Provinčné stupňovité pyramídy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Egypt base.jpg
City locator 14.svg Benhá
City locator 14.svg Sajlá
City locator 14.svg Záwíja el-Mejjitín
City locator 14.svg Sinki
City locator 14.svg Nagáda
City locator 14.svg Kula
City locator 14.svg Edfú
City locator 14.svg Elefantína

Provinčné stupňovité pyramídy sú malé pyramídy neznámeho účelu a významu, rozmiestnené po celom území starovekého Egypta, orientované podľa bývalého toku rieky Níl.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Je známych osem pyramíd tohto typu, z ktorých sa dodnes zachovalo sedem. Nie je vylúčené, že sa vyskytovali podobné pyramídy aj inde. Ich účel nie je známy a čas vzniku sa kladie podľa určitých znakov do druhej polovice 3. dynastie, presnejšie do obdobia medzi panovaním faraónov Sechemcheta a Snofrua, tj. približne medzi rokmi 2611 a 2551 pred Kr.[1] Pyramídy nemajú vnútornú štruktúru komôr a chodieb a sú postavené s výnimkou jednej na západnom brehu rieky, podľa ktorej sú aj orientované.

Účel a význam[upraviť | upraviť zdroj]

Jestvuje niekoľko hypotéz o ich účele: sú to kenotafy kráľovien v ich rodných provinciách (Lauer), označovali miesta súvisiace s legendou o Horovi a Sutechovi (Maragioglio a Rinaldi), objekty slnečného kultu (Swelim), alebo pripomienky kráľovskej autority v regióne (Dreyer a Kaiser). Podľa Marka Lehnera mohlo ísť o pyramídy, ktoré boli súčasťou stavebného programu jediného panovníka, možno Huneja.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Benhá[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na pyramídu v Athribe podľa Description de l’Égypte (1822)

(približne) 30°28′20.75″S 31°11′4.12″V / 30,4724306°S 31,1844778°V / 30.4724306; 31.1844778 (Benhá) Pyramídu pri antickom meste Athribis, v areáli dnešnej dediny Benhá (arab. بنها‎, angl. Benha) v nílskej delte spomína a zobrazuje Description de l’Égypte (vydaný 1822), ktorého materiál zhromaždila Napoleónova expedícia v Egypte (1798–1801). Jej pozostatky bolo možné vidieť ešte na začiatku 19. storočia. Dnes už neexistuje, jej tehlové murivo rozobrali miestni roľníci na hnojenie svojich polí a miesto splynulo so zástavbou.

Roku 1938 jej pozostatky skúmala expedícia Univerzity v Liverpoolu, ktorú viedol Alan Rowe. Tá konštatovala jej úplné rozobratie. Naposledy ju v roku 1993 skúmal Andrzej Ćwiek. V tom čase už bola lokalita antického mesta Athribis prekrytá moderným sídlom Benhou.

Podľa dostupných informácií, najmä vyobrazení z Description de l’Égypte, bola postavená z nepálených tehál, mohla byť vysoká okolo 20 m a sklon stien mohol dosahovať približne 50°.

Sajlá[upraviť | upraviť zdroj]

29°22′57″S 31°3′13″V / 29,38250°S 31,05361°V / 29.38250; 31.05361 (Sajlá)

Pyramída sa nachádza tesne za hranicou fajjúmskeho údolia smerom k Nílu, 8,7 km severozápadne od dnešnej dediny Sajlá al-Fajjúm[2] (arab. سيلا الفيوم‎, príp. Sejla arab. سيلة‎, angl. Seila). Strana pyramídy pri základni mala dĺžku 25 m. Mala štyri stupne. Dnes je vysoká menej než 7 m. Štvorstupňové jadro je z blokov vápenca, na ktorých sa zachovali stavebné značky. V 80. rokoch minulého storočia sa pri nej našli dve stély a obetný stôl, čo pomohlo identifikovať majiteľa, ktorým bol Snofru.

Prvý prieskum urobil Ludwig Borchardt začiatkom 20. storočia, neskôr v 80. rokoch (1981 a 1987) robila dôkladnejší výskum americká expedícia (UC Berkley a Brigham Young Univeristy) a s ňou Nabil Swelim, ktorá objavila spomínaný stôl a stély.

