Pyramída Pepiho II.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Pyramída Pepiho II.
PepiIIPyramid.jpg
MENO
Hiero Ca1.svg
ra nfr kA
Hiero Ca2.svg
mn
n
anx O24
mn-ˁnḫ nfr-k3-rˁ
Neferkareho (Pepiho) život trvá
ÚDAJE
Lokalita: Sakkára
Staviteľ: Pepi II.
Obdobie: 6. dynastia
Typ: pravá
Materiál: vápenec
Základňa: 78,75 m
Pôvodná výška: ~52,5 m
Objem: 107 835 m³
Sklon: 53° 7′ 48″
Hrobka Ka: sat. pyramída
Pyramídy kráľovien: 3
 

Súradnice: 29°50′25″S 31°12′48.38″V / 29,84028°S 31,2134389°V / 29.84028; 31.2134389

Pyramída Pepiho II. alebo Lepsius XLI je kráľovská hrobka, ktorá sa nachádza na južnom okraji pohrebiska pri dedine Sakkára v Egypte.

Pyramídu dal postaviť faraón Pepi II. (okolo 2246 – 2152 pred Kr.), posledný panovník 6. dynastie, syn faraóna Pepiho I. a mladší brat faraóna Merenreho.[1]

Pyramída[upraviť | upraviť zdroj]

Pyramída je poslednou, ktorá je „postavená v najlepších tradíciách stavebného umenia Starej ríše.“[2] Konštrukcia komplexu nevybočuje zo zaužívaného spôsobu, akým sa stavali pyramídy z konca 5. a celú 6. dynastiu. Päťstupňovité jadro z malých vápencových kvádrov, spájaných hlinenou maltou, je dnes obnažené. Obklad bol z kvalitných blokov z jemného vápenca. Jedinou zvláštnosťou je 7 metrov široký pás muriva, ktorý prebieha okolo pyramídy vo výške tretieho radu obkladu. Bol prirobený dodatočne a kvôli nemu sa musel posúvať múr uzatvárajúci pyramídový areál. Vnútorné priestory opakovali štruktúru Džedkareho pyramídy: Vstup spod severnej steny, zo vstupnej (severnej) kaplnky, zostupujúca chodba do vestibulu s reliéfnou výzdobou hviezdneho neba a Textov pyramíd,[3] kde sa vyrovnávala a vodorovne pokračovala pod základňou pod vrchol pyramídy, tri granitové bloky uzáveru chodby (porticullis), ďalej predsieň, západne od nej pohrebná komora, východne serdab (zásobné priestory) s troma výklenkami. Strop predsiene a komory bol sedlový, z troch vrstiev veľkých vápencových blokov, zdobený reliéfom s motívom hviezdnej oblohy. Na stenách predsiene a komory sa nachádzali nápisy Textov pyramíd. V pohrebnej komore sa pri západnej stene nachádzal sarkofág z čierneho granitu a prázdný zapustený priestor v podlahe pre kanopy. Vo vestibule sa našlo niekoľko črepov z nádob a pár ďalších predmetov.

Pyramídový komplex[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že rovnako ako u niektorých iných komplexov[4] sa v okolí rozkladalo sídlisko, tzv. pyramídové mesto.[3] Kultová pyramída má obvyklú konštrukciu, rozmery a umiestnenie (juhovýchodné nárožie pyramídy). Zádušný chrám leží v osi pri východnej stene pyramídy a vychádzal z tradičnej schémy: Vstupná sieň, otvorené nádvorie, priečna chodba, päť výklenkov pre sochy a svätyňa s falošnými dverami. Obsahuje však niektoré nové prvky v usporiadaní dispozície, napr. tri priečne miestnosti medzi vstupom a vstupnou sieňou. Niektoré časti priestorov sa zachovali dodnes, napr. pilier na nádvorí z ružového kremenca s reliéfom, ktorý dnes stojí na svojom pôvodnom mieste, alebo reliéfna výzdoba priečnej chodby, ktorá zvykla rozdeľovať verejnú a súkromnú (intímnu) časť chrámu. Na reliéfoch sa nachádzajú tradičné výjavy, napr. beh panovníka počas slávnosti Sed. Forma niektorých reliéfnych vyobrazení zádušného chrámu pochádza zo Sahureho pyramídy a je dokladom kopírovania starších predlôh.[5][3] Zachovali sa aj časti prvkov z červenej žuly zo súkromných miestností chrámu, rovnako ako reliéfy výzdoby. Po bokoch hlavných priestorov sa nachádzali skladové priestory chrámu. Do areálu pyramídy sa vstupovalo dvakrát zalomenou vzostupnou cestou, ktorej výzdoba sa zachovala len na malých častiach fragmentov bočných stien. Údolný chrám bol jedinečný, rešpektoval orientáciu vodnej plochy pred ním. Mal veľkú terasu s nástupnými rampami, z ktorej sa vstupovalo do chrámu, stĺpovú sieň alebo skladové priestory. Aj v údolnom chráme sa zachovalo niekoľko fragmentov reliéfnej výzdoby.

