Pyramída Amenemheta III. v Hawáre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Pyramída Amenemheta III.
Hawara.jpg
MENO
Hiero Ca1.svg
i mn
n
m HAt
t
Hiero Ca2.svg
anx O24
jmn-m-ḥ3t ˁnḫ
Amenemhet žije[pozn 1]
ÚDAJE
Lokalita: Hawára
Staviteľ: Amenemhet III.
Obdobie: 12. dynastia
Typ: pravá
Materiál: nepálená tehla, vápenec
Základňa: 105 m
Pôvodná výška: ~58 m
Objem: 200 158 m³
Sklon: 48°45ʹ
 

Súradnice: 29°16′27.11″S 30°53′56.02″V / 29,2741972°S 30,8988944°V / 29.2741972; 30.8988944

Pyramída Amenemheta III. v Hawáre (arab. هرم حوارةharam Hawára) alebo Lepsius LXVII je egyptská pyramída, ktorej ruina sa dnes nachádza pri vstupe do Fajjúmskej oázy, neďaleko dediny Hawára v Egypte, blízko pyramídy Senusreta II.

Pyramídu postavil faraón 12. dynastie Amenemhet III. (približne 1853–1805 pred Kr.). Bola to jeho v poradí už druhá pyramída, pravdepodobne postavená ako náhrada za prvú, ktorá stojí pri dnešnom Dahšúre.[1]

Pyramída[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukcia pyramídy je na prvý pohľad tradičná – jadro z nepálených tehál a obklad z kvalitného turského bieleho vápenca. Steny majú menší uhol sklonu v porovnaní s väčšinou ostatných pyramíd.[2] Nezvyčajná je konštrukcia vnútorných priestorov. Po tom, ako Amenenmhetova prvá pyramída skončila s narušenou statikou, pri druhej staviteľ nechcel nič riskovať a konštrukciu upravil tak, aby bolo isté, že vnútorná štruktúra stavby ostane neporušená.[3]

Vstup do pyramídy je cez otvor v južnej stene, hneď pri jej spodnom okraji. Je posunutý od pôdorysnej osi smerom k juhozápadnému nárožiu. Chodba obložená vápencom smeruje od vstupu zostupne na sever pod úroveň podlahy pohrebnej komory. Za prvou pozdĺžnou komorou, ktorá sa nachádza približne v polovici vzdialenosti medzi vstupom a priečnou osou pôdorysu, sa rozvetvuje. Slepá chodba pokračuje ešte pár desiatok metrov na sever. Pravá trasa sa lomí na východ, potom okolo stredu znovu na sever a nakoniec na západ, až vchádza do predsiene. Zlomy chodby sú v pozdĺžnych komorách, kde boli vsadené veľké kamenné bloky bezpečnostných uzáverov.[3] Systém uzáverov je podobný ako bol použitý pri hrobke Senusreta III. v Abyde: „trasa k pohrebnej komore vedie cez krátky priechod skrytý v strope. Ten mal byť uzatvorený veľkým 20-tonovým blokom kremenca, ktorý by sa zboku zasunul z výklenku v stene.“[2]

Rezoaxonometria chodby a komôr subštruktúry pyramídy

Pyramída stojí na pevnom kamennom podloží, do ktorého bol vyhĺbený priestor pre pohrebnú komoru. Ten bol obložený po bokoch vápencovými blokmi. Vytesaný priestor vyplnili veľkým, viac než sto-tonovým kremencovým monolitom s rozmermi 7 × 2,5 × 1,85 metra,[2] do ktorého následne vyhĺbili obdĺžnikovú jamu. Až do nej bol umiestnený zdobený kremencový sarkofág s podstavcom. V ňom bol menší sarkofág a dve skrinky pre kanopy.[2] Priestor so sarkofágom bol prekrytý troma veľkými 45-tonovými blokmi z rovnakého materiálu. Krajný blok, ktorý sa nachádzal nad sarkofágom, ostával nadvihnutý až do konca pohrebu. Systém, ktorým sa uzatvoril, sa objavuje aj v nasledujúcich pyramídach a dokonca v šachtových hroboch z Neskorého obdobia. Blok spočíval na štyroch kamenných pilieroch, pod ktorými bol nasypaný piesok. Ten sa po uložení pozostatkov a uzatvorení obradov vypustil do na to určených bočných komôr a blok klesol na svoje miesto.[3] Je to prvý známy výskyt uzatvárajúceho zariadenia, kde sa v mechanizme použil piesok.[4]