Záwíja el-Mejjitín[upraviť | upraviť zdroj]

Pôdorys Athribu podľa Description de l’Égypte (1822)

28°2′45.2″S 30°49′43.77″V / 28,045889°S 30,8288250°V / 28.045889; 30.8288250 (Záwíja el-Mejjitín)

Malá stupňovitá pyramída sa nachádza 7 km južne od dnešnej Minje, pri dnešnej dedine Záwíja el-Mejjitín[3] (arab. زاوية الميتين‎, angl. Zawyet el-Maiyitin). Strana základne dosahovala dĺžku 22,5 m, mala štyri stupne, ktoré mohli siahať do výšky 17 m. Sklon stien bol približne 80°. Bola postavená z blokov miestneho vápenca, ktoré sa zachovali do výšky okolo 5 m. Ako jediná zo známych pyramíd tohto typu leží na východnom brehu Nílu. Nie je známe, či jej poloha súvisela s neďalekým zaniknutým starovekým mestom Heben.

V roku 1911 ju skúmal Raymond Weilll a neskôr Jean-Pierre Lauer.

Sinki[upraviť | upraviť zdroj]

26°9′28.13″S 31°57′58.93″V / 26,1578139°S 31,9663694°V / 26.1578139; 31.9663694 (Sinki)

Nachádza sa 8 km od antického mesta Abdžu (starogr. Abydos), blízko dnešnej dediny Nadž’a el-Gunímíja (arab. نجع الغنيمية‎, lokalita angl. Sinki). Je postavená z vápencových blokov a jej pozostatky sa týčia do výšky 4 m. Zachovali sa pozostatky hlinených rámp na každej strane pyramídy, ktoré viedli na vrchol druhej vrstvy jadra.

Prvý ju opísal už roku 1883 Charles Edwin Wilbour a potom Gaston Maspero. V rokoch 1980–1981 skúmali túto pyramídu Swelim a Guenther Dreyer.

Nagáda[upraviť | upraviť zdroj]

25°56′26.11″S 32°42′33.25″V / 25,9405861°S 32,7092361°V / 25.9405861; 32.7092361 (Nagáda)

Malá pyramída sa nachádza neďaleko ruín antického mesta Nubt (starogr. Ombos), pri dnešnej dedine Nagáda[4] (arab. نقادة‎, angl. Naqada). Postavená je z hrubých blokov miestneho vápenca. Strana základne má dĺžku 18,4 m a jej pozostatky dnes dosahujú výšku 4,5 m. Pôvodne mala tri stupne a sklon stien okolo 80°. Pri jej juhozápadnom nároží sa nachádza staršia jama, ktorá nie je jej subštruktúrou a pravdepodobne nemá s ňou súvislosť.

Roku 1895 ju skúmal William Flinders Petrie a James Quibell.

Kula[upraviť | upraviť zdroj]

Pozostatky pyramídy pri Záwijit el-Mejjitín

25°8′0.49″S 32°44′0.54″V / 25,1334694°S 32,7334833°V / 25.1334694; 32.7334833 (Kula)

Malá pyramída sa nachádza pri dnešnej dedine Nadž’a el-Šamachija (lokalita angl. Kula), 6 km od starovekého mesta Nechen (starogr. Hierakonpolis). Jej strana má dĺžku 18,6 m a v súčasnosti je 8,25 m vysoká. Sklon stien bol približne 77°. Je v najlepšom stave zo všetkých pyramíd svojho druhu. Na jej stavbu bol použitý obdobný materiál, tj. hrubé bloky vápenca spojované hlinenou maltou, bahnom a menšími kameňmi. Pyramída je orientovaná neobvykle, rohmi k svetovým stranám, čo však s najväčšou pravdepodobnosťou skôr súvisí s smerom toku Nílu ako s mezopotámskym vplyvom, ako sa domnieva malá skupina odborníkov.

Prví ju skúmali v roku 1837 John Shae Perring a Howard Vyse, vtedy bola vysoká 12 m, potom koncom 19. storočia Édouard Naville a naposledy roku 1949 expedícia vedená Jeanom Capartom.

