Doživotný trest odňatia slobody

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Doživotný trest odňatia slobody alebo doživotie je trest odňatia slobody, ktorý nemá časové ohraničenie – väzeň si ho odpykáva do konca svojho života. Na Slovensku je najvyšším možným trestom od zrušenia trestu smrti v roku 1990. Po 25 rokoch väzby môže väzeň žiadať o podmienečné prepustenie, no tiež môže kedykoľvek požiadať prezidenta o milosť.[1] K prepusteniu alebo omilosteniu takéhoto väzňa však v histórii samostatného Slovenska zatiaľ nedošlo.

Počet odsúdených na doživotie[upraviť | upraviť kód]

Okrem páchateľov úkladných vrážd môže byť doživotie trestom aj za iné závažné trestné činy a to najmä trestné činy proti republike (druhá časť, siedma hlava Trestného zákona)[2] ako sú vlastizrada, úklady proti Slovenskej republike, teror, záškodníctvo, sabotáž, vyzvedačstvo a to najmä v krízovej situácii. Ďalšími sú zločin proti ľudskosti a vojnový zločin alebo postupné zvyšovanie trestu.[3]

V roku 2018 si na Slovensku doživotný trest odpykávalo 55 ľudí vo väzniciach v Ilave a Leopoldove.[4] Medzi odsúdencov na doživotie patria napríklad sériový vrah Ondrej Rigo, bývalý vodca slovenského podsvetia Mikuláš Černák alebo nájomný vrah Alojz Kromka. Dvaja väzni odsúdení na doživotie spáchali samovraždu. Jedným z nich bol Ondrej Harvan, ktorého v máji 1993 našli v cele ilavskej väznice obeseného a druhým pravdepodobne Marián Kočiščák (samovražda po vynesení rozsudku v r. 2001).[3]

V máji 2019 si v slovenských väzniciach odpykávalo doživotie už 57 väzňov, informovala riaditeľka odboru komunikácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Katarína Nováková.[5] Vo februári 2019 pribudol Miroslav Kavický.[6]

História[upraviť | upraviť kód]

Posledný trest smrti v Česko-Slovensku bol vykonaný obesením 8. júna 1989 v Bratislave.[7] Odsúdeným bol Štefan Svitek, ktorý 30. októbra 1987 zavraždil svoju ženu a dve dcéry sekerou. 1. júla 1990 bol trest smrti oficiálne zrušený, hoci už od januára neoficiálne neplatil. Po zániku Česko-Slovenska zákony pokračovali v platnosti v oboch krajinách a trest smrti nikdy nebol obnovený, a tak sa namiesto neho využíva doživotný trest odňatia slobody. Ján Molnár s Ľuborom Masárom boli po roku 1989 prvými odsúdenými na doživotie na Slovensku. Trest si odpykávajú za znásilnenie a vraždu.[8]

Podmienky pre uväznených[upraviť | upraviť kód]

Odsúdení na doživotie majú pridelenú celu s plochou 3,5 m², v ktorej je posteľ, stôl, skriňa, rádio a elektrická lampa. Mimo svojej cely sú vždy sprevádzaní väzenskou strážou. Pracovať môžu len v areáli väzenia a nemajú povolený fyzický kontakt s príbuznými.

„Odsúdení na doživotie sú umiestnení v špecializovaných oddieloch, pričom aj všetky aktivity vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. Ubytovaní sú na jedno a dvojlôžkových celách. Návštevy sú vykonávane spravidla bez priameho kontaktu." Po splnení zákonných podmienok a dosiahnutia pozitívnych zmien môže dôjsť k zmierneniu niektorých obmedzení.[6]

Žiadosti o podmienečné prepustenie[upraviť | upraviť kód]

Možnosť požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu majú odsúdení po odpykaní si 25 rokov. Ján Masár žiadal po 27 rokoch vo väzení v lete 2018 o podmienečné prepustenie, ktoré bolo zamietnuté.[9] Ondrej Rigo požiadal o podmienečné prepustenie v máji 2018,[10] Viliam Hauser a Róbert Matta v máji 2019.[5]