Pyramídy kráľovien[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí areálu hlavnej pyramídy za múrom sa našli tri pyramídy kráľovských manželiek, ktoré boli súčasne aj sestrami Pepiho II.[6] Pyramídy Neit a Iput II. pri severozápadnom nároží areálu a pyramída Vedžebten pri južnom múre. Pyramídy majú vlastné malé zádušné chrámy, kultové pyramídky a ich areály sú obohnané múrmi, takže tvoria autonómne pyramídové komplexy. Pyramída Neit je postavená podobným spôsobom ako hlavná pyramída, jej jadro má tri stupne, chodbu zo severu, pohrebnú komoru s fragmentami reliéfov, pri západnej stene sarkofág a zásobný priestor na východe. Boli nájdené pozostatky pohrebnej výbavy kráľovnej. Pred pyramídou bol jednoduchý zádušný chrám s kultovou pyramídou. V areáli sa našlo 16 rituálne pochovaných drevených modelov lodí. Neit bola pravdepodobne hlavnou manželkou Pepiho II. Pyramída Iput II. je dnes skoro úplne zničená. Je podobná predchádzajúcej, len o niečo menšia a má horšiu kvalitu výzdoby.[7] Podobnú má aj podzemnú štruktúru. Dispozícia zádušného chrámu je však atypická a dokonca v jednej zo zásobných komôr bola dodatočne pochovaná ďalšia Pepiho manželka Anchesenpepi, ktorá svojho manžela prežila. V tejto pyramíde sa našiel zápis, ktorý osvetľuje niektoré fakty k panovaniu faraónov 5. a 6. dynastie. Pyramída Vedžebten je dnes zdevastovaná, kedysi ju však pokrývali zlaté pláty. Vraví to text, ktorý sa našiel v priľahlom zádušnom chráme. Skladba podzemných priestorov bola podobná predchádzajúcim, chýbal zásobný priestor. Našla sa desatina pôvodných reliéfnych textov Textov pyramíd alabastrový obetný stôl z chrámu.

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Prieskum pyramídy urobil Perring a Maspero ako prvý vnikol do podzemných priestorov. Systematický ju skúmal Jéquier v prvej polovici 20. storočia (1926 – 1936), odkryl aj tri pyramídové komplexy kráľovien.

Poznámky a referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pepi II. (Neferkare Pepi) je posledným významným panovníkom Starej ríši, ktorý podľa Manehta vládol rekordných 94 rokov. Iný údaj uvádza 64 rokov. (Verner, Bareš a Vachala 2007, s. 364)
  2. Verner 2008, s. 283
  3. a b c Lehner 1997, s. 162
  4. Napr. okolo Džedkareho, Merenreho alebo Šepšeskafovho komplexu. (Lehner 1997, s. 162)
  5. Verner 2008, s. 285–286
  6. Lehner 1997, s. 163
  7. Texty pyramíd v pohrebnej komore sú doslovným prepisom originálu z pohrebnej komory Pepiho II., napr. bez úprav gramatického rodu. (Verner 2008, s. 289)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171 
  • Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060