Pyramída Senusreta III.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Pyramída Senusreta III.
Photo-pyramide-sesostris3.jpg
ÚDAJE
Lokalita: Dahšúr
Staviteľ: Senusret III.
Obdobie: 12. dynastia
Typ: pravá
Materiál: nepálená tehla, vápenec
Základňa: 105 m
Pôvodná výška: ~64,13 m
Objem: 235 678 m³
Sklon: ~50°
Hrobka Ka: sat. pyramída
Pyramídy kráľovien: 2 (+4)
 

Súradnice: 29°49′8.34″S 31°13′32.44″V / 29,8189833°S 31,2256778°V / 29.8189833; 31.2256778Pyramída Senusreta III. alebo Lepsius XLVII je egyptská pyramída, ktorej pozostatky sa nachádzajú na pyramídovom poli pri dnešnej dedine Dahšúr v Egypte, v strede spojnice medzi Pyramídou v južnej Sakkáre a Bielou pyramídy. Postavil ju piaty faraón 12. dynastie Senusret III. (približne 1872 – 1852 pred Kr.). Jej areál patrí medzi najrozľahlejšie pyramídové komplexy zo Strednej ríše.[1][2]

Pyramída[upraviť | upraviť zdroj]

Dispozícia pyramídového komplexu s nadzemnými a dvomi podzemnými objektami, vrátane chodby a kôr hlavnej pyramídy

Nadzemná časť pyramídy je postavení podobne ako ďalšie z rovnakého obdobia – jadro bolo z nepálených tehál rôznej veľkosti,[3], nasledovala vrstva kameňov, na ktoré bol položený obklad z bieleho turského vápenca. Líši sa absenciou kamennej výstuže v hlinenom jadre. V súčasnosti je vo veľmi zlom stave.[1][3]

Skutočný vstup do podzemnej časti pyramídy sa nachádza v dlažbe dvora pri jej severozápadnom nároží. Ním sa vchádza do šachty, ktorá na dne prechádza smerom na východ do zostupnej chodby, a na jej konci je zásobná komora. V nej chodba zahýba na juh a hneď ústi do predsiene. Tam sa rozvetvuje, na západ pokračuje do pohrebnej komory a na východ do serdabu. Pohrebná komora sa nachádza mimo ôs pyramídy, v severozápadnom kvadrante základne. Jej steny a klenba boli obložené žulovými blokmi a natrené bielou sadrovou omietkou.[3] Klenba je v skutočnosti sedlový strop z dvoch blokov, ktoré sú vzájomne opreté o seba, a zvnútra otesané do tvaru valenej klenby. Nad žulovým stropom je položený sedlový strop z vápencových blokov a nad ním bola ešte klenba z nepálených tehál.[1]

V komore sa nenašli stopy pohrebu, čo môže podľa Dietera Arnolda znamenať, že Senusret tu nakoniec nebol pochovaný. Koncom 19. storočia francúzsky archeológ Jacques de Morgan našiel pri západnej stene žulový sarkofág, ktorý tam stojí dodnes.[2] Jeho tvar, členenie, napr. 15 symbolických ník na podstavci, sledovali určité tradičné motívy z obdobia 3. dynastie – z komplexu Necerichetovej (Džoserovej) Stupňovitej pyramídy. Dnes poznáme ešte ďalšie štyri podobné sarkofágy vládcov a ich rodinných príslušníkov.[4] Pri južnej stene bol v podlahe vyhĺbený priestor pre kanopy. Sarkofág a aj nika v podlahe boli prázdne, našli sa však stopy po zlodejoch z Druhého prechodného obdobia, ktorí si dokonca dovolili zanechať svoje portréty na jednej zo stien predsiene.

Pyramídový komplex[upraviť | upraviť zdroj]

Dispozícia podzemných chodieb pod hlavnou pyramídou a severnými objektami komplexu.

Pyramídový komplex Senusreta III. zaberá plochu 192 × 299 metrov.[2] V ohradenom areáli severne od pyramídy sa nachádzajú pozostatky štyroch menších štruktúr, ktoré boli pôvodne pokladané za mastaby. Arnoldov nový výskum zistil, že ide o pyramídy kráľovien a princezien.[4] Každá z nich mala pri východnej stene svoj zádušný chrám s reliéfnou výzdobou. Pod ich superštruktúrami sa našla pomerne rozsiahla spleť chodieb vzájomne prepojených dvanástich hrobiek. Sem sa dostal aj de Morgan. Chodby nadväzujú na dve paralelné galérie, prebiehajúce v rôznych úrovniach.[5] Štruktúra hrobiek opakuje rovnakú schému: horná komora je vytesaná v skale, pod ňou prebieha chodba ústiaca do pohrebnej komory s vápencovým obkladom. V bočnej stene chodby je nika pre kanopy. Sarkofágy boli z kremenca, vápenca a červenej žuly.[6]

Južne od Senusretovej pyramídy stoja ruiny troch ďalší pyramíd, pôvodne strednej veľkosti. Východná z nich mala funkciu satelitnej kultovej pyramídy kráľa. Stredná patrila kráľovnej Veret I., matky Sentusreta II., a západná kráľovnej Veret II. Stredná pyramída má pohrebnú komoru pod základňou v priesečníku osí. Vchádza sa do nej cez šachtu a chodbu. V pyramíde sa nenašli stopy po pohrebe a predpokladá sa, že kráľovnú nakoniec pochovali v areáli pyramídy svojho syna v Láhúne.[6] Západná pyramída Veret II. má pri severnej stene pozostatky vstupnej a pri východnej zádušnej kaplnky. Vstup do pohrebnej komory leží pri pyramíde kráľovnej, z ktorého však chodba smeruje na sever pod kráľovu pyramídu, kde končí pohrebnou komorou obloženou vápencom, s podobne zdobeným sarkofágom aký má kráľ z červenej žuly.