Doteraz malo viacero odsúdených na doživotie túto možnosť, avšak veľká časť z nich tak neurobila. O podmienečné prepustenie mohol v roku 2018 napríklad požiadať Tibor Polgári. Mikuláš Černák bude môcť žiadať o podmienečné prepustenie v roku 2023.[5]

Zoznam ľudí odsúdených na doživotný trest odňatia slobody[upraviť | upraviť kód]

Nasleduje zoznam ľudí odsúdených na doživotie na Slovensku od jeho založenia 1. januára 1993. Pôvodný zoznam bol aktuálny k 22. septembru 2010.[11] Teraz obsahuje aj Jána Molnára a Ľubora Masára, ktorí boli odsúdení ešte v roku 1991. Zoznam nie je úplný – obsahuje len 50 vyplnených riadkov. Navyše dvaja odsúdení spáchali samovraždu a dvaja vo väzení zomreli, takže zoznam by mal mať aspoň 61 položiek (57 si odpykáva doživotie + 4).

Odsúdení na doživotie na Slovensku, ktorí nie sú v zozname (z dôvodu snahy dodržať štýl, aký mal pôvodný zdroj[11] ).

  • V septembri 1991 bol Mestským súdom v Bratislave na doživotie odsúdený občan Česka Jiří Šouta, trest si odpykáva v Česku.
  • 31. októbra 2006 Krajský súd v Banskej Bystrici zmenil rozsudok pre údajného slovenského vojnového zločinca Ladislava Nižňanského z trestu smrti na doživotie. Nižňanský zomrel 23. december 2011 v Nemecku, predtým ho mníchovský súd, koncom roka 2005, spod obvinení oslobodil.
Vysvetlivky k tabuľke[upraviť | upraviť kód]
  • Sériový vrah je osoba, ktorá zavraždila tri a viac osôb s určitými prestávkami medzi jednotlivými vraždami.
  • Masový vrah je osoba, ktorá spáchala viacnásobnú, masovú, mnohopočetnú vraždu alebo vraždy. [12]
  • Organizovaný zločin - zločinec, ktorý spáchal vraždu (zvyčajne viac vrážd) spolu s inými členmi (organizovanej) zločineckej skupiny (zoskupenie najmenej troch osôb).
p.č. Meno Dôvod Dátum odsúdenia Potvrdenie najvyšším súdom Poznámky
1 Tibor Polgári masový vrah (6 vrážd spolu s inými) 2. februára 1993 Jeden z utečencov počas nepokojov v leopoldovskej väznici v roku 1991. Skupina zabila 5 väzenských strážcov a jedného väzňa pri úteku z väzenia. Pôvodne si odpykával 13-ročný trest za vydieranie. Polgári bol vodcom úteku.
2 Miloš Uriga masový vrah (6 vrážd spolu s inými) 2. februára 1993 Odsúdený s Polgárym
3 Ondrej Harvan masový vrah (6 vrážd spolu s inými) 2. februára 1993 Odsúdený s Polgárym. V máji 1993 spáchal vo výkone trestu samovraždu.