Komora má aj ďalšie prvky statického zabezpečenia. Nad kremencovým monolitom, ktorý zakrýva vlastný priestor komory, sa týči sedlový strop pozostávajúci z mohutných 50-tonových vápencových blokov a ďalej nad ním sedem metrov vysoká trojitá klenba z nepálených tehál. Táto komplexná konštrukcia pohrebnej komory dodnes odoláva statickej záťaži nadzemnej časti pyramídy, neodolala však zlodejom, ktorí sa dostali do nej aj napriek maskovaniu vstupu v priľahlom objekte.[5]

Dnes sú chodby a komora zaplavené spodnou vodou.[5][1] Koncom 19. storočia v nej Flinders Petrie našiel pozostatky dvoch drevených rakiev, úlomky kostí v nich a alabastrový oltár s menom Amenemhetovej dcéry Neferuptah. Jedna z hypotéz hovorí, že bola uložená v komore spolu so svojim otcom.[5]

Pyramídový komplex[upraviť | upraviť zdroj]

Celková dispozícia pyramídového komplexu

Pyramída sa kedysi nachádzala v ohradenom areáli, s rozmermi 158 × 385 metrov, orientovanom skoro presne severo-južným smerom. Predstavuje najrozľahlejší pyramídový komplex Strednej ríše.[4] V niektorých prvkoch pripomína „božskú pevnosť skorých dynastií“, najmä areál Necerichetovej stupňovitej pyramídy, z ktorého pravdepodobne vychádza.[1] Na juhovýchodnom nároží vo východnej stene bol vstup do areálu. Na jeho severnej polovici bola umiestnená pyramída. Južne od nej sa rozkladal zádušný chrám,[pozn 2] ktorý udivoval svojou zložitou architektúrou súčasníkov a nazývali ho Labyrintom podľa Minoóvho Labyrintu v Knóse.[6][4] Pri severnej stene pyramídy sa nachádzajú pozostatky kaplnky. Areál bol obohnaný mohutným múrom. Do areálu ústila vzostupná cesta, ktorá začínala pri rieke údolným chrámom.[7]

Labyrint[upraviť | upraviť zdroj]

Fragment s časťou figurálneho reliéfu

Zádušný chrám Amenemheta III. v Hawáre spomína niekoľko antických autorov, medzi inými Herodotos, Strabón a Diodoros, ktorí k opisom pripájajú aj svoj obdiv. Spomínajú rôznych staviteľov, rovnako ako sa nezhodnú na jeho príbehu a v dohadoch na čo komplex slúžil.[6] Lepsius ako prvý stotožnil pozostatky zádušného chrámu s legendárnym staroegyptským Labyrintom.[2]

Chrámový komplex bol už v neskorej antike vo veľmi zlom stave, bol využívaný ako zdroj staveného materiálu na ptolemaiovské a rímskej stavby vo Fajjúmskej oáze. Dnes cez jeho pozostatky vedie zavlažovací kanál, čo znemožňuje vytvoriť presnú rekonštrukciu jeho dispozície, spolu s celkovým pôdorysom areálu pyramídy. Predpokladá sa, že na severe bola súkromná časť chrámu, pred ňou pravdepodobne komplex hypostylov, stĺpových nádvorí, portikov, kolonád, komôr a skladobných priestorov, chodieb, atď. Ešte južnejšie, pred touto zväčša prekrytou časťou, sa nachádzali verejné priestory s rozľahlým nádvorím. Celá stavba sa rozprestierala na ploche 28 000 m², čo je pre staroegyptský zádušný chrám úctyhodný rozmer.[7] V súčasnosti je chrám prakticky stratený, zostali len nepatrné stopy jeho bývalej veľkosti v základovom podloží a vápencových úlomkoch, ktoré len veľmi hrubo naznačujú jeho konkrétne rysy.[4]

