Masový vrah

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Masový vrah[1] je osoba, ktorá spáchala viacnásobnú, masovú, mnohopočetnú[2] vraždu alebo vraždy. Masový vrah je staršie ale stále spisovné a používané slovo (pozri napríklad Zoznam ľudí odsúdených na doživotný trest odňatia slobody), ktorého umeleckým synonymom je katan[2] (viacnásobný vrah).

Na rozdiel od sériového vraha (osoba, ktorá zavraždila tri a viac osôb s určitými prestávkami medzi jednotlivými vraždami), hromadná vražda je akt vraždy viacerých ľudí, zvyčajne súčasne alebo počas relatívne krátkeho časového obdobia a v malej geografickej vzdialenosti.[3] Americká FBI považuje za masovú vraždu, vraždu štyroch alebo viacerých ľudí počas obdobia, v ktorom medzi vraždami nenastala „pauza na ochladenie“ (ang. „cooling-off period“). K hromadnej vražde zvyčajne dochádza na jednom mieste, kde jeden alebo viac ľudí zabije niekoľko ďalších.[4]

Masový a sériový vrah nie sú v slovenskom Trestnom zákone (300/2005 Z.z.) definovaní,[5] avšak trestné právo zvyšuje tresty pre páchateľov, ktorí už boli za taký čin odsúdený a tých v nebezpečnom zoskupení, čo je buď zločinecká (skupina organizovaných zločincov, ktorí páchajú trestné činy spolu s inými členmi) alebo teroristická skupina.[5]:§ 141

Masové vraždy sa často dejú v priebehu vojen. Na rozdiel od smrti v boji sú takéto vraždy páchané v rozpore s vojnovým právom a sú teda vojnový zločin (napríklad Katynský masaker, masaker v Kremničke, masaker v Sklenom, Chatyňský masaker, masaker v Dachau, masaker v Mỹ Lai, pozri aj Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny.)

Najmasovejšia vražda v novodobej histórii Slovenska (v čase mieru) sa udiala v bare Fontána v Dunajskej Strede 25. marca 1999 po 19.15 h, keď traja maskovaní muži (falošní policajti) v priebehu niekoľkých minút postrieľali 10 mužov.[6]

V Prahe Olga Hepnarová 10. júla 1973 úmyselne vrazila požičaným nákladným autom do davu ľudí. Na električkovej zastávke tak usmrtila 8 osôb. Bola poslednou popravenou ženou v Česko-Slovensku.[7]

Podľa doktora Andreja Drbohlava, dnes sériových vrahov v Česku a na Slovensku vystrieda fenomén masových vrahov. „Fenomén masových vrážd je niečo, a nechcem byť zlým prorokom, čo Európa ešte len čaká. Bol by som rád, aby nás minuli, avšak obávam sa, že ich tu zaznamenáme.“[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*. [s.l.] : [s.n.].
  2. a b PISÁRČIKOVÁ, Mária, a kol Synonymický slovník slovenčiny. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8.
  3. DUWE, Grant. Mass Murder in the United States. Jefferson, NC : McFarland & Company, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-7864-3150-2. S. 15.
  4. Serial Murder : Multi-Disciplinary Perspectives for Investigators [online]. 2005, [cit. 2016-03-17]. Dostupné online.
  5. a b Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2005-05-20, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  6. TASR. J. Ivor: Masaker vo Fontáne bol najmasovejšou vraždou v histórii SR. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-25. Dostupné online [cit. 2019-10-24].
  7. Hepnarová, Olga – masová vrahyňa [online]. encyklopedia.sme.sk, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  8. ŠPAŇÚROVÁ, Lucia. Príbehy žien, ktoré vraždili za čias Česko-Slovenska. Z ich brutality vás zamrazí [online]. www.noviny.sk, 2019-03-17, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.