4 Jozef Slovák sériový vrah (5 vrážd) 20. augusta 1993 3. septembra 1993 Po odpykaní si len 8 rokov za vraždu mladej ženy z Juhoslávie bol prepustený prezidentskou amnestiou. Na Slovensku a v Česku spolu zavraždil minimálne 5 žien vo veku 16 až 21 rokov. Má nadpriemernú inteligenciu a niekoľko patentov v elektronike.
5 Jaroslav Garaj masový vrah (4 vraždy) 19. októbra 1994 Zabil svoju ženu (34) a tri svoje deti (dve dcéry vo veku 3 a 2 roky a 11-mesačného syna) v Dubovom, kde býval. Predtým, než ich utopil, obe dievčatá znásilnil.
6 Ondrej Rigo sériový vrah (9 vrážd) 7. decembra 1994 28. februára 1996 Najhorší sériový vrah v histórii Slovenska. Známy ako ponožkový alebo medzinárodný vrah, začiatkom 90. rokov zavraždil a následne znásilnil 9 žien v Bratislave, Mníchove a Amsterdame.
7 Drahoslav Gembický vrah (2 vraždy) 16. decembra 1994 14. marca 1993 v Padarovciach zabil svojho otca a starú mamu drevenou nohou zo stola.
8 Róbert Matta masový vrah (5 vrážd s Hauserom) 24. mája 1995 8. apríla 1994 Matta a Viliam Hauser z Bratislavy zavraždili vietnamskú rodinu vrátane tehotnej ženy a dvojročného dieťaťa, pričom obete zastrelili samopalom vz. 61 a dieťa udusili vankúšom. Vylúpili ich rodinnú firmu DUK, s. r. o. na Starej Vajnorskej ceste v Bratislave. Ukradli 1,1 milióna Sk.
9 Viliam Hauser masový vrah (5 vrážd s Mattom) 24. mája 1995 Pozri Róbert Matta
10 Štefan Mlynarovič (tiež známy ako Džony) vrah (2 vraždy) 11. septembra 1995 Po odsúdení na 25 rokov za vraždu jeho nevernej priateľky v roku 1976 v Bratislave bol v roku 1991 podmienečne prepustený. Dovtedy strávil 30 rokov svojho života vo väzení. 4. júla 1992 zavraždil Annu Mikuličovú v jej byte v Bratislave a je tiež hlavným podozrivým z vraždy dievčaťa, z čoho však nebol nikdy obvinený.
11 Jozef Vígh vrah (1 vražda spolu s inými) 23. marca 2000 2. septembra 1999, Jozef Vígh z Čenkoviec a Stanislav Zimmermann z Malej Lehoty obesili svojho spoluväzňa v Leopoldove koženým opaskom a potom ho v jeho posteli uložili tak, aby smrť vyzerala ako samovražda. V tom čase si Vígh odpykával 15-ročný trest. Obaja boli obvinení z vraždy a ich tresty boli zmenené na doživotie.[13]
12 Stanislav Zimmermann

