Prostredný hrot

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 20:21, 1. február 2009, ktorú vytvoril Igi (diskusia | príspevky) ([[]])
Prostredný hrot
vrch
Prostredný hrot nad Téryho chatou.
Štát [[Súbor:Flag of Slovensko.svg|22x16px|border|Slovensko|link=]] [[Slovensko|Slovensko]]
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 441,0 m n. m.
Najľahší výstup I, z Veľkej Studenej doliny, len s horským vodcom.
Prvovýstup E. Téry, P. Schwarz, J. Still a S. Horvay v r. 1876.
 - dátum
Zemepisná šírka 49° 11′ 12″
Zemepisná dĺžka 20° 11′ 38″
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prostredný hrot je charakteristický a krajinársky hodnotný štít v Tatrách Je najvyšší v Prostrednom hrebeni medzi Malou a Veľkou Studenou dolinou. Pôsobí neprístupne, ale s horským vodcom naň môže vystúpiť aj skúsený vysokohorský turista. K hlavným problémom výstupov patrí expozícia v oblasti vrcholových hrebeňov a orientačná náročnosť.

Občas sa vyskytuje alternatívny názov „Stredohrot.“ Logické meno štítu vzniklo prekladom nemeckého „Mitte Grat“. V r. 1987 sa zrútila vežička vo východnej stene a lavína spadla až na frekventovaný turistický chodník vedúci na Téryho chatu, jedno menšie zranenie.

Topografia

Prostredný hrebeň sa oddeľuje z hlavného hrebeňa v Širokej veži. V tomto hrebeni leží aj turistom dobre známe Priečne sedlo. Prostredný hrot je od Žltej veže oddelený sedlom za Prostredným. Má nižší severozápadný vrchol Malý hrot. Na juhovýchode hrebeň klesá na sedlo pred Prostredným.

Malý Hrot má v juhozápadnej stene (nad Veľkou Studenou dolinou) výrazné platne, hladké, kolmé, miestami až previsnuté. Horolezecky je významná aj samostatná veža v masíve – Žltá stena – nad Téryho chatou.

Pár zaujímavých výstupov

Malý hrot a jeho platne:

  • 1953 Prvovýstup cez pravé rebro, F. Kele st. a ml., IV.
  • 1962 Prvovýstup Cesta cez platne, P. Pochylý a P. Ballay, V+ A2.
  • 1962 Prvovýstup „Cez zárez,“ F. Skopík, O. Vitek, VI A2.

K najťažším patrí cesta Koršala – Šedivý, dnes VII+/VIII-.

Galéria

Referencie

  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.
  • M. Orolin, Strmé cesty k Himalájam, Šport 1980.

Externé odkazy


Šablóna:Štíty Tatier