Prostredný hrot
Prostredný hrot | |
vrch | |
Prostredný hrot nad Téryho chatou.
| |
Štát | [[Súbor:Flag of Slovensko.svg|22x16px|border|Slovensko|link=]] [[Slovensko|Slovensko]] |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Nadmorská výška | 2 441,0 m n. m. |
Najľahší výstup | I, z Veľkej Studenej doliny, len s horským vodcom. |
Prvovýstup | E. Téry, P. Schwarz, J. Still a S. Horvay v r. 1876. |
- dátum | |
Zemepisná šírka | 49° 11′ 12″ |
Zemepisná dĺžka | 20° 11′ 38″ |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prostredný hrot je charakteristický a krajinársky hodnotný štít v Tatrách Je najvyšší v Prostrednom hrebeni medzi Malou a Veľkou Studenou dolinou. Pôsobí neprístupne, ale s horským vodcom naň môže vystúpiť aj skúsený vysokohorský turista. K hlavným problémom výstupov patrí expozícia v oblasti vrcholových hrebeňov a orientačná náročnosť.
Občas sa vyskytuje alternatívny názov „Stredohrot.“ Logické meno štítu vzniklo prekladom nemeckého „Mitte Grat“. V r. 1987 sa zrútila vežička vo východnej stene a lavína spadla až na frekventovaný turistický chodník vedúci na Téryho chatu, jedno menšie zranenie.
Topografia
Prostredný hrebeň sa oddeľuje z hlavného hrebeňa v Širokej veži. V tomto hrebeni leží aj turistom dobre známe Priečne sedlo. Prostredný hrot je od Žltej veže oddelený sedlom za Prostredným. Má nižší severozápadný vrchol Malý hrot. Na juhovýchode hrebeň klesá na sedlo pred Prostredným.
Malý Hrot má v juhozápadnej stene (nad Veľkou Studenou dolinou) výrazné platne, hladké, kolmé, miestami až previsnuté. Horolezecky je významná aj samostatná veža v masíve – Žltá stena – nad Téryho chatou.
Pár zaujímavých výstupov
- 1876 Prvý výstup E. Téry, P. Schwarz, J. Still a S. Horvay.
- 1911 Prvovýstup východným rebrom, Gy. a R. Komarnicky, III.
- 1967 Prvovýstup „Cesta na pamiatku Ing. Kaňu,“ M. Orolin a M. Kriššák, V+ A2.
Malý hrot a jeho platne:
- 1953 Prvovýstup cez pravé rebro, F. Kele st. a ml., IV.
- 1962 Prvovýstup Cesta cez platne, P. Pochylý a P. Ballay, V+ A2.
- 1962 Prvovýstup „Cez zárez,“ F. Skopík, O. Vitek, VI A2.
K najťažším patrí cesta Koršala – Šedivý, dnes VII+/VIII-.
Galéria
-
Vľavo Prostredný hrot, uprostred vzadu Ľadové štíty.
-
Prostredný hrot.
-
Prostredný hrot v zime.
-
Pohľad od Vareškového plesa, vľavo Žltá veža a dvojvrchol Malý – Prostredný hrot.
-
Skupina Prostredného hrotu z Veľkej Studenej doliny.
-
Panoráma Veľkej Studenej doliny, v popredí Strelecká veža, vpravo skupina Prostredného hrotu.
Referencie
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.
- M. Orolin, Strmé cesty k Himalájam, Šport 1980.