(písaný aj ako Zimermann[14][13])

vrah (1 vražda spolu s inými) 23. marca 2000 Pozri Jozef Vígh
13 Viliam Feigler vrah (2 vraždy spolu s inými) 16. júna 2000 Feigler bol v minulosti už 10-krát súdne trestaný, keď v júli 1997 spolu s komplicmi uniesli a za niekoľko dní pomaly umučili k smrti dvoch bezdomovcov v opustenom dome na Lamačskej ceste v Bratislave.
14 Marek Zivala sériový vrah (3 vraždy) 17. októbra 2002 18. decembra 2002 V roku 1996 zabil Jaroslavu K. (34) v Moste v Česku a vykradol jej byt. V roku 1997 zavraždil Boženu M. (20) v Žiline a v roku 1998 v Topoľčanoch Oľgu V. (52) s rovnakým modus operandi. Podľa posudku bol príčetný, no trpiaci sexuálnou úchylkou so sadistickými tendenciami.[13]
15 Ladislav Boldižár vrah (3 vraždy) odsúdený Najvyšším súdom 21. novembra 2002 NSSR odsúdil Boldižára na doživotný trest odňatia slobody, čím zmenil rozsudok KS v Nitre, ktorý Boldižára odsúdil na 25 rokov väzenia. Boldižár 16. júla 2000 na ceste medzi Novými Zámkami a Dvormi nad Žitavou predbehol a zastavil vozidlom auto, v ktorom sa viezla jeho manželka a svokrovci. Streľbe predchádzala hádka so svokrom, ktorý vystúpil z auta. Boldižár ho smrteľne zasiahol do hrude. Potom v aute zastrelil manželku a svokru.
16 Alojz Kromka (Lojzo čistič) nájomný vrah (minimálne 3 vraždy) 30. septembra 2003 (odsúdený Krajským súdom v Prešove na doživotie. NS SR pre procesnú chybu rozsudok zrušil. KS ho 30. 9. 2003 opätovne potvrdil) 10. júna 2004 odvolací senát Najvyššieho súdu Obvinený sa pred vynesením rozsudku pokúsil o útek zo súdnej siene, pričom napadol justičnú stráž. Kromka zavraždil žilinského mafiánskeho bossa Milana Holáňa a jeho ochrankára Stanislava Vnuka v bare Astória v Žiline. Súd ho uznal vinným aj z vraždy Žanety Mirgovej, ktorá sa stala obeťou streľby do idúceho auta pri Hrabušiciach. Bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny.
17 Štefan Gemer vrah (3 vraždy) ? 22. septembra 2004 Gemer pre údajné nezrovnalosti vyvraždil 25. augusta 2002 rodinu svojho suseda Mareka Tilzu st., jeho družku Júliu Gaálovú a ich ročného syna Mariána. Masaker prežil iba dvojmesačný syn Marek. Pred políciou sa Gemer skrýval dva a pol mesiaca v horách.
46 Vladimír L.[15] vrah (3 vraždy) 3. decembra 2004 Na doživotné väzenie odsúdil senát Krajského súdu v Žiline Vladimíra L., ktorý počas svojho vražedného besnenia v septembri 2002 pripravil o život troch dôchodcov.
18 Anton Tichý vrah (2 vraždy) 15. februára 2005 14. júna 2005 Anton Tichý zavraždil Štefana Gaduša (67) v roku 1992 a Františka Kľúčiara (36) v roku 1994. Obe vraždy sa stali v Žiline. Prvé telo ukryl v kanáli a druhé vo výťahovej šachte.[13]
19 Henrich Masár vrah (3 vraždy) 12. októbra 2005 21. apríla 2006 Masár 9. júla 2003 zavraždil 28 bodnými ranami 74-ročnú Máriu Dananyovú. O tri dni neskôr, 12. júla 2003 ráno vnikol do bytu dôchodkyne Margity Šajtlavovej v Hlohovci, ktorú v chodbe bytu najmenej päťkrát udrel tupým predmetom do hlavy, čím jej spôsobil zranenia, ktorým na mieste podľahla. Jeho poslednou obeťou bol Peter H., ktorého zastrelil v obci Váhovce, v deň svojho zadržania, v osobnom motorovom vozidle Peugeot 307, ktoré potom odcudzil a neskôr s ním havaroval v Kaplnej. Tam ho policajti po päťhodinovej rukojemníckej dráme postrelili a zadržali. Jeho motívom bolo okradnúť obete o peniaze a použiť ich na nákup drog, pravdepodobne heroínu. Masár sa pokúsil vo väzení o samovraždu.
20 Jozef Kákoni (kyselinár) organizovaný zločin (4 vraždy spolu s inými) 3. mája 2006 7. decembra 2006 Špeciálny súd v Pezinku poslal na doživotie za mreže kyselinára Jozefa Kákoniho. Uznal ho vinným zo surovej vraždy bielych koní zastrelením, rozpustením ich tiel v kyseline a následne vyliatím obsahu sudov do kanálov. Takto boli zavraždené biele kone: Marek Novotný, Marián Cibícek a Vladislav Svihelník ako aj František Miker, otec nápadu s kyselinou.