Pri severnej stene hlavnej pyramídy bola tradične umiestnená kaplnka. Predstierala vstup do podzemia pyramídy a mala zmiasť prípadných zlodejov. Pri východnej stene ležia pozostatky menšieho zádušného chrámu. V jeho areáli sa našli fragmenty výzdoby, ktoré vypovedajú o jej vynikajúcej kvalite, inšpirovanej neďalekým zádušným chrámom faraóna 6. dynastie Pepiho II.[7] Len z veľkými ťažkosťami sa však hľadajú stopy po jeho dispozícii a tak už len jeho hypotetická rekonštrukcia je veľmi problematická.[8] Pyramídu so zádušným chrámom obiehal múr s nikami. Takto ohradený vnútorný komplex bol uzatvorený spolu so siedmimi malými pyramídami ďalším, rovnako dekorovaným múrom so vstupom z východu v juhovýchodnom nároží. Niektoré prvky výzdoby pyramídového komplexu jasne odkazujú na Nicerichetov pyramídový komplex a jeho výzdobu. Dispozícia ohradeného priestoru má skoro štvorcový tvar.[3]

Na konci vlády Senusreta III. sa uskutočnilo rozšírenie areálu, ktoré malo podľa Arnolda len estetický dôvod.[7] Na severe sa hranica posunula o málo viac na sever. Na tejto novo ohradenej ploche sa nenašli pozostatky stavieb, okrem niekoľkých hrobových šácht zo Starej ríše. Na juhu pribudol uzatvorený priestor s „južným chrámom“, s vchodom priamo zo vzostupnej cesty.[5] Na jeho juhovýchodnom nároží sa nachádzal malý objekt, ktorý asi patril kultu sôch kráľa. Pravdepodobne ide o stavbu, z ktorej sa neskôr vyvinul tzv. chrámový palác zádušného chrámu Novej ríše.[7] Na mieste „južného chrámu“ sa našli fragmenty polychrómovaných stĺpov. Arnold predpokladá, že tento objekt bol vzorom Herodotovho slávneho Labyrintu – podobnej ale väčšej stavby pri pyramíde Amenemheta III. v Hawáre.[7] Touto prestavbou areál dostal obdĺžnikový tvar orientovaný severojužným smerom, podobne ako areál Stupňovitej pyramídy pri Sakkáre.[5] Počas Novej ríše Ramesse II. používal chrám ako zdroj stavebného materiálu pri stavbe svojho chrámu sviatku Sed v Mennofere.

Vzostupná cesta, ktorá smeruje na juhovýchod, ešte nebola preskúmaná a údolný chrám sa zatiaľ nenašiel.[8] Neďaleko juhozápadného nárožia komplexu sa našlo pochovaných šesť pohrebných lodí. Severne od komplexu de Morgan objavil pohrebisko s mastabami z obdobia vlády Senusreta III. a Amenemheta III.[9]

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1894/5 pyramídu a jej areál skúmal Jacques de Morgan, ktorý po problémoch zapríčinených špecifickou podzemnou dispozíciou, nakoniec v novembri 1895 našiel vstup do chodieb komplexu.[1][3]

Vďaka nájdeným pozostatkom pohrebnej výbavy sú známe mená niektorých princezien, ktoré mali hrobky v areáli Senusretovej pyramídy: Itakajet, Nefrethenut, Senet Senebetes, Menet a pravdepodobne Sihathor a kráľovnej Meret. Práve časť pohrebných výbav posledných dvoch našiel de Morgan v podzemných chodbách hrobiek – 37 predmetov princeznej a 70 predmetov kráľovnej, medzi ktorými sú šperky, napr. zlaté pektorály Senusreta III. a Amenemheta III. vykladané drahokamami, prstene alebo zlatý diadém. Niektoré z nich sú dnes vystavené v Egyptskom múzeu v Káhire.[6]

Okolo roku 1997 prebiehali v areáli pyramídy vykopávky americkej výpravy pod vedením Dietera Arnolda, ktorá okrem iného skúmala nadzemné a podzemné štruktúry objektov okolo hlavnej pyramídy.[4][1][10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Verner 2008, s. 322
  2. a b c Arnold 2003, s. 215
  3. a b c d e Lehner 1997, s. 177
  4. a b c Verner 2008, s. 323
  5. a b c Arnold 2003, s. 216
  6. a b c Verner 2008, s. 324
  7. a b c d Verner 2008, s. 325
  8. a b Lehner 1997, s. 178
  9. Verner 2008, s. 326
  10. Lehner 1997, s. 179

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Arnold, Dieter (2003), The encyclopedia of ancient Egyptian architecture, Princeton, NJ: Princeton University Press, ISBN 9780691114880 
  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids (2008 vyd.), London: Thames & Hudson, ISBN 9780500285473 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171 

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]