Protikomunistický odboj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tabuľa pamiatke nespravodlivo a protiprávne väznených komunistickým režimom v ilavskej väznici

Protikomunistický odboj je otvorený boj proti komunistickému zriadeniu a komunizmu všeobecne.

Protikomunistický odboj na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa protikomunistický odboj naplno rozbehol po komunistickom prevrate vo februári 1948. Jednou z najdôležitejších skupín bola Biela légia, ktorá vytvorila v Rakúsku samostatný slobodný rozhlasový vysielač, pomocou ktorého vysielala na Slovensko necenzurované správy o situácii vo svete a na Slovensku. Okrem tejto iniciatívy členovia Bielej légie organizovali úteky ľudí z krajiny na Západ, predovšetkým cez rieku Morava. Hlavným predstaviteľom Bielej légie bol svoradovčan Jozef Vicen, ktorý po odchode zo Slovenska pôsobil v Rakúsku a koncom 50. rokov bol agentmi ŠtB unesený do Česko-Slovenska. Po odsúdení na doživotie vo väzení strávil jedenásť rokov. Ďalší z členov Bielej légie, Anton Tunega, Albert Púčik a ďalší boli za svoju protikomunistickú činnosť odsúdení na trest smrti a popravení. Okrem nich sa do odboja zapojili tisíce ďalších ľudí.

Bývalá lokalita Slobodného vysielača "Dunaj"

Slobodný vysielač "Dunaj"[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikol a fungoval počas prvých dní okupácie Československa v auguste 1968. Tento mobilný rozhlasový vysielač bol umiestnený na konci dnešnej ulice Opavská, na okraji bratislavského lesoparku, pár metrov za železničným podjazdom (tunelom) v smere na Kramerov lom.

Nakoľko cieľom okupačných vojsk bolo umlčať všetky masovo-komunikačné prostriedky, jeho základným účelom bolo podávať obyateľstvu pravdivé a neskreslené informácie počas prvých dní sovietskej okupácie.

V súčasnosti je na tomto mieste inštalovaný pamätník, ktorého autormi sú pamätníci: Marián Babják, Ľuboslav Moza, Milan Pulík a autorom maľby je Patrik "Padre" Morvay.[1][2]

Presná lokalita na tomto linku.

Pamätné miesto Slobodného vysielača "Dunaj"

Historiografia[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny protikomunistického odboja na Slovensku ešte stále nie sú dobre zmapované. Tejto problematike sa venuje niekoľko mladších slovenských historikov, napr. Róbert Letz, Jan Pešek a iní.

Satisfakcia[upraviť | upraviť zdroj]

Po Nežnej revolúcii sa účastníci protikomunistického odboja dočkali čiastočnej satisfakcie vybudovaním symbolického pamätníka protikomunistického odboja na cintoríne v Bratislave-Ružinove, na Jakubovom námestí v Bratislave, na sútoku Dunaja a Moravy v Devíne, v Žiline a na iných miestach. V NR SR bol prijatý Zákon o protikomunistickom odboji, ktorý účastníkov protikomunistického odboja odškodňuje morálne nie však finančne.

Na Slovensku účastníkov protikomunistického odboja zastrešuje Konfederácia politických väzňov Slovenska, Zväz protikomunistického odboja a Svetové združenie bývalých československých politických väzňov.

Literatúra (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štruktúry moci. Letz, Pešek (Bratislava, 2004)
  • Od diktatúry k diktatúre. Slovensko v rokoch 1945 – 1953. Michal Barnovský (Veda, Bratislava 1995)
  • Čierna kniha Komunizmu. Stephane Courtois a kol. (Paríž, 1997)
  • Vo víre rokov. Jozef Vicen. (Lúč, Bratislava, 1999)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Artem Gallery - Slobodný vysielač Dunaj v roku 1968 [online]. www.artem.sk, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.
  2. Facebook [online]. www.facebook.com, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.