Nemecký egyptológ Dieter Arnold vyslovil hypotézu, podľa ktorej je chrám starší ako vlastná pyramída. Podľa nej, keď sa objavila statická porucha na prvej pyramíde v Dahšúre, dal Amenemhet pristavať od severu druhú pyramídu k už stojacemu chrámu.[7]

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé novodobé pokusy preniknúť do útrob pyramídy sa uskutočnili v polovici 19. storočia. Ako prvý z egyptológov sa o to pokúsil v roku 1843 Lepsius, neskôr Luigi Vassalli. Úspešný bol však až Petrie roku 1889, ktorý následne spolu s Geraldom A. Winewrightom a Ernestom J. MacKeyom preskúmali nielen pyramídu ale aj jej priľahlé objekty, vrátane chrámového komplexu.[8] Z Petrieho výskumu pochádza väčšina dnes známych faktov o chráme.[6] Vzostupná cesta nebola skúmaná, rovnako ako údolný chrám.[7]

Pyramída Neferuptah[upraviť | upraviť zdroj]

Približne dva kilometre juhovýchodne od Amenemhetovej pyramídy sa nachádzajú rozvaliny menšej hlinenej pyramídy, ktorú niektorí odborníci považujú za pyramídu faraónovej dcéry Neferuptah. Objavil ju egyptský archeológ Habíb Labaši roku 1936 a neskoršie ju preskúmal Naguib Farag. Predpoklad, že ide o pyramídu princeznej, pochádza z nálezového súboru nájdeného na mieste, na ktorom sa niekoľkokrát vyskytuje jej meno, napr. na sarkofágu z červenej žuly, dokonca na niektorých predmetoch výbavy je zobrazené v kartuši.[6] Je možné, že princezná zomrela skôr ako jej otec. Na mieste sa našli stopy po pohrebe, nie je však vôbec isté, či to bol pohreb Neferuptah. V súvislosti s nálezovou situáciou v pyramíde Amenemheta III. sa objavuje niekoľko dnes ťažko zodpovedateľných otázok, napr. prečo sa našli vo faraónovej pyramíde dve rakvy a vytesané meno princeznej na oltári, keď mala pripravenú pohrebnú komoru vo vlastnej pyramíde, príp. komu inému patrila druhá rakva, ak nie Neferuptah.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názov pyramídy nie je istý. Je známy len nápis v kameňolome vo Wádí Hammamat, ktorý oznamuje, že materiál bol určený pre objekt s týmto názvom, nachádzajúci pri Fajjúmskej oáze. (Lehner 1997, s. 182)
  2. „…čo je v tomto prípade nevhodné označenie. Podľa všetkého to bolo výnimočné architektonické dielo a návštevníci ho v klasickom období vnímali ako jedinečný monument, ktorý nemal obdoby.“ (Lehrer 2008, s. 183)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Arnold 2003, s. 14
  2. a b c d e Lehner 1997, s. 182
  3. a b c Verner 2008, s. 332
  4. a b c d Lehner 1997, s. 183
  5. a b c Verner 2008, s. 333
  6. a b c d e Verner 2008, s. 334
  7. a b c d Verner 2008, s. 335
  8. Verner 2008, s. 331–2

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Arnold, Dieter (2003), The encyclopedia of ancient Egyptian architecture, Princeton, NJ: Princeton University Press, ISBN 9780691114880 
  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids (2008 vyd.), London: Thames & Hudson, ISBN 9780500285473 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171 

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]