V roku 2015 v ilavskej väznici zomrel na infarkt vo veku 56.rokov.[16]

21 Ondrej Neubauer organizovaný zločin (3 vraždy spolu s inými) 6. júna 2006 7. decembra 2006 Ondrej Neubauer a Marián Jánošík boli obvinení za účasť na vraždách troch bielych koní v kauze tunelovania Devín banky – Antona Bujňáka, Zoltána Nyitraia a Štefana Holuba. V roku 2010 zomrel vo väzení v Leopoldove.
22 Marián Jánošík organizovaný zločin (3 vraždy spolu s inými) 6. júna 2006 7. decembra 2006 Pozri Neubauer
23 František Jančo vrah (2 vraždy) 20. jún 2006 František Jančo zavraždil svoju družku Helenu Rudincovú troma bodnými ranami do hrude a krku a 44 reznými ranami. Jančo podobným spôsobom v roku 1993 zavraždil siedmimi bodnými ranami svoju manželku, s ktorou mal údajne zlé vzťahy.
24 Peter Grofčík vrah (3 vraždy) 2006 3. mája 2007 Súd ho uznal vinným z dvoch vrážd. Okrem toho na svedomí aj vraždu svojho otca, za ktorú bol odsúdený ešte v roku 1992.[17]
25 Róbert Čačko vrah (2 vraždy) 13. júla 2007 2009 Krátko po podmienečnom prepustení z väzenia zavraždil svojho otčima 14 bodnutiami kuchynským nožom.[18]
26 Peter Laduna vrah (3 vraždy) odsúdený najvyšším súdom 7. novembra 2007 Zavraždil predavačku v zlatníctve v Šuranoch, zamestnanca klenotníctva z Nového Mesta nad Váhom a svoju 17-ročnú priateľku Katarínu.[17]
27 Rastislav Šitta (kyselinár) organizovaný zločin (4 vraždy spolu s inými) 17. septembra 2007 27. októbra 2009 Spolu s Jozefom Kákonim obete zavraždili a následne rozpustili ich telá v kyseline. Takto boli zavraždené biele kone: Marek Novotný, Marián Cibícek a Vladislav Svihelník ako aj František Miker, ktorý bol autorom nápadu vrážd kyselinou.[16]
28 Ján Karvai 3 lúpeže 3. decembra 2008 21. mája 2009 Odsúdený za 3 lúpeže na základe zásady trikrát a dosť.[19][13]
29 Branislav Adamčo organizovaný zločin (2 vraždy) 24. februára 2009 13. septembra 2010