Edfú[upraviť | upraviť zdroj]

25°2′8.13″S 32°50′38.28″V / 25,0355917°S 32,8439667°V / 25.0355917; 32.8439667 (Edfú)

Leží pri dnešnom Edfú (arab. إدفو‎, angl. Edfu). Jej podstava má rozmery 18,3 × 18,8 m a dnes je vysoká 5,5 m. Pravdepodobne mala tri stupne. Je nahrubo postavená z hrubých kusov pieskovca, ktorý pochádza z miestneho zdroja. Sklon stien bol približne 77°.

To, že ide o ďalšiu z malých stupňovitých „provinčných“ pyramíd potvrdila až obhliadka v roku 1979, ktorú urobili Günter Dreyer, Werner Kaiser a nemecká výprava. Ďalší výskum sa zatiaľ nekonal.

Elefantína[upraviť | upraviť zdroj]

24°5′8″S 32°53′7″V / 24,08556°S 32,88528°V / 24.08556; 32.88528 (Elefantína)

Najjužnejšia známa pyramída tohto typu sa nachádza na riečnom ostrove Elefantína (starogr. Elefantiné, arab. جزيرة الفنتين‎, angl. Elephantine), na 1. nílskom katarakte pri Asuánskej priehrade. Sklon stien bol 82° 30′ a okolo 77°. Strana základne meria 18,46 m a dnes je vysoká približne 5 m. Pôvodne mohla dosahovať výšku až 12 m. Je postavená z hrubých kusov žuly a stojí na upravenom skalnom priestranstve.

Prvýkrát si ju všimla roku 1909 francúzska expedícia, ktorá pátrala po stopách židovskej komunity, ktorá sa tu usadila v 5. storočí pred Kr. Blízko pyramídy našiel Henri Louis Gauthier žulový kužeľový objekt, ktorý niesol nápis s menom posledného panovníka 3. dynastie Huneja, čítanie celého textu sa však rôzni. V rokoch 1978–1979 tu vykonával výskum nemecký a švajčiarsky inštitút.

Súhrnná tabuľka[upraviť | upraviť zdroj]

 [5] Benhá Sajlá Záwíja el-Mejjitín Sinki Nagáda Kula Edfú Elefantína
Strana základne [m] ~20 ~25 22,5 18,5 18,39 18,6 18,3–18,8 18,46
Zachovaná výška [m] 6,8 4,75 4 4,5 8,25 5,5 5,1
Pôvodná výška [m] ? ? ~17,5 ~12,5 ? ? 10,46–12,55 10,46–12,55
Sklon steny [°] ~50° ~76° ~80° ~80° ~80° ~77° ~77° 82° 30′ a ~77°
Počet stupňov ? 4 3–4 3 3 (?) 3 3 3
Materiál nepálená tehla vápenec vápenec vápenec vápenec vápenec pieskovec žula
Staviteľ ? Snofru Hunej (?)

Poznámky a referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Lehner 1997, s. 8
  2. V angl. Seila.
  3. Niekedy sa uvádza aj Záwíja el-Amwát (arab. زاوية الأموات‎), angl. Zawyet el-Amwat.
  4. Lokalita je známa aj pod názvom Nakáda.
  5. Základ tabuľky z (Lehner 1997, s. 96).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Gnome-globe.svg Mapa so všetkými súradnicami: OSM alebo Bing (Crystal Project Download.pngKML)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pyramide von Athribis na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pyramide von Elephantine na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pyramide von Edfu-Süd na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pyramide von el-Kula na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pyramide von Ombos na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pyramide von Saujet el-Meitin na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pyramide von Seila na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pyramide von Sinki na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Baines, John; Malek, Jaromir (2000), Cultural Atlas of Ancient Egypt (revid. vyd.), Andromeda Oxford Ltd., ISBN 9780816040360 
  • Ćwiek, Andrzej (1998), „Date and Function of the so-called Minor Step Pyramids“, Göttinger Miszellen (Goettingen) (162): 41f 
  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, str. 126–129, ISBN 9788020016171