, že by mohli byť prepadnutí aj oni. Severne od osady Mlynok v hmle zbadali vojenskú kolónu čiastočne oblečenú v slovenských uniformách, pričom predpokladali, že ide o slovenských vojakov z Ptiče na protipartizánskej operácii. Po zvolaní "Stoj" sa ale kolóna rozvinula a zahájila paľbu, pričom slovenskí vojaci boli zasypaní paľbou aj z lesa po oboch stranách cesty. 23 mužov z čaty padlo, 3 padli do zajatia a zvyšku sa podarilo doraziť útekom do Ptiče. Zajatého vojaka Rudolfa Buchu partizáni poslali naspäť s listom ospravedlňujúcim sa za zmasakrovanie slovenskej kolóny a vyzývajúcim slovenských vojakov na prechod k partizánom. Keby vraj vedeli, že proti nim idú "Češi", tak by nestrieľali. List sa dostal až na veliteľstvo Zaisťovacej divízie.[4]:191-192

Deň po tragédii v Ptiči sa začala protipartizánska operácia NOVEMBER za účasti nemeckých, lotyšských, ukrajinských jednotiek a 1/101 zosilnenej roty ZD, pričom zabili 11 partizánov. 7. novembra bola akcia ukončená. Neskôr, keď sa zistilo, akú úlohu hral v akcii stot. Ján Nálepka, vinili ho viacerí príslušníci pluku zo smrti spolubojovníkov. [2]:182

Zoznam padlých pri Ptiči[5]

[upraviť | upraviť zdroj]
Hodnosť Meno a priezvisko Dátum nar. Miesto nar.
por. pech. Gejza Forgách 16. október 1912 Nitra
stk. Alexander Bazso 19. február 1920 Verekne
stk. Juraj Fašang 22. apríl 1920 Gregorova Vieska
stk. Augustín Helbich 11. august 1920 Biela Bukovina
stk. Silvester Herchel 4. október 1921 Cech
stk. Ján Ivanič máj 1920 Teplá
stk. Michal Jakubovič 10. október 1919 Príkre
stk. Pavol Jakubec 4. február 1920 Klenovec
stk. Ján Juhaniak 26. marec 1921 Detvianska Huta
stk. Július Kapec 20. júl 1919 Kalinovo
stk. Jozef Kmeť 18. máj 1920 Baštín
stk. Ondrej Králik 5. august 1920 Chyžné
stk. Michal Martinec 1. september 1920 Heľpa
stk. Lukáš Meliš 14. október 1921 Kiš
stk. František Sližka 28. október 1919 Dolné Krškany
stk. Ján Sobolič 10. jún 1920 Uhorská Ves
stk. Anton Sucháň 28. september 1920 Dolné Lovčice
stk. Michal Šimo 30. september 1917 Nedožery
stk. Lukáš Vaník 17. október 1920 Sv. Ondrej nad Hronom
stk. Gustáv Vodžák 27. máj 1919 Dobšiná
stk. Kliment Vyzváry 6. december 1920 Čáry
stk. Ján Závodský 25. december 1919 Miková
stk. Ondrej Žlnka 22. február 1921 Veľká Lúčka

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b FALŤAN, Samo. Slováci v partizánskych bojoch v Sovietskom Zväze. [s.l.] : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1957.
  2. a b c d e f g h MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 – 1944) II. Zaisťovacia divízia a železniční pionieri. 2. vyd. [s.l.] : DALI-BB s.r.o., 2020. ISBN 978-80-8141-235-6.
  3. JAKOVLENKO, Vladimír Kirillovič. Partizánsky ostrov. 1. vyd. [s.l.] : Pravda, 1980.
  4. LACKO, Martin. Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942–1943. Bratislava : [s.n.], 2007. ISBN 978-80-969699-4-4.
  5. Padli za vlasť, Kalendár slovenského vojska. Bratislava : MNO, 1944.

V kultúre

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]