potvrdené 22. mája 2015

Údajný boss zemplínskej zločineckej skupiny. Odsúdil ho vo februári 2016 trojčlenný senát Najvyššieho súdu SR za vraždu Arpáda Nistora a ďalších závažných trestných činov na doživotie. Adamčo čelí okrem toho aj ďalším súdnym procesom na iných slovenských súdoch, napríklad v prípade dvojnásobnej vraždy v Moste pri Bratislave z roku 2004 je jedným zo 4 obžalovaných.[20]
30 Mikuláš Černák šéf podsvetia (min. 6 vrážd spolu s inými) 10. novembra 2009 22. septembra 2010 Údajný boss slovenského podsvetia. Odsúdený za vraždu šiestich ľudí a objednávku jednej vraždy.[13]
31 Zoltán Keka vrah (2 vraždy) 2010 Zavraždil svojho starého otca a po prepustení z väzenia aj svojho otca. K činu sa priznal.[13]
32 Miroslav Borbély vrah (2 vraždy spolu s inými) 21. júna 2010 apríl 2011 Odsúdený za brutálnu vraždu mladého páru z Bratislavy. Telá nezvestného Erika a Miroslavy sa našli po dlhých mesiacoch v studni v dedine Kolta v Novozámockom okrese.
33 Miroslav Dubaj vrah (2 vraždy) 2010 6. apríla 2011 V roku 2007 svojho bývalého svokra udusil vankúšom. Vo februári 2010 dobil na smrť poštárku.[13]
34 Jozef Koky lúpeže 2005 2012 Odsúdený na základe zásady trikrát a dosť.
35 Arpád Nagy pedofil 2011 Odsúdený na základe zásady trikrát a dosť.
36 Štefan Szabó vrah (2 vraždy) 16. októbra 2013 2014 (?) Zavraždil Andreja Wolfa a Tibora Kováča, ktorým dlžil peniaze.[21]
37 Róbert Okoličány organizovaný zločin (3 vraždy) 11. apríla 2018
38 Róbert Nigut organizovaný zločin (4 vraždy) 11. apríla 2018
39 Jaroslav Potučko organizovaný zločin (2 vraždy) 11. apríla 2018
40 Ladislav Somogyi pokus o únos v štádiu prípravy 18. októbra 2018 Úhrnný trest dostal za obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v štádiu prípravy a za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny.
41 Jozef Roháč organizovaný zločin (6 vrážd spolu s inými) 2017 10. decembra 2018 Roháč je v súčasnosti v maďarskom väzení, kde si odpykáva ďalší doživotný trest za dve vraždy a bombový útok na jednej z budapeštianských ulíc z roku 1998.[22]
42 Róbert Lališ (Kýbel) organizovaný zločin (6 vrážd spolu s inými) 13. júna 2018
43 Ivan Cupper (Vincko) organizovaný zločin (6 vrážd spolu s inými) 13. júna 2018
44 Ján Molnár 17. januára 1991 23. augusta 1990 na parkovisku diaľnice A-25 v smere Wales-Linz v Rakúsku znásilnili a potom usmrtili občianku Holandska Gabriellu Widdershovenovú-Groenovú a ťažko zranili jej manžela Antonia J. Widdershovena. Stali sa prvými odsúdenými na doživotie slovenským súdom po novembrovej revolúcii v roku 1989.
45 Ľubor Masár 17. januára 1991 Pozri Molnár
46 Karol Pota 9. januára 2013 Zavraždil svojho známeho a manželku.
47 Miroslav Štolc vrah (2 vraždy) 13. septembra 2017 Miroslav 19. februára 2017 zavraždil svoju priateľku Evu K. (†28) v penzióne v banskobystrickej časti Radvaň 59 bodnými ranami. V roku 1999 zaškrtil v Banskej Bystrici študentku gymnázia Evu (†18). Za túto vraždu si odsedel 11 rokov a v lete 2016 bol podmienečne prepustený. V roku 1989 polial priateľku Zuzanu (vtedy 18) kyselinou sírovou. Útok prežila.[23][24]
48 Ivan Skalický nájomný vrah (2 vraždy spolu s inými) 29. júla 2012 30. januára 2013 Ivan Skalický spolu s ďalšími 3 mužmi ráno 20. júla 2010 zavraždil topoľčianskeho podnikateľa Jozefa Mišenku (†33) streľbou do jeho auta. Jeho popravu si mal objednať podnikateľ Milan Pavlovič. Skalický sa vo väznici pokúsil o samovraždu. Za jednu vraždu už bol právoplatne odsúdený.[25][26]
49 Marián Kočiščák vrah (1 vražda) odsúdený Najvyšším súdom 29. marca 2001 Marián Kočiščák (†45) o polnoci 23. septembra 1999 v rodinnom dome v obci Čáb najmenej desiatimi údermi sekerou zabil svoju manželku a potom najmenej štyrikrát udrel do hlavy svojho 13-ročného syna. Z miesta činu odišiel v domnienke, že jeho obete sú mŕtve. Syn útok prežil s ťažkými zraneniami. Niekoľko mesiacov po vynesení rozsudku sa Kočiščák vo väznici obesil.[27]
50
51
52
53
54
55
56 Miroslav Kavický vrah (2 vraždy) 17. septembra 2018[28] 5. februára 2019 Vražda pracovníčky nebankovej spoločnosti v roku 2011. Prvú vraždu spáchal ako mladík už v roku 1978.[6]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2005-05-20, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
  2. Trestné činy proti republike (Trestný zákon) | Lewik [online]. www.lewik.org, [cit. 2018-11-16]. Dostupné online.
  3. a b PIŠKO, Michal. Najväčší zabijak slovenských väzňov? Samovražda. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-04-05. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1335-4418.
  4. TASR. V slovenských väzniciach si odpykýva doživotný trest 55 väzňov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-10-25. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1335-4418.
  5. a b c Doživotný trest odňatia slobody si odpykáva 57 väzňov [online]. TASR, [cit. 2019-07-10]. Dostupné online.
  6. a b c AKTUALITY.SK. Na Slovensku sedí za mrežami 56 odsúdených na doživotie [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-07-10]. Dostupné online.
  7. JANCURA, Vladimír. Ako tieň šibenice prestal dopadať na Slovensko [online]. Perex a.s. (pravda.sk), 28.2.2010, [cit. 2012-12-04]. Dostupné online.
  8. Televízia TA3 | Vrah Molnár po rokoch spísal, čo sa po revolúcii odohralo v Rakúsku [online]. TA3.com, [cit. 2019-01-05]. Dostupné online.
  9. Na doživotie odsúdený Ľubor Masár chce ísť po desaťročiach na slobodu, ústav to neodporúča. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2018-08-24. Dostupné online [cit. 2019-07-11].
  10. Sériový vrah Ondrej Rigo požiadal o podmienečné prepustenie na slobodu [online]. Pravda.sk, 2018-05-25, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  11. a b ČTK; TASR. Potvrdené. Černák dostal doživotie. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2010-09-22. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1336-1996.
  12. Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*. [s.l.] : [s.n.].
  13. a b c d e f g h PRUŠOVÁ, Veronika. Mikuláš Černák a spol. Desať prípadov s verdiktom: doživotie. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2015-07-15. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1339-844X.
  14. KIČIN, Dávid. Zatratení – Desať spovedí odsúdených na doživotie z Leopoldova. [s.l.] : Dixit, 2014. ISBN 9788089662081.
  15. TASR. Tresty doživotia v SR od roku 1989. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2006-12-07. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1336-197X.
  16. a b Doživotný trest v Ilave [online]. Považská Bystrica : väzeň.sk, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
  17. a b PRUŠOVÁ, Veronika; ŠUTKOVÁ, Veronika. Šéf košického podsvetia Okoličány došéfoval. Má doživotie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-02-17. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1335-4418.
  18. SITA. Krajský súd v Košiciach vyniesol prvý doživotný trest. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-07-13. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1335-4418.
  19. KRÁĽ, Milan. Za tretiu lúpež strávi Prievidžan zvyšok života vo väzení. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2009-05-21. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1336-197X.
  20. TASR. V máji sa nebude pojednávať v kauze dvojnásobnej vraždy z roku 2004. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-05-08. Dostupné online [cit. 2019-07-11].
  21. SITA. Štefan Sz. dostal za vraždy veriteľov doživotie. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2013-10-16. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1336-197X.
  22. SIVÝ, Rudolf. Potkan sa z väzenia už nedostane, Štefan Harabin mal námietku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-12-10. Dostupné online [cit. 2019-07-11].
  23. Miroslav, obžalovaný z vraždy priateľky Evy (†28): Tvrdé slová psychologičky o jeho povahe [online]. www1.pluska.sk, 2018-07-21, [cit. 2019-10-12]. Dostupné online.
  24. Štolc brutálne zabil ženu vývrtkou, potom si kúpil pivo a jahody. Dostal doživotie [online]. tvnoviny.sk, 2017-09-13, [cit. 2019-10-12]. Dostupné online.
  25. A.S, Petit Press. Osúdení za vraždu podnikateľa Mišenku žiadajú obnovu konania [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-10-16]. Dostupné online.
  26. Najvyšší súd potvrdil tresty za vraždu podnikateľa Mišenku [online]. Pravda.sk, 2013-01-30, [cit. 2019-10-16]. Dostupné online.
  27. A.S, Petit Press. Doživotné tresty pre odsúdených v SR od roku 1991 [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-10-16]. Dostupné online.
  28. Najprísnejší trest si vypočul muž, ktorý podľa súdu brutálne zabíjal [online]. tvnoviny.sk, 2018-09-17, [cit. 2019-10